Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
medzera [meze-] ž voľný, prázdny priestor medzi niečím, škára, štrbina: Turcy giž mezery we zdj včinili (SH 1786); trames: mezera (PD 18. st); medzierka [me(d)zier-, me(d)zír-] dem: mezyrky a pekarsku pec mas postawiti od stieny sweho suseda (ŽK 1473); rabbom, ktery mezyerku wiczudily, dwa chleby; (fakľu) sem do medzierkj strcil (KRUPINA 1684; 1742);
x. pren gessťe negsme premoženi, mame gessťe mezyrku, kteruž se wywineme (FP 1744) možnosť; -očka dem expr: wisse studnye na mogem placzy plot sem uplyetol, takowu studnyu skrze statku k memu placzu prihradiwsse a wodu gemu (Jánošovi Šarockému) z takowey studne braty nezabranugicze y pruochod anebo mezgerocžku gistu pre neho zanechagicze, takowy plot giss po dwakrat mne podotyal a skazil (TURIEC 1699)
medzihodok [mezi-; -ek] m gram citoslovce: mezyhodek gest slowo, kteréžto rozličné hnutj w srdcy spůsobuge a powzbudzuge (DM 1780)
medzihorie [mezi-] s územie medzi horami:
P. tpn wždiczki sem slichawal, že po ten potuocžek, kteri tecže na Mezihori, chotar pocžarowski bi bol (s. l. 1664)
medzihriadkový [mezihrád-] príd nachádzajúci sa medzi hriadkami: interordinium: mezyhrádkowé w zahradě prostránstwj (KS 1763)
medziinším [mezijin-] prísl okrem iného, popri inom: swedok k Geho Milosti panowy ssel, aby mu na pomoc mlinara dal, gako to Geho Milost y učinila a zatjm sama nadissla, meziginssjm, kdj stjenky polowyc rozobrali, Kapuszta Gyuro proti tomu bol, že takowu stjenku rozobrali (NECPALY 1743); (hostia) mezijinším i o tem dúvoďili, čo bi sa slušňejšé viďelo biťi (BR 1785)
medzikladka [mezi-] ž gram citoslovce: wícsillabné predkladki a mezikladki (:intergekcie:) (BE 1794)
medzi [me(d)zi] predl
A. s I vyj.
1. miesto, priestor uprostred dvoch al. viacerých predmetov, objektov, strán: my teď dali gsme y dawame mocznie duom swuog, kteryz gest mezy domem Matiege Kowacze a z druhe strany mezy domem Gutmanowym Sstephanowi, synu nassemv (ŽK 1469); ya sem sam meczy mnohymy kozzemi wybyeral ty kozze a nykde nebyla zadna dyera (ŠÁŠOV 1579); hlídala sem kozlátka tam medzi horami, kdež byla pastva sládká, trgali rohami (ASL 1603-04); (Pán) ležel mezj howadý (CC 1655); zem ta leži medzi zemiami z gedneg strany Janka Mlinara, z druheg p. richtara (D. MIČINÁ 1674); kukol polny meczy obylym roste wisoce (HL 17. st); gibbus: hrb mezy plecima (ASL 1740); medzy murmi klassterskimi od sweta wzdaleňi žili mnozy (GŠ 1758); Melita: ostrow mezy Syciliu a Affryku, vulgo Málta (KS 1763)
F. mať m. rukami čo vlastniť niečo: kdyz by sie dwa na gedno zbozij sylil a na toho trzetieho po trzidczatku, ktoz to zbozij mezy rukama gma, ten negma gim zadneho dati (ŽK 1473); czo sem malo penez mel mecžy rukamy, to se potrowilo (BREZANY 1595)
2. výskyt, jestvovanie, zaradenie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho, prináležitosť:
a. m. kým uprostred niekoho, v spoločenstve niekoho: ten gisty dobry člowek Basl Resz mezy nami messka od dwanacte leth (VESTENICE 1590); Thomass Turek a Koneczni Balass dyewku Kaczku magi mezi sebu chowati (SLIAČE 1596); požehnaná gsy mezý ženami (CC 1655); musime dražej, než medzi lidmi prodava se zboži, Jej Velkomožnosti platiti (PAPRADNO 1673 LP); či sa ti nestydia líca, že pred takýmito pány gágáš jak medzi husiami? (PV 18. st)
F. mezi mnohími babámi i ďíťa bívá zmarňené, zahrdúsené (BR 1785) niekedy menej ľudí dokáže viac
b. m. čím uprostred niečoho, v priebehu niečoho: krokodjl mezi gedenjm wrchnu čelust pohibuge (KoB 1666); extortus moritur: mezy mukama zémrel (KS 1763)
F. m. inými rečami počas reči, v priebehu reči: sausedy nassie gsucz pozwani na poruczienstwj mezy ginymi rzeczmi ptaly gse o Sstephana (ŽK 1518)
3. vzájomný vzťah dvoch al. viacerých stránok: stala se gest smluwa z dobre wuole mezi mistrem Janem a Sstephanem Gardossem (ŽK 1479); mezy Janem Kozem a Janem Ssymrakem o wssech wieczech ruznicze byla (P. ĽUPČA 1560); dayte pokog, lotrasj, od gineho bi ste se maly warowaty a wy meczy sebow sa hadate (LACLAVÁ 1596); rada ženská - zrádna závist, medzi dvema jest nenávist (ASL 1603-04); meczi W. M. a meczi nami nebude njaka dificultas (KRUPINA 1614); očul swedek, kdiž medzy sebou gsa zhowaraly (s. l. 17. st); swaty Pawel prirownani čini mezi Bohem a mezi člowekem (MS 1758); tyto manžele potikány meczy sebu wyedly (PeP 1770)
4. časové hranice, rozpätie: (záväzok) gest dan v Swateho Jana w stredu meczy octawamy swateho Ducha (L. JÁN 1480); učedlnik majstrovi mezi dwuma tidni roboti ma odeslati (CA 1647); wezmy z lipoweho kwetu semene, ktery mezy dwema Mariowymi dnj ostatni den pred wychodem slnca se zbieral (RT 17. st); interfuerunt decem anni: mezy deset rokama bylo (KS 1763)
B. s A vyj.
1. smerovanie doprostred, pomedzi niečo:
a. pomedzi dva miestne objekty (na hranicu pomedzi ne): ostrohy w tu priležitost se mu (Jánovi Jesenskému) zapletly medzy nohy (MARTIN 1731); prisip soly, co medzy dwa prsty wezmess (HT 1760)
F. zbanek wina jnstansowy mezi očzy schwalnye wilel (SKALICA 1730) do tváre; ga mezi dwere nestrkám prst swug (PP 1734) nemiešam sa do toho; expuit in os tyranni: mezy oci wélmy ukrútného čloweka wyplul (KS 1763) vynadal mu; keby sem videla, kto mne s milým luči, nasypala by mu soli medzi oči (PV 1798) urieknutie
b. doprostred, do hĺbky hromadného miestneho objektu: mezy obyli woli pusstetj gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); kdy som negposlednegssy most prechazel, mug kun mezy mosticze wpadl (TRENČÍN 1613); leťel bych co nagdale mezy pusté lesy (CC 1655); pomiessag wolowu žlč mezy to a maž detem žiwot pri teple (RT 17. st); pri oracich zemiach nametali sme kopce ze zemy mecži trninu (B. ĎARMOTY 1785)
2. začlenenie (sa), preniknutie do istého spoločenstva ap.: deweczki predrecžene zamuž wydali meczi dobre lydy (L. TRNOVEC 1571); ženy Harmadtancz Istvána napominaly a prosily, aby sa medzy to kupectvo nemiessal (D. JASENO 1732); dal sem sa medzy Nemczou (KRUPINA 1742); ja ze strachu ujssla som za stuol medzy gazdou (PRIEVIDZA 1768)
F. jestli prijdeš mezi vrany, musíš krákat jako ony (PV 18. st) treba sa prispôsobiť okoliu, prostrediu; kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť
3. zásah nej. deja do vzájomného vzťahu, v kt. sú al. boli dve al. viaceré osoby, dva al. viaceré javy al. predmety: winohrad otczowsky sme mezy sebe rozdelyly weczite (TRNAVA 1550); gynych weczi, kterze by nebyli wložene do testamentu, ty porucžyam vrzadu wssemu, aby wsseczko rozdelili mezi chude lidy (ŽILINA 1614); dom ssaczuge se mezy prytelstwo (KRUPINA 1692)
P. tpn rivulus Medzihradna (na Orave 1325); villa Mezybrodna (Medzibrodie n. Oravou 1408-9 VSO)
medzimesačný [mezimesíč-] príd kt. je medzi dvoma mesiacmi: intermenstruus: poslednyho a prednyho dňa mesyca, mezymesyčny (KS 1763)