melódia -ie ž.
1. ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev: jednoduchá, ľudová m., m. z opery; lingv. výškový pohyb hlasu: m. reči, verša
2. spev, pieseň: tanečné, vtačie m-ie;
melodický príd.
1. k 1: m-á hudba; lingv. m. prízvuk
2. spevný, ľubozvučný: m. smiech;
melodicky prísl.: m. vydarená pieseň; jeho hlas znie veľmi m.;
melodickosť -i ž.
melódia -ie ž. ‹g›
1. hud. sled tónov usporiadaných podľa hudobného nápadu, istých hudobných zákonov tak, že tvorí určitý obsahový celok, hudobnú myšlienku, nápev: operná m.; m. ľudovej piesne
2. sled zvukov rozličnej výšky: m. motora; lingv. vetná m. intonácia
melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov • nápev • nôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol
spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)
2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta
melódia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. ucelený a usporiadaný rad tónov, nápev: m. piesne, m. z opery; prostá, zložitá m., rezká, ťahavá m., čarovná, sladká m.; hud. molová m.; hud. základná m. podklad nápevu vo viachlasových skladbách; lingv. m. vety priebeh zmien vo výške tónu pri vyslovovaní vety; m. verša;
2. spev, pieseň: tanečné m-ie; pren. ranné m-ie vtáctva
(jedna) melódia; (bez) melódie; (k) melódii; (vidím) melódiu; (ó) melódia!; (o) melódii; (s) melódiou;
(dve) melódie; (bez) melódií; (k) melódiám; (vidím) melódie; (ó) melódie!; (o) melódiách; (s) melódiami;