medzi predl.
A. s I vyj.
1. miesto, priestor uprostred dvoch al. viacerých predmetov, strán: držať m. prstami, sedieť m. priateľmi; m. Tatrami a Dunajom; dolina m. kopcami
2. výskyt, jestvovanie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho, prináležitosť: byť m. prvými, m. najlepšími, pôsobiť m. ľudom, vyrastať m. dospelými
3. vzájomný vzťah dvoch al. viacerých stránok: družba m. Bratislavou a Ľubľanou; súťaženie m. pracovnými kolektívmi; zápasiť m. sebou
4. časové al. číselné hranice, od – do: porada bude m. 10. a 15. májom; cena m. 8 až 10 korunami za kus
5. väzbu pri slovesách: preberať si m. mládencami, rozlišovať m. dobrým a zlým
● žiť m. štyrmi stenami samotársky; (povedať si) m. štyrmi očami bez svedkov; → čítať m. riadkami; nech to zostane m. nami nevyzradené
B. s A vyj.
1. smerovanie doprostred, pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. dvere, m. sokov, zaštiknúť ucho m. prsty
2. začlenenie (sa) do istého rámca, spoločenstva ap.: nerátal ho m. mužov; paradajky patria m. zeleninu
3. časové hranice: naplánovať robotu m. sviatky
4. väzbu pri slovesách: rozdať letáky m. prítomných, zamiešať sa m. deti
● povedať niečo m. zuby neochotne; chodiť m. ľudí žiť spoločensky
medzi 1. (niečím) vyjadruje miesto al. priestor v strede dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • uprostred (niečoho) • naprostred (niečoho) • naprostriedku (niečoho): sedel medzi priateľmi, uprostred priateľov; zastal medzi dverami, naprostred, naprostriedku dverí • pomedzi (čo): prechádzal medzi stromami, pomedzi stromy
2. (čo) vyjadruje smerovanie do stredu dvoch al. viacerých ľudí, predmetov, strán a pod. • pomedzi (čo): postavil sa medzi, pomedzi účinkujúcich • doprostred • naprostred • naprostriedok (čoho): lopta dopadla medzi hrajúce sa deti, doprostred, naprostred, naprostriedok hrajúcich sa detí
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
medzi predl. so 7. a 4. p. vyjadruje
1. (miestne, priestorove) a) polohu predmetu vzhľadom na iné predmety, ktoré ho obklopujú al. sú umiestené z dvoch strán (so 7. p.): kraj m. Dunajom a Tatrami, dedinka m. horami; kráčať m. obilím, piecť zemiaky m. žeravými uhlíkmi
● žiť m. štyrmi stenami samotársky, utiahnuto; m. štyrmi očami bez svedkov, dôverne; tá žena stojí medzi mnou a tebou (Jégé) je prekážkou nášho priateľstva; b) takú istú polohu, do ktorej sa predmet dostáva zásahom nejakého deja (so 4. p.): zacviknúť nos m. prsty (Ondr.); stiahnuť hlavu m. plecia
● dostať sa m. dva ohne, m. dva kamene do bezvýchodnej situácie; pchať prsty m. dvere o nerozvážnosti; zaťať jazyk m. zuby umĺknuť, zamĺknuť; precediť m. zuby povedať takmer nezrozumiteľne;
2. (časove) a) zariadenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom, do nejakého obdobia al. do iného prebiehajúceho deja (so 7. p.): m. ránom a poludním; m. rokom počas roku; m. jedlom pri jedení, v priebehu jedenia; m. pletením čítať zároveň pliesť i čítať; pren. m. rečou počas reči, za reči, v priebehu reči; b) zaradenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom ako výsledok iného deja (so 4. p.): odchod pripadá m. Vianoce a Nový rok;
3. a) výskyt, existenciu javu, predmetu spolu s inými javmi, predmetmi, v rámci iných javov, predmetov (so 7. p.): pôsobil m. Slovákmi na Dolnej Zemi; mal m. mnohými dobrými žiakmi jedného vynikajúceho; povesť tradovaná m. ľudom; stav medzi životom a smrťou (Jégé); pren. byť m. prvými patriť k prvým
● čítať m. riadkami domýšľať si zo súvislosti, čo nie je výslovne napísané; b) preniknutie predmetu, javu do radu, skupiny iných predmetov, javov ako dôsledok nejakého deja (so 4. p.): ísť m. priateľov, zaradiť sa m. najlepších pracovníkov
● chodiť m. ľudí žiť spoločensky, nechodiť m. ľudí žiť utiahnuto;
4. a) vzájomnosť al. vzájomný vzťah (so 7. p.): spolupráca, dohoda m. ČSSR a SRRR; radiť sa, hašteriť sa m. sebou; boj m. dobrom a zlom
● nech to ostane m. nami dôverné; b) zásah nejakého deja do vzájomného vzťahu, v ktorom sú (al. boli) dve al. viaceré osoby, dva al. viaceré javy al. predmety (so 4. p.): zasiať nedôveru m. priateľov, nepripustiť nikoho m. seba
(jedna) medza; (bez) medze; (k) medzi; (vidím) medzu; (ó) medza!; (o) medzi; (s) medzou;
(dve) medze; (bez) medzí; (k) medziam; (vidím) medze; (ó) medze!; (o) medziach; (s) medzami;