medzitým prísl. za ten čas, zatiaľ, medzičasom: bol preč a nevedel, čo sa m. stalo
medzitým čo spoj. podraďovacia
medzitým prísl.
medzitým čo spoj. podraďovacia ▶ uvádza časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým, zatiaľ čo, za ten čas čo: m. čo si spal, my sme poupratovali; Lekár mi tvrdil, že som opitý, že útočím na neho pohybmi rúk, medzitým čo som sa ho snažil presvedčiť, že som sa asi otrávil mäsom. [J. Johanides]; Pomaličky si ho [kúsok torty] rozpúšťala v ústach, medzitým čo zakývala na hlavného, aby mohla zaplatiť. [P. Jaroš]
medzitým prísl. ▶ v priebehu istého času, ktorý uplynul od nejakého iného bližšie neurčeného času, za ten čas, zatiaľ, medzičasom: m. sa zotmelo, zvečerilo, rozvidnelo; m. uplynulo desať rokov; synovia m. dorástli a oženili sa; páchateľ m. stihol zmiznúť; bol v cudzine a nevedel, čo sa m. doma udialo; Jedného dňa predsa vyleteli [vtáčatá]. Pravdaže medzitým narástli, aj krídla im zmocneli. [V. Šikula]
kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)
2. p. ale 1
medzitým p. zatiaľ 3
zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľ • posiaľ • doposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilo • doteraz • dodnes • podnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadku • kniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav) • nespis. prezatým
2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľ • dovtedy • potiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane
3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitým • medzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospať • za ten čas • zried. medzičím
4. v tomto čase, do istého času • nateraz • teraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokoji • dočasne • načas • prechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe
medzitým čo spoj. podraď. vo vedľajších vetách časových, ktorých dej je súčasný s dejom hlavnej vety; kým, zatiaľ čo: Medzitým čo takéto chýry mestom leteli, pán Čaranský svedomite čítal. (Vaj.)
medzitým kým spoj. podraď. zried. medzitým čo: Medzitým kým sa Arvenzis priberal hrať, pristavil sa (Imro) k Judite. (Fig.)
medzitým, prísl. za ten čas, zatiaľ: Zhonobil veľký majetok, zabezpečil starobu, ale utratil medzitým svoju mladosť. (Kuk.)
medzitým čo spoj. podraď. uvádza časovú vetu; zatiaľ čo, kým: Odišól, medzitím šva zmo se zmláveli (Kameňany REV)
medzitým prísl. (medžitim) zatiaľ, za ten čas, medzičasom: Vráťil sa nazat, ale ja som už medzitím odišla (Kráľ. Lehota LM); A medzitín sa ohlídam, čo ten dzedo robá (Ružindol TRN); Medzitim me tam zabiľi jedno praše i vola, ta tag že me še tam poživiľi (Brezina TRB); Medžitim ľudze śe postavia do dvoch šoroch (Rankovce KOŠ)
medžitim p. medzitým
medzitým, medzitýmto [me(d)zi-] prísl za ten čas, zatiaľ: meczytym Wassy Opatrnost prosym, aby ste penyze wzaly (BLATNICA 1587); mezjtim byla rozhatka (SLIAČE 1611); (voda) mezy tym nech nenj welmy horucza (RT 17. st); mezitímto jsme prišli do sigoťe (BR 1785)