Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst un

medzi predl.

A. s I vyj.

1. miesto, priestor uprostred dvoch al. viacerých predmetov, strán: držať m. prstami, sedieť m. priateľmi; m. Tatrami a Dunajom; dolina m. kopcami

2. výskyt, jestvovanie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho, prináležitosť: byť m. prvými, m. najlepšími, pôsobiť m. ľudom, vyrastať m. dospelými

3. vzájomný vzťah dvoch al. viacerých stránok: družba m. Bratislavou a Ľubľanou; súťaženie m. pracovnými kolektívmi; zápasiť m. sebou

4. časové al. číselné hranice, od – do: porada bude m. 10. a 15. májom; cena m. 8 až 10 korunami za kus

5. väzbu pri slovesách: preberať si m. mládencami, rozlišovať m. dobrým a zlým

žiť m. štyrmi stenami samotársky; (povedať si) m. štyrmi očami bez svedkov; čítať m. riadkami; nech to zostane m. nami nevyzradené

B. s A vyj.

1. smerovanie doprostred, pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. dvere, m. sokov, zaštiknúť ucho m. prsty

2. začlenenie (sa) do istého rámca, spoločenstva ap.: nerátal ho m. mužov; paradajky patria m. zeleninu

3. časové hranice: naplánovať robotu m. sviatky

4. väzbu pri slovesách: rozdať letáky m. prítomných, zamiešať sa m. deti

povedať niečo m. zuby neochotne; chodiť m. ľudí žiť spoločensky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
medzi predl. s I i A

medziiným, pís. i medzi iným čast. ▶ zdôrazňuje výpoveď tak, že nasledujúcu informáciu vyberá z radu informácií vzťahujúcich sa na danú situáciu a vysúva ju do popredia, okrem iného, popri inom: m. vyniká aj v matematike; v článku sa m. píše aj o nových vládnych opatreniach; obdarovali ich cennými knihami, m. aj po nemecky písanou históriou obce; v diskusii m. zaznelo, že treba zohľadniť miestne podmienky; gramatické zmeny sa ilustrujú m. na zániku jednoduchého minulého času; okrem ľudských múmií sa tam našli aj múmie posvätných zvierat, m. mačiek a ibisov; Iba dva či tri razy medziiným prehodila, že inštitúcia manželstva je v kríze. [K. Lászlová]; V parku sa nachádza medzi iným vodopád, jaskyňa a tri fontány. [Sme 2010]


medzi predl.
I. s I 1. ▶ vyjadruje miesto, polohu uprostred priestoru ohraničeného z dvoch strán al. dookola: dom m. vinicami; chodník m. obilím; dolina m. horami; pomädliť zrno m. prstami; poškrabkať psa m. lopatkami; na stene m. oknami visí obraz; prešla chodbičkou m. lavicami; Na rúbaniskách medzi starými smrekmi rástli veľké hôrne jahody. [H. Ponická]
2. ▶ vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, od jedného bodu k druhému v ohraničenom priestore, pomedzi: kľučkovať m. autami; prechádzať m. regálmi; slnko presvitá m. konármi
3. ▶ vyjadruje priestorové, časové, al. číselné rozpätie: vzdialenosť m. dvoma bodmi; interval m. dvoma taktmi; letecká, lodná doprava m. Viedňou a Budapešťou; čerpať dovolenku m. prvým a desiatym augustom; užiť tabletky m. dvoma jedlami; narodil sa m. dvoma vojnami; cena sa pohybuje m. dvoma až troma eurami; Viem, že sa ti zdá byť príšerný môj zvyk vstávať medzi desiatou a jedenástou. [E. Farkašová]
4. ▶ vyjadruje existovanie, výskyt v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho: byť m. najlepšími; cíti sa m. deťmi príjemne; na katedru ho prijali m. prvými poslucháčmi; desať rokov prežil m. stredoškolákmi; m. mužmi je veľká solidarita; m. mladými hráčmi sa objavil výrazný talent; Tento rok zatiaľ medzi colníkmi zistili sedem prípadov korupcie. [Sme 2004]vitajte medzi nami! pozdrav na privítanie
5. ▶ vyjadruje uvedenie dvoch al. viacerých predmetov, javov al. osôb do nejakého vzájomného vzťahu: spor m. priateľmi; hádka m. susedmi; zmluva, dohoda m. krajinami; dialóg m. koalíciou a opozíciou; láska m. mužom a ženou; večný konflikt m. ideálom a skutočnosťou; m. nami je koniec náš vzťah nebude pokračovať
6. ▶ vyjadruje dej, proces prebiehajúci popri iných po sebe nasledujúcich dejoch al. procesoch: vývojové štádium hmyzu m. vajíčkom a kuklou; m. domácimi prácami stihla aj navariť; Ústa mala rozškľabené a vravela medzi záchvatmi chichotu: - Pustíš ma? [J. Johanides]; Medzi rachotom hromov bolo počuť žalostný piskot vodného vtáctva. [KSl 1957]
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: kolísať m. vernosťou a zradou; rozlišovať, voliť m. dobrom a zlom; rozhodovať sa, váhať m. dvoma možnosťami; niekoľko rokov žil medzi Indiánmi; lavírovať m. dvoma postojmi; Pohyboval som sa medzi tieňmi minulosti a závanmi budúceho. [J. Puškáš]
II. s A 1. ▶ vyjadruje smerovanie do stredu, doprostred niekoho, niečoho al. pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. hašteriace sa ženy; chrstnúť niekomu vodu m. oči do očí; chytiť žiletku opatrne m. prsty do prstov; dieťa si sadlo m. rodičov; pocítil úder lakťom m. rebrá; Hokejka sa mu dostala medzi nohy a takmer spadol. [VNK 2003]; pren. Deň vhupol medzi chalupy. [P. Jaroš] rozvidnelo sa
2. ▶ vyjadruje začlenenie do nejakej skupiny al. priradenie k nejakým veciam, predmetom: patriť m. najusilovnejších žiakov v triede; zaradiť sa m. svetovú špičku; postúpiť, dostať sa m. dvadsiatku najlepších; rodina ho prijala m. seba; doklad uložil m. spisy; Zato však rád zašiel medzi chlapov a rád medzi nimi mudroval. [V. Šikula]
3. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: rozdeliť zisk m. akcionárov; rozdať letáky m. návštevníkov; cítil, že sa nesmie miešať m. manželov
4. ▶ vyjadruje časové rozpätie al. ohraničenie (dvoma údajmi): naplánovať dovolenku m. Vianoce a Nový rok
fraz. cítiť sa ako medzi svojimi cítiť sa príjemne, uvoľnene, ako doma; byť/ocitnúť sa medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene a) byť pod tlakom z dvoch strán b) dostať sa do bezvýchodiskovej situácie; byť medzi životom a smrťou byť ťažko chorý; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel niečoho; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo zarovnaké s niečím, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím; medzi [nami] bratmi a) dôverne, v úzkom, priateľskom kruhu b) otvorene povedané; medzi nami dievčatami al. medzi nami [povedané] a) dôverne, v úzkom (ženskom) kruhu b) úprimne povedané; medzi svojimi v úzkom rodinnom kruhu, v spoločnosti priateľov a pod.; medzi štyrmi očami bez svedkov, dôverne; nech to zostane medzi nami treba o tom mlčať; odísť/pobrať sa medzi anjelov/duchov zomrieť; odškriepiť/odtajiť/zaprieť [aj] nos medzi očami nepriznať niečo samozrejmé, zjavné, každému známe; pchať/strkať [si] prsty medzi dvere al. strkať chvost medzi dvere miešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí; povedať [niečo] len tak medzi rečou mimochodom spomenúť niečo; povedať niečo medzi zuby neochotne sa zmieniť o niečom; bibl. siať kúkoľ medzi pšenicu kaziť, ničiť, mariť dobré úsilie zlým vplyvom, zlým príkladom, nesprávnymi zásahmi; skloniť/stiahnuť hlavu medzi plecia a) prejaviť pokoru b) podvoliť sa, poddať sa; veci medzi nebom a zemou ľudským rozumom nepochopiteľné veci, udalosti a pod.; nie je medzi nami/živými je mŕtvy; vraziť klin medzi niekoho, medzi niečo zničiť jednotu, spôsobiť rozdelenie niekoho, niečoho; žiť medzi štyrmi stenami žiť samotársky, utiahnuto ◘ parem. kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu; medzi slepými je [aj] jednooký kráľom je ľahké vyniknúť uprostred priemerných; všade je/sa nájde kúkoľ medzi pšenicou všade je dobro pomiešané so zlom

medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho)naprostred (niečoho)naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverípomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy

2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcichdoprostrednaprostrednaprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

medzi predl. so 7. a 4. p. vyjadruje

1. (miestne, priestorove) a) polohu predmetu vzhľadom na iné predmety, ktoré ho obklopujú al. sú umiestené z dvoch strán (so 7. p.): kraj m. Dunajom a Tatrami, dedinka m. horami; kráčať m. obilím, piecť zemiaky m. žeravými uhlíkmi

žiť m. štyrmi stenami samotársky, utiahnuto; m. štyrmi očami bez svedkov, dôverne; žena stojí medzi mnou a tebou (Jégé) je prekážkou nášho priateľstva; b) takú istú polohu, do ktorej sa predmet dostáva zásahom nejakého deja (so 4. p.): zacviknúť nos m. prsty (Ondr.); stiahnuť hlavu m. plecia

dostať sa m. dva ohne, m. dva kamene do bezvýchodnej situácie; pchať prsty m. dvere o nerozvážnosti; zaťať jazyk m. zuby umĺknuť, zamĺknuť; precediť m. zuby povedať takmer nezrozumiteľne;

2. (časove) a) zariadenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom, do nejakého obdobia al. do iného prebiehajúceho deja (so 7. p.): m. ránom a poludním; m. rokom počas roku; m. jedlom pri jedení, v priebehu jedenia; m. pletením čítať zároveň pliesť i čítať; pren. m. rečou počas reči, za reči, v priebehu reči; b) zaradenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom ako výsledok iného deja (so 4. p.): odchod pripadá m. Vianoce a Nový rok;

3. a) výskyt, existenciu javu, predmetu spolu s inými javmi, predmetmi, v rámci iných javov, predmetov (so 7. p.): pôsobil m. Slovákmi na Dolnej Zemi; mal m. mnohými dobrými žiakmi jedného vynikajúceho; povesť tradovaná m. ľudom; stav medzi životom a smrťou (Jégé); pren. byť m. prvými patriť k prvým

čítať m. riadkami domýšľať si zo súvislosti, čo nie je výslovne napísané; b) preniknutie predmetu, javu do radu, skupiny iných predmetov, javov ako dôsledok nejakého deja (so 4. p.): ísť m. priateľov, zaradiť sa m. najlepších pracovníkov

chodiť m. ľudí žiť spoločensky, nechodiť m. ľudí žiť utiahnuto;

4. a) vzájomnosť al. vzájomný vzťah (so 7. p.): spolupráca, dohoda m. ČSSR a SRRR; radiť sa, hašteriť sa m. sebou; boj m. dobrom a zlom

nech to ostane m. nami dôverné; b) zásah nejakého deja do vzájomného vzťahu, v ktorom sú (al. boli) dve al. viaceré osoby, dva al. viaceré javy al. predmety (so 4. p.): zasiať nedôveru m. priateľov, nepripustiť nikoho m. seba

Morfologický analyzátor

medza podstatné meno, ženský rod

(jedna) medza; (bez) medze; (k) medzi; (vidím) medzu; (o) medzi; (s) medzou;

(dve) medze; (bez) medzí; (k) medziam; (vidím) medze; (o) medziach; (s) medzami;

medzí medzí
medza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) medza
G (bez) medze
D (k) medzi
A (vidím) medzu
L (o) medzi
I (s) medzou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) medze
G (bez) medzí
D (k) medziam
A (vidím) medze
L (o) medziach
I (s) medzami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MEDZI HRUŠKY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
LIESKOVEC; ZVOLEN
Urbanonymum MEDZI MOSTAMI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)
Urbanonymum MEDZI OHRADAMI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAHODNÁ
Urbanonymum MEDZI VODAMI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
DOLNÉ KRŠKANY (NITRA); SABINOV; ŽIAR NAD HRONOM
Urbanonymum NA MEDZI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RAČA (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor