Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sssj scs sss hssj subst

meno mena mien s. 1. ▶ úradné pomenovanie (u nás v dvojmennej al. viacmennej pomenovacej sústave) dané dieťaťu po narodení (pri zápise do matriky al. pri cirkevnom obrade krstu), u nás uvádzané na prvom mieste, krstné meno, admin., ofic. rodné menoi lexikalizované spojenie k 2: mužské, ženské krstné m.; dievčenské m.i lexikalizované spojenie k 2; najobľúbenejším chlapčenským menom je v súčasnosti Jakub; hľadať, vyberať meno pre syna, pre dcéru; oslovovať žiakov v triede rodným menom; nezabudnite v žiadosti uviesť m. a priezvisko, presnú adresu a vek; Každého oslovuje krstným menom alebo prezývkou. [V. Šikula]; Vendel? To je smiešne meno. Vôbec nepristane riaditeľovi. [J. Kot]lingv. domácka podoba mena neoficiálna, neúradná podoba rodného, krstného mena, napr. Ďuro popri Juraj; Ľuda popri Ľudmila; cirk. birmovné meno nové pomenovanie osoby prijaté pri sviatosti birmovania □ dať niekomu meno vybrať rodné, krstné meno pre dieťa, pomenovať, nazvať dieťa: dať synovi meno po otcovi; dať vnučke meno Alica; dostať meno byť pomenovaný; volať niekoho menom/po mene oslovovať niekoho krstným, rodným menom (nie priezviskom); v mene Otca i Syna i Ducha Svätého al. v mene Otca i Syna i Svätého Ducha formula pri prežehnávaní; choďte/iďte v mene Božom (v rímskokatolíckej cirkvi) rozlúčková formula kňaza na konci svätej omše; choď(te) v mene Božom starší pozdrav pri rozlúčke al. pri vyprevádzaní na dlhšiu cestu, dovidenia, zbohom
2. ▶ pomenovanie osoby dedené príslušníkmi rodiny, u nás uvádzané na druhom mieste, rodinné úradné meno, priezvisko: mať hanlivé m.; dedič slávneho mena; tvorenie ženských mien cudzieho pôvodu prechyľovaním pridaním prechyľovacej prípony -ová; skomoliť niečie m.; oslovovať pacientov v nemocnici menom a bez titulu; oznámte zdravotnej poisťovni zmenu mena, bydliska platiteľa poistnéholingv. zložené meno tvorené dvoma priezviskami, písané obyč. so spojovníkom, napr. Gregor-Tajovský, Rázusová-Martáková, dvojpriezviskové menodievčenské meno, meno zaslobodna, neofic. rodné meno (manželky, matky) priezvisko ženy pred uzavretím manželstva, keďže u nás po sobáši žena obyč. prijíma priezvisko manžela v prechýlenej podobe, rodné priezvisko
3. ▶ záväzné pomenovanie osoby, u nás obyč. dvojslovné (v poradí rodné al. krstné meno a priezvisko), úradné osobné meno: zoznam mien žiakov, hráčov, autorov; Ján Smrek, pôvodným, pravým menom Ján Čietek; uveďte v dotazníku svoje celé, plné m.; m. a adresu pisateľa máme v redakcii; uverejniť mená výhercov; vedeckú hodnosť píšeme za menom; preukaz je vystavený na m., a preto je neprenosný; prestúpiť na islamskú vieru a zmeniť si m.; v zahraničí žil pod cudzím, falošným menom; nepoznať niečie pravé meno; spisovateľka písala knihy pod mužským menom George Sand; uverejnil príbeh pod vlastným menom; podvodníčka vystupuje pod rôznymi menami a okráda dôverčivých mužov; K literárnemu stolu obklopenému ľuďmi zvučného mena som sa neodvážil. [Š. Žáry]fin. vkladná knižka na meno cenný papier vystavený na meno, dátum narodenia a adresu vkladateľa, pričom názov vkladnej knižky je zhodný s menom majiteľa vkladnej knižky; cirk. rehoľné meno nové pomenovanie osoby prijaté pri vstupe do rehole, cirkevného spoločenstva žijúceho v kláštorných komunitách; lingv. živé (osobné) meno pomenovanie osoby al. celej rodiny (jednoslovné i viacslovné) používané v neoficiálnom styku, obyč. na vidieku, napr. Mišo Jančár od mosta, neúradné osobné meno; elkom. používateľské meno, prihlasovacie meno pridelený al. zvolený údaj, ktorý používateľ udáva (obyč. spolu s heslom) pri prihlasovaní sa do zariadení, informačných systémov, aplikácií a služieb □ krycie meno pomenovanie osoby slúžiace na zamaskovanie, utajenie, pseudonym
4. obyč. pl. mená publ. ▶ (významné) osoby, jednotlivci: veľké mená slovenskej kultúry; súťaž nabitá slávnymi menami; pozvať na festival niekoľko zaujímavých mien; vo voľbách vždy volil konkrétne mená; medzi hráčmi sa objavili nové mená
5. ▶ jedinečné slovné označenie zvierat, obyč. spoločenských i niektorých hospodárskych: obľúbené psie mená sú Rex a Bella (pre sučku); hľadať meno pre papagája; majitelia volajú svojich štvornohých priateľov ľudskými menami; stratil sa nám dospelý čierny kocúr menom Jonatán; Líza je takmer medzinárodné meno pre kozydať niečomu meno pomenovať zviera; počúvať na meno (o zvierati) reagovať, poslúchať pri vyslovení mena
6. ▶ slovné označenie neživých vecí, objektov, pomenovanie, názov: pôvodné m. obce; m. leteckej, lízingovej spoločnosti; mená európskych štátov v abecednom poradí; uviesť m. potrestanej firmy; štát Jamajka sa nachádza na ostrove rovnakého menainform. doménové meno oblasť, do ktorej patrí adresná jednotka identifikujúca počítač al. sieť počítačov pripojených na internet, doména; práv. obchodné meno pomenovanie, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti, základný identifikačný znak podnikateľa zapísaný v obchodnom registri, názov; star. lingv. zemepisné, geografické meno pomenovanie neživého prírodného objektu pevne uloženého v krajine, napr. pohoria, rieky, zemepisný, geografický názov, toponymum; miestne meno pomenovanie ľudského sídla, napr. mesta, dediny, osady, lazu, miestny, sídelný názov, ojkonymum □ dať niečomu meno nazvať neživý objekt vlastným menom
7. ▶ (v zoologickom a botanickom názvosloví) dvojslovné rodové a druhové pomenovanie, odborný, nomenklatúrny názov, termín: latinské, slovenské mená rastlín; tvorenie slovenských mien živočíchov; pôvod vedeckých mien organizmov; naučiť sa mená stromov; publikácia obsahuje všetky mená rastlín z nášho územia; Názov [mechúrnik stromovitý] rastlina dostala podľa plodov podobných mechúriku a druhové meno podľa podoby stromčeka. [KSl 1980]
8.celkový obraz, ktorýniekto, niečo vo verejnosti, dobrá al. zlá povesť: mať dobré, zlé m.; nemať dobré m.i fraz.; kaziť, poškodiť, špiniť m. firmy, klubu, krajiny; očistiť svoje m. od hanypráv. poškodzovanie (dobrého) mena zverejňovanie urážok, nepravdivých (za istých okolností aj pravdivých) hanlivých a osočujúcich výrokov al. klamlivých údajov zasahujúcich do osobnostných práv fyzickej osoby al. do dobrej povesti právnickej osoby
9. lingv. podstatné meno ▶ základný ohybný slovný druh pomenúvajúci osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje, substantívum: konkrétne, abstraktné podstatné mená; odvodené, neodvodené podstatné m.; všeobecné podstatné m. pomenúvajúce celú skupinu predmetov rovnakého druhu (stôl, túžba, plávanie), apelatívum, op. vlastné podstatné meno, proprium; vlastné podstatné meno pomenúvajúce jedinečnú jednotlivinu v rámci toho istého druhu (Adam, Gerlach, Košice), proprium, op. všeobecné podstatné meno, apelatívum; hromadné podstatné m. majúce tvar iba jednotného čísla a pomenúvajúce skupinu osôb, zvierat al. vecí chápanú ako celok (mládež, hydina, ihličie); látkové podstatné m. pomenúvajúce tvarom jednotného čísla látku ako celok, a aj každú jej čiastku (cukor, piesok); činiteľské (podstatné) m. odvodené podstatné meno označujúce osobu na základe vykonávania istej činnosti (zberateľ); konateľské (podstatné) m. odvodené podstatné meno označujúce osobu podľa predmetu vykonávanej činnosti (záhradník); obyvateľské (podstatné) m. pomenovanie obyvateľov utvorené od zemepisných názvov; skloňovanie podstatných mien; určiť rod, číslo a pád podstatného mena
10. lingv. prídavné menoohybný slovný druh označujúci vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov, stojaci obyč. pri podstatnom mene, s ktorým sa zhoduje v rode, čísle a páde, adjektívum: vzťahové prídavné m. pomenúvajúce vzťah k základnému slovu (domový, celoeurópsky, banícky); akostné prídavné m. pomenúvajúce vlastnosti (čistý, kyslý, vzácny, pekný); privlastňovacie prídavné m. označujúce, že niečo, niekto patrí niekomu, niečomu (bratov, matkin); skloňovanie, stupňovanie prídavných mien
11. iba G sg. mena hovor. zastar. ▶ sviatok rodného (krstného) mena, meniny: mena, tak všetkým platil; práve na jeho mena sa rodičia pohnevali
fraz. brať Božie meno nadarmo kliať, hrešiť; mať meno byť známym, uznávaným pre svoj význam, kvalitu; nazývať/nazvať/pomenovať [veci] pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadrovať, vyjadriť; nemať/stratiť [dobré] meno prestať byť známym, uznávaným; nemôcť/nevedieť prísť niekomu na meno a) byť na niekoho veľmi nahnevaný b) hovoriť nepekne o niekom, nadávať; niečie meno sa [často/najčastejšie] skloňuje veľa sa o niekom hovorí; nosiť niečie meno volať sa, menovať sa po niekom; pod menom a) (o človeku) používajúc pomenovanie, meno odlišné od úradného: blogerka píše pod menom Orion; herečka zažiarila v Hollywoode pod menom Greta Garbo b) (o živočíchoch, veciach, javoch) s istým pomenovaním, názvom: vlak pod menom Slovenská strela; trávnatá krajina známa pod menom pampa; poznať niekoho iba podľa mena poznať niekoho nie na základe osobného stretnutia; robiť niečomu dobré/zlé meno dobre, zle niečo, obyč. rodinu, organizáciu, spoločenstvo zastupovať, reprezentovať na verejnosti; publ. s jeho menom sa niečo spája al. jeho meno sa s niečím spája niečo súvisí s istou konkrétnou osobou; zjemn. tam, kde sa končí poctivé meno chrbta zadok; v mene božom/Božom výraz odovzdanosti, zmierenia s osudom; vláčiť niečie meno po novinách/v špine písať al. hovoriť o niekom hanlivo, urážlivo ◘ parem. dobré meno sa rýchlo šíri, a zlé ešte rýchlejšie ľudia sa ľahko dozvedia, kto je nepoctivý
v mene predl. s G 1. i zastaráv. menom ▶ vyjadruje zástupnícky vzťah, za niekoho, za niečo, v zastúpení, namiesto niekoho: píšem Ti v mene rodičov; popros ho o to v mene nás všetkých; lúčim sa s Tebou v mene priateľov a kolegov; chcem sa poďakovať v mene, menom organizátorov podujatia; kňaz v mene Božom odpúšťa pri spovedi hriechy; musím vás menom hotela vyzvať, aby ste rešpektovali podmienky ubytovaniarozsudok v mene Slovenskej republiky (v slovenskom súdnictve) úvodná formula rozhodnutia súdu na konci súdneho procesu; v mene kráľa (v stredovekom súdnictve) formula pri vynesení rozsudku súdu na kráľovskom dvore (v neprítomnosti kráľa); v mene zákona slová použité policajtom pred výzvou pri vykonávaní služobného zákroku (v súlade s trestným zákonom, základmi trestnej zodpovednosti) 2. ▶ vyjadruje účel, dôvod konania, s ohľadom na, so zreteľom na, pre niečo, kvôli niečomu: v mene ľudskosti, tolerancie; v mene lásky, života; v mene vyššieho princípu; v mene pokoja, priateľstva, svedomia; hrdina filmu bojuje v mene zachovania slobody, cti a spravodlivosti proti tyranovi

-ene/175208±526 2.89: substantíva ž. D sg. 15368→15114
+61
−57
žene/6034 zmene/3136 stene/1624
+5
−3
Irene/763 výmene/645 cene/596 premene/361 mene/342→334
+4
−1
Helene/272 Lene/250 zámene/158 Elene/157 starene/113 (29/671)

-ene/175208±526 28.11: substantíva ž. L sg. 21419→21262
+122
−207
zmene/6098 stene/5856→5863
+6
−5
cene/3359 žene/1839 výmene/1493 mene/969→826
+103
−185
premene/523 hygiene/209 smene/165 odmene/162 zámene/88 ozvene/79 pene/73 (28/486)

-ene/175208±526 2.66: substantíva s. L sg. 11959→12102
+185
−103
mene/9183→9326
+185
−103
ramene/967 kolene/839 temene/466 sene/185 písmene/101 plemene/53 semene/50 bremene/35 vene/26 vretene/12 vemene/10 polene/10 (6/22)

-e/22989619±26198 17.93: substantíva s. L sg. 331110→330692
+1178
−2166
mieste/43313 meste/33305 čele/13445 kole/11563→12102
+27
−97
centre/10637±74 lete/10219 mene/9183→9326
+185
−103
tele/8722 svetle/8014 aute/7532→7156
+357
−1251
diele/5983±2 divadle/5202 víťazstve/4331 (1100/158937)

-ne/3260460±9368 3.22: substantíva s. L sg. 34599→34637
+346
−333
mene/9183→9326
+185
−103
okne/3594 Brne/2301 Brezne/2200 lone/2080 Komárne/1689 kine/1594 plátne/1573 ne/1052 ramene/967 kolene/839 Miláne/791 nedohľadne/518 (85/6112)

mene tekel neskl. s. ‹aram›

1. bibl. prísne napomenutie, ktorým bol babylonskému kráľovi Baltazárovi predpovedaný pád jeho ríše

2. kniž. výstraha, varovanie pred vážnymi následkami niečoho: hrozivé m. t. vojny

namiesto (koho, čoho) vyjadruje vzťah zástupnosti • miesto: prišiel namiesto, miesto brataza (koho, čo): nastúpil za zraneného spoluhráčav menezastar. menom (koho, čoho): hovorí v mene všetkýchodb. v zastúpení (koho, čoho): vystupuje v zastúpení žalovanej stránky


v mene p. namiesto, za 4


za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počasv priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovaťcez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnostiv (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domunespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počasv priebehu (čoho)cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalozastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiestomiesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňav mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo)v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

menom [menom, jménem], v mene [v(e) jmé-] predl s G
1. v zastúpení, ako zástupca niekoho: ja W. M. menom Geho Gasnosti czysarskey napominam (PRÍBOVCE 1566 KL); wyznal tenze reczeny Kasspar Koza dobrowolne a swobodne, ze yak kupiwssy dom we gmene otcze sweho dal zapis w meskych knihach vcziniti (LIPTOV 1567); Martin Repa gmenem manželky swé proti Gelenie, manželce Peřinowé, wedl žialobu (HLOHOVEC 1592); Domino Mocsko obžalowan gest w gmene celeho messtanstwa (PONIKY 1794)
2. vyj. odvolávanie sa na niekoho (na Krista ap.): ve jménu Krista žádajme Otca všemohúcieho, ať nám dá Ducha svého (ASL 1532)

méňe méňe
mena
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mena
G (bez) meny
D (k) mene
A (vidím) menu
L (o) mene
I (s) menou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) meny
G (bez) mien
D (k) menám
A (vidím) meny
L (o) menách
I (s) menami

meno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) meno ale mal druhé meno Magnus. Toto meno (hoci v preklade znamená veľký)
G (bez) mena si podal žiadosť o úradnú zmenu mena na Harvey David Metcalfe. Keď
D (k) menu dva fóry, viažuce sa k autorovmu menu a podtitulu jeho knihy. Príjemná
A (vidím) meno Ben Affleck dala svojej dcére meno Seraphina Rose Elizabeth. Potvrdil
L (o) mene výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v mene Medzinárodnej Rady pre archívy.
I (s) menom dverí kaviarne na mňa zavolal menom ženský hlas. Zastavil som sa a
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mená Batunda Hardy. Jednotlivé rodné mená majú rozdielnu komunikačnú
G (bez) mien nedala. Pokojne spomenula zopár mien , dátum a podrobnosti týkajúce
D (k) menám zvyšuje hodnotu podniku. Akým menám sa vyhnúť na základe zlých
A (vidím) mená pridal do svojho zoznamu nové mená . Teraz tam stálo: slečna
L (o) menách SSN je dnes 5. decembra, ale o menách možných laureátov v desiatke
I (s) menami časť inscenácie, nabitá dátumami, menami a faktami, no bez širších dobových
ako generál, ktorý vedie comme le général qui mène
ho vedie pred dlhý le mène devant une longue
kam vedie nezriadený život mène l'inconduite
ktorý vedie do stredu qui mène au centre
mene i v mene nom et au nom
vedie pred dlhý stôl mène devant une longue table
v mene vašej rovnosti au nom de votre égalité
v mene zvrchovaného ľudu au nom du peuple souverain
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu