melódia -ie ž.
1. ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev: jednoduchá, ľudová m., m. z opery; lingv. výškový pohyb hlasu: m. reči, verša
2. spev, pieseň: tanečné, vtačie m-ie;
melodický príd.
1. k 1: m-á hudba; lingv. m. prízvuk
2. spevný, ľubozvučný: m. smiech;
melodicky prísl.: m. vydarená pieseň; jeho hlas znie veľmi m.;
melodickosť -i ž.
melódia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
melódia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. i hud. ▶ ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, (vo vokálnej hudbe) nápev; pieseň bez textovej zložky: jednoduchá, príjemná, rezká, clivá m.; operná, operetná m.; ľudové, muzikálové, tanečné melódie; pieseň s chytľavou melódiou; molová m. vytvorená al. zahratá v mäkkej stupnici al. tónine; základná m. podklad nápevu vo viachlasnej skladbe; zahrať známu melódiu; počúvať obľúbené melódie; pohmkával si nejakú melódiu; zložiť ústrednú filmovú melódiu; Všetky skladby vznikli úplne prirodzene. Najskôr prišla melódia, potom text. [VNK 2000]; Zážitok z tohto prvého divadelného predstavenia mi ostal na celý život a úvodné verše i melódiu mám dosiaľ v uchu. [LT 2000] 2. ▶ sled zvukov rôznej výšky pripomínajúci melódiu, spev: m. mora, potoka; jemná m. motora limuzíny; vyzváňacie melódie do mobilných telefónov; Samček [červienky] začína svoje melódie vyludzovať často už začiatkom februára. [PaR 2010] 3. lingv. ▶ vlnenie výšky hlasového tónu v syntaktickej jednotke, vo vete, intonácia: stúpavá, klesavá m. vety založená na zmene tónu najmä na konci vety; m. reči vlnenie hlasu počas reči spôsobené zmenou výšky hlasu za sebou nasledujúcich nositeľov slabičnosti (samohlások, dvojhlások a hlások r, ŕ, l, ĺ)
melódia -ie ž. ‹g›
1. hud. sled tónov usporiadaných podľa hudobného nápadu, istých hudobných zákonov tak, že tvorí určitý obsahový celok, hudobnú myšlienku, nápev: operná m.; m. ľudovej piesne
2. sled zvukov rozličnej výšky: m. motora; lingv. vetná m. intonácia
melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov • nápev • nôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol
spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)
2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta
melódia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. ucelený a usporiadaný rad tónov, nápev: m. piesne, m. z opery; prostá, zložitá m., rezká, ťahavá m., čarovná, sladká m.; hud. molová m.; hud. základná m. podklad nápevu vo viachlasových skladbách; lingv. m. vety priebeh zmien vo výške tónu pri vyslovovaní vety; m. verša;
2. spev, pieseň: tanečné m-ie; pren. ranné m-ie vtáctva
melódia ž gr/lat spev; nápev: zlož wsse partesy, melodye (GŠ 1758); modulamen: spéw, melodya (KS 1763)