Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

medzi predl.

A. s I vyj.

1. miesto, priestor uprostred dvoch al. viacerých predmetov, strán: držať m. prstami, sedieť m. priateľmi; m. Tatrami a Dunajom; dolina m. kopcami

2. výskyt, jestvovanie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho, prináležitosť: byť m. prvými, m. najlepšími, pôsobiť m. ľudom, vyrastať m. dospelými

3. vzájomný vzťah dvoch al. viacerých stránok: družba m. Bratislavou a Ľubľanou; súťaženie m. pracovnými kolektívmi; zápasiť m. sebou

4. časové al. číselné hranice, od – do: porada bude m. 10. a 15. májom; cena m. 8 až 10 korunami za kus

5. väzbu pri slovesách: preberať si m. mládencami, rozlišovať m. dobrým a zlým

● žiť m. štyrmi stenami samotársky; (povedať si) m. štyrmi očami bez svedkov; → čítať m. riadkami; nech to zostane m. nami nevyzradené

B. s A vyj.

1. smerovanie doprostred, pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. dvere, m. sokov, zaštiknúť ucho m. prsty

2. začlenenie (sa) do istého rámca, spoločenstva ap.: nerátal ho m. mužov; paradajky patria m. zeleninu

3. časové hranice: naplánovať robotu m. sviatky

4. väzbu pri slovesách: rozdať letáky m. prítomných, zamiešať sa m. deti

● povedať niečo m. zuby neochotne; chodiť m. ľudí žiť spoločensky

medzi predl. s I i A

medzi predl. s I i A

medziiným, pís. i medzi iným čast. ▶ zdôrazňuje výpoveď tak, že nasledujúcu informáciu vyberá z radu informácií vzťahujúcich sa na danú situáciu a vysúva ju do popredia, okrem iného, popri inom: m. vyniká aj v matematike; v článku sa m. píše aj o nových vládnych opatreniach; obdarovali ich cennými knihami, m. aj po nemecky písanou históriou obce; v diskusii m. zaznelo, že treba zohľadniť miestne podmienky; gramatické zmeny sa ilustrujú m. na zániku jednoduchého minulého času; okrem ľudských múmií sa tam našli aj múmie posvätných zvierat, m. mačiek a ibisov; Iba dva či tri razy medziiným prehodila, že inštitúcia manželstva je v kríze. [K. Lászlová]; V parku sa nachádza medzi iným vodopád, jaskyňa a tri fontány. [Sme 2010]

---

medzi predl.
I. s I 1. ▶ vyjadruje miesto, polohu uprostred priestoru ohraničeného z dvoch strán al. dookola: dom m. vinicami; chodník m. obilím; dolina m. horami; pomädliť zrno m. prstami; poškrabkať psa m. lopatkami; na stene m. oknami visí obraz; prešla chodbičkou m. lavicami; Na rúbaniskách medzi starými smrekmi rástli veľké hôrne jahody. [H. Ponická]
2. ▶ vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, od jedného bodu k druhému v ohraničenom priestore, pomedzi: kľučkovať m. autami; prechádzať m. regálmi; slnko presvitá m. konármi
3. ▶ vyjadruje priestorové, časové, al. číselné rozpätie: vzdialenosť m. dvoma bodmi; interval m. dvoma taktmi; letecká, lodná doprava m. Viedňou a Budapešťou; čerpať dovolenku m. prvým a desiatym augustom; užiť tabletky m. dvoma jedlami; narodil sa m. dvoma vojnami; cena sa pohybuje m. dvoma až troma eurami; Viem, že sa ti zdá byť príšerný môj zvyk vstávať medzi desiatou a jedenástou. [E. Farkašová]
4. ▶ vyjadruje existovanie, výskyt v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho: byť m. najlepšími; cíti sa m. deťmi príjemne; na katedru ho prijali m. prvými poslucháčmi; desať rokov prežil m. stredoškolákmi; m. mužmi je veľká solidarita; m. mladými hráčmi sa objavil výrazný talent; Tento rok zatiaľ medzi colníkmi zistili sedem prípadov korupcie. [Sme 2004] □ vitajte medzi nami! pozdrav na privítanie
5. ▶ vyjadruje uvedenie dvoch al. viacerých predmetov, javov al. osôb do nejakého vzájomného vzťahu: spor m. priateľmi; hádka m. susedmi; zmluva, dohoda m. krajinami; dialóg m. koalíciou a opozíciou; láska m. mužom a ženou; večný konflikt m. ideálom a skutočnosťou; m. nami je koniec náš vzťah nebude pokračovať
6. ▶ vyjadruje dej, proces prebiehajúci popri iných po sebe nasledujúcich dejoch al. procesoch: vývojové štádium hmyzu m. vajíčkom a kuklou; m. domácimi prácami stihla aj navariť; Ústa mala rozškľabené a vravela medzi záchvatmi chichotu: - Pustíš ma? [J. Johanides]; Medzi rachotom hromov bolo počuť žalostný piskot vodného vtáctva. [KSl 1957]
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: kolísať m. vernosťou a zradou; rozlišovať, voliť m. dobrom a zlom; rozhodovať sa, váhať m. dvoma možnosťami; niekoľko rokov žil medzi Indiánmi; lavírovať m. dvoma postojmi; Pohyboval som sa medzi tieňmi minulosti a závanmi budúceho. [J. Puškáš]
II. s A 1. ▶ vyjadruje smerovanie do stredu, doprostred niekoho, niečoho al. pomedzi niekoho, niečo: postaviť sa m. hašteriace sa ženy; chrstnúť niekomu vodu m. oči do očí; chytiť žiletku opatrne m. prsty do prstov; dieťa si sadlo m. rodičov; pocítil úder lakťom m. rebrá; Hokejka sa mu dostala medzi nohy a takmer spadol. [VNK 2003]; pren. Deň vhupol medzi chalupy. [P. Jaroš] rozvidnelo sa
2. ▶ vyjadruje začlenenie do nejakej skupiny al. priradenie k nejakým veciam, predmetom: patriť m. najusilovnejších žiakov v triede; zaradiť sa m. svetovú špičku; postúpiť, dostať sa m. dvadsiatku najlepších; rodina ho prijala m. seba; doklad uložil m. spisy; Zato však rád zašiel medzi chlapov a rád medzi nimi mudroval. [V. Šikula]
3. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: rozdeliť zisk m. akcionárov; rozdať letáky m. návštevníkov; cítil, že sa nesmie miešať m. manželov
4. ▶ vyjadruje časové rozpätie al. ohraničenie (dvoma údajmi): naplánovať dovolenku m. Vianoce a Nový rok
◘ fraz. cítiť sa ako medzi svojimi cítiť sa príjemne, uvoľnene, ako doma; byť/ocitnúť sa medzi dvoma [mlynskými] kameňmi al. dostať sa medzi dva mlynské kamene a) byť pod tlakom z dvoch strán b) dostať sa do bezvýchodiskovej situácie; byť medzi životom a smrťou byť ťažko chorý; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel niečoho; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo zarovnaké s niečím, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím; medzi [nami] bratmi a) dôverne, v úzkom, priateľskom kruhu b) otvorene povedané; medzi nami dievčatami al. medzi nami [povedané] a) dôverne, v úzkom (ženskom) kruhu b) úprimne povedané; medzi svojimi v úzkom rodinnom kruhu, v spoločnosti priateľov a pod.; medzi štyrmi očami bez svedkov, dôverne; nech to zostane medzi nami treba o tom mlčať; odísť/pobrať sa medzi anjelov/duchov zomrieť; odškriepiť/odtajiť/zaprieť [aj] nos medzi očami nepriznať niečo samozrejmé, zjavné, každému známe; pchať/strkať [si] prsty medzi dvere al. strkať chvost medzi dvere miešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí; povedať [niečo] len tak medzi rečou mimochodom spomenúť niečo; povedať niečo medzi zuby neochotne sa zmieniť o niečom; bibl. siať kúkoľ medzi pšenicu kaziť, ničiť, mariť dobré úsilie zlým vplyvom, zlým príkladom, nesprávnymi zásahmi; skloniť/stiahnuť hlavu medzi plecia a) prejaviť pokoru b) podvoliť sa, poddať sa; veci medzi nebom a zemou ľudským rozumom nepochopiteľné veci, udalosti a pod.; už nie je medzi nami/živými je mŕtvy; vraziť klin medzi niekoho, medzi niečo zničiť jednotu, spôsobiť rozdelenie niekoho, niečoho; žiť medzi štyrmi stenami žiť samotársky, utiahnuto ◘ parem. kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony človek sa musí prispôsobiť okoliu; medzi slepými je [aj] jednooký kráľom je ľahké vyniknúť uprostred priemerných; všade je/sa nájde kúkoľ medzi pšenicou všade je dobro pomiešané so zlom

---

---

---

---

---

---

---

---

medzi predl. so 7. a 4. p. vyjadruje

1. (miestne, priestorove) a) polohu predmetu vzhľadom na iné predmety, ktoré ho obklopujú al. sú umiestené z dvoch strán (so 7. p.): kraj m. Dunajom a Tatrami, dedinka m. horami; kráčať m. obilím, piecť zemiaky m. žeravými uhlíkmi

● žiť m. štyrmi stenami samotársky, utiahnuto; m. štyrmi očami bez svedkov, dôverne; tá žena stojí medzi mnou a tebou (Jégé) je prekážkou nášho priateľstva; b) takú istú polohu, do ktorej sa predmet dostáva zásahom nejakého deja (so 4. p.): zacviknúť nos m. prsty (Ondr.); stiahnuť hlavu m. plecia

● dostať sa m. dva ohne, m. dva kamene do bezvýchodnej situácie; pchať prsty m. dvere o nerozvážnosti; zaťať jazyk m. zuby umĺknuť, zamĺknuť; precediť m. zuby povedať takmer nezrozumiteľne;

2. (časove) a) zariadenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom, do nejakého obdobia al. do iného prebiehajúceho deja (so 7. p.): m. ránom a poludním; m. rokom počas roku; m. jedlom pri jedení, v priebehu jedenia; m. pletením čítať zároveň pliesť i čítať; pren. m. rečou počas reči, za reči, v priebehu reči; b) zaradenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom ako výsledok iného deja (so 4. p.): odchod pripadá m. Vianoce a Nový rok;

3. a) výskyt, existenciu javu, predmetu spolu s inými javmi, predmetmi, v rámci iných javov, predmetov (so 7. p.): pôsobil m. Slovákmi na Dolnej Zemi; mal m. mnohými dobrými žiakmi jedného vynikajúceho; povesť tradovaná m. ľudom; stav medzi životom a smrťou (Jégé); pren. byť m. prvými patriť k prvým

● čítať m. riadkami domýšľať si zo súvislosti, čo nie je výslovne napísané; b) preniknutie predmetu, javu do radu, skupiny iných predmetov, javov ako dôsledok nejakého deja (so 4. p.): ísť m. priateľov, zaradiť sa m. najlepších pracovníkov

● chodiť m. ľudí žiť spoločensky, nechodiť m. ľudí žiť utiahnuto;

4. a) vzájomnosť al. vzájomný vzťah (so 7. p.): spolupráca, dohoda m. ČSSR a SRRR; radiť sa, hašteriť sa m. sebou; boj m. dobrom a zlom

● nech to ostane m. nami dôverné; b) zásah nejakého deja do vzájomného vzťahu, v ktorom sú (al. boli) dve al. viaceré osoby, dva al. viaceré javy al. predmety (so 4. p.): zasiať nedôveru m. priateľov, nepripustiť nikoho m. seba

medi p. medzi

---

medzi predl. (medži, meďi, mezi)
A. s I vyjadruje
1. miesto, priestor, polohu, umiestnenie uprostred dvoch al. viacerých strán, predmetov, vecí: Medzi hvarami je lúka (Kameňany REV); Já som vám ból medzi vozom a kraváma (Ružindol TRN); Meďi horama bola taká dolina (Ivanka p. Dun. BRA); Medži mojim domom a sušedovim čeče jarek (Závadka SAB)
2. výskyt, jestvovanie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho: Bou̯ tam samí čert a ťen jej frajer medzi ňími (Podkonice BB); Pora̋dní šlovek nebude medzi zlodéjmí (Rochovce ROŽ); Ja znau̯ dobre angľicki, bo mi robiu̯ medži Ňemci, rodzenimi tam u Amerikoj (V. Zalužice MCH)
F. povedaď medzi šťirmí ošami (Rim. Píla RS) - bez svedkov, dôverne
3. vzájomný vzťah, vzájomnosť: Každejho obráťiľi na posmech, aľe aňi medzi sebou sa neznášaľi (Lešť MK); Mezi nama dvoma vivinulo sa najlepšé kamaráctvo (Bánovce n. Bebr.); Medzi ňima bol uš potim duhovni zvezok (Rozhanovce KOŠ)
F. medzi nami, von to sám nerobél (Brezová p. Brad. MYJ) - dôverne povedané
4. zaradenie nejakého deja do vzťahu k dvom časovým bodom, do nejakého obdobia: A to bolo tag medzi seními robotami, nu každí ďeň som choďila na sťeľ (Žaškov DK); Medzi sva̋tki zakála̋mo (Revúca); Medzi ossenstosedendesát - ossendesát to negdo tam zapálil (Dobrá Voda PIE); Ňiš prišol dochtor, ta un medži hodzinu i skonal (Janov PRE)
B. s A vyjadruje
1. istú polohu, miesto, do ktorej sa predmet dostáva zásahom nejakého deja: Ke_dzme si doňiesľi slaňinu, ag zme si ňedaľi medzi obloke, tag nán miši ponačínaľi (Lišov KRU); Kone potáhli a medzi kamene nás visipali (Hlohovec); Kladľi me medzi dva stolki (Buglovce LVO); Jak śe (mäso) vibere z vodi, položi se medzi dva denka (Rankovce KOŠ)
2. začlenenie (sa) do istého rámca, spoločenstva a pod.: No aľe prišľi ma navrávaťi, žebi som išiou̯ robiťi do Pešťi medzi tech Maďarou (V. Lom MK); Otpoledňa náz dali mezi starích chlapú (Mokrý Háj SKA); Šednul medzi ňich (Šar. Dravce SAB)
F. iďe medzi svet (Detva ZVO) - do spoločnosti
3. zásah nejakého deja do vzájomného vzťahu, v ktorom sú dve al. viaceré osoby: Že sa prišieu̯ medzi ňích zabaviť (Podkonice BB); Aňi sa medzi ňih ňemiešajme! (Čičmany ŽIL); Rozďeleu̯ majetek mezi šťíri ďeťi (Bánovce n. Bebr.); Co ľepše bulo, ta toho pribraľi medži sebe (Brezina TRB)
F. to ňe medzi ľudzi (Dl. Lúka BAR) - to je na hanbu

---

medži p. medzi

---

mezi p. medzi

medzi [me(d)zi] predl
A. s I vyj.
1. miesto, priestor uprostred dvoch al. viacerých predmetov, objektov, strán: my teď dali gsme y dawame mocznie duom swuog, kteryz gest mezy domem Matiege Kowacze a z druhe strany mezy domem Gutmanowym Sstephanowi, synu nassemv (ŽK 1469); ya sem sam meczy mnohymy kozzemi wybyeral ty kozze a nykde nebyla zadna dyera (ŠÁŠOV 1579); hlídala sem kozlátka tam medzi horami, kdež byla pastva sládká, trgali rohami (ASL 1603-04); (Pán) ležel mezj howadý (CC 1655); zem ta leži medzi zemiami z gedneg strany Janka Mlinara, z druheg p. richtara (D. MIČINÁ 1674); kukol polny meczy obylym roste wisoce (HL 17. st); gibbus: hrb mezy plecima (ASL 1740); medzy murmi klassterskimi od sweta wzdaleňi žili mnozy (GŠ 1758); Melita: ostrow mezy Syciliu a Affryku, vulgo Málta (KS 1763)
F. mať m. rukami čo vlastniť niečo: kdyz by sie dwa na gedno zbozij sylil a na toho trzetieho po trzidczatku, ktoz to zbozij mezy rukama gma, ten negma gim zadneho dati (ŽK 1473); czo sem malo penez mel mecžy rukamy, to se potrowilo (BREZANY 1595)
2. výskyt, jestvovanie, zaradenie v rámci niečoho, v spoločenstve niekoho, prináležitosť:
a. m. kým uprostred niekoho, v spoločenstve niekoho: ten gisty dobry člowek Basl Resz mezy nami messka od dwanacte leth (VESTENICE 1590); Thomass Turek a Koneczni Balass dyewku Kaczku magi mezi sebu chowati (SLIAČE 1596); požehnaná gsy mezý ženami (CC 1655); musime dražej, než medzi lidmi prodava se zboži, Jej Velkomožnosti platiti (PAPRADNO 1673 LP); či sa ti nestydia líca, že pred takýmito pány gágáš jak medzi husiami? (PV 18. st)
F. mezi mnohími babámi i ďíťa bívá zmarňené, zahrdúsené (BR 1785) niekedy menej ľudí dokáže viac
b. m. čím uprostred niečoho, v priebehu niečoho: krokodjl mezi gedenjm wrchnu čelust pohibuge (KoB 1666); extortus moritur: mezy mukama zémrel (KS 1763)
F. m. inými rečami počas reči, v priebehu reči: sausedy nassie gsucz pozwani na poruczienstwj mezy ginymi rzeczmi ptaly gse o Sstephana (ŽK 1518)
3. vzájomný vzťah dvoch al. viacerých stránok: stala se gest smluwa z dobre wuole mezi mistrem Janem a Sstephanem Gardossem (ŽK 1479); mezy Janem Kozem a Janem Ssymrakem o wssech wieczech ruznicze byla (P. ĽUPČA 1560); dayte pokog, lotrasj, od gineho bi ste se maly warowaty a wy meczy sebow sa hadate (LACLAVÁ 1596); rada ženská - zrádna závist, medzi dvema jest nenávist (ASL 1603-04); meczi W. M. a meczi nami nebude njaka dificultas (KRUPINA 1614); očul swedek, kdiž medzy sebou gsa zhowaraly (s. l. 17. st); swaty Pawel prirownani čini mezi Bohem a mezi člowekem (MS 1758); tyto manžele potikány meczy sebu wyedly (PeP 1770)
4. časové hranice, rozpätie: (záväzok) gest dan v Swateho Jana w stredu meczy octawamy swateho Ducha (L. JÁN 1480); učedlnik majstrovi mezi dwuma tidni roboti ma odeslati (CA 1647); wezmy z lipoweho kwetu semene, ktery mezy dwema Mariowymi dnj ostatni den pred wychodem slnca se zbieral (RT 17. st); interfuerunt decem anni: mezy deset rokama bylo (KS 1763)
B. s A vyj.
1. smerovanie doprostred, pomedzi niečo:
a. pomedzi dva miestne objekty (na hranicu pomedzi ne): ostrohy w tu priležitost se mu (Jánovi Jesenskému) zapletly medzy nohy (MARTIN 1731); prisip soly, co medzy dwa prsty wezmess (HT 1760)
F. zbanek wina jnstansowy mezi očzy schwalnye wilel (SKALICA 1730) do tváre; ga mezi dwere nestrkám prst swug (PP 1734) nemiešam sa do toho; expuit in os tyranni: mezy oci wélmy ukrútného čloweka wyplul (KS 1763) vynadal mu; keby sem videla, kto mne s milým luči, nasypala by mu soli medzi oči (PV 1798) urieknutie
b. doprostred, do hĺbky hromadného miestneho objektu: mezy obyli woli pusstetj gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); kdy som negposlednegssy most prechazel, mug kun mezy mosticze wpadl (TRENČÍN 1613); leťel bych co nagdale mezy pusté lesy (CC 1655); pomiessag wolowu žlč mezy to a maž detem žiwot pri teple (RT 17. st); pri oracich zemiach nametali sme kopce ze zemy mecži trninu (B. ĎARMOTY 1785)
2. začlenenie (sa), preniknutie do istého spoločenstva ap.: deweczki predrecžene zamuž wydali meczi dobre lydy (L. TRNOVEC 1571); ženy Harmadtancz Istvána napominaly a prosily, aby sa medzy to kupectvo nemiessal (D. JASENO 1732); dal sem sa medzy Nemczou (KRUPINA 1742); ja ze strachu ujssla som za stuol medzy gazdou (PRIEVIDZA 1768)
F. jestli prijdeš mezi vrany, musíš krákat jako ony (PV 18. st) treba sa prispôsobiť okoliu, prostrediu; kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť
3. zásah nej. deja do vzájomného vzťahu, v kt. sú al. boli dve al. viaceré osoby, dva al. viaceré javy al. predmety: winohrad otczowsky sme mezy sebe rozdelyly weczite (TRNAVA 1550); gynych weczi, kterze by nebyli wložene do testamentu, ty porucžyam vrzadu wssemu, aby wsseczko rozdelili mezi chude lidy (ŽILINA 1614); dom ssaczuge se mezy prytelstwo (KRUPINA 1692)
P. tpn rivulus Medzihradna (na Orave 1325); villa Mezybrodna (Medzibrodie n. Oravou 1408-9 VSO)

medzí

medza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	medza
G	(bez)	medze
D	(k)	medzi
A	(vidím)	medzu
L	(o)	medzi
I	(s)	medzou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	medze
G	(bez)	medzí
D	(k)	medziam
A	(vidím)	medze
L	(o)	medziach
I	(s)	medzami

Urbanonymum MEDZI HRUŠKY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
LIESKOVEC; ZVOLEN

---

Urbanonymum MEDZI MOSTAMI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEVER (KOŠICE)

---

Urbanonymum MEDZI OHRADAMI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAHODNÁ

---

Urbanonymum MEDZI VODAMI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
DOLNÉ KRŠKANY (NITRA); SABINOV; ŽIAR NAD HRONOM

---

Urbanonymum NA MEDZI v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
RAČA (BRATISLAVA)

medzi: ^{→speex →vorbis}

a medzi ktorými si ≈ et entre lesquels tu
človeka a medzi nimi ≈ homme, et parmi eux
medzi mňa a dvere ≈ entre moi et la porte
medzi neho a spravodlivosť ≈ entre la justice et lui
medzi nimi a ním ≈ entre eux et lui
medzi štyristo a päťsto ≈ entre quatre cents et cinq cents
medzi vami a mnou ≈ entre vous et moi
tú perlu medzi všetkých ≈ cette perle entre tous
...

do mojich slovanských medzí ≈ do mých slovanských mezí
do určitých pracovných medzí ≈ do určitých dělných mezí
fúzaté skaláre medzi smaragdovými ≈ vousaté skaláry mezi smaragdovými
hlohu pozdĺž medzí na ≈ hlohu podél mezí na
pozdĺž medzí na poliach ≈ podél mezí na polích
Skryjú sa medzí lístím ≈ Schovají se v listí
skutočne vybočovalo z medzí ≈ opravdu vybočovalo z mezí
vybočovalo z medzí slušnosti ≈ vybočovalo z mezí slušnosti
...

A a B medzi ≈ A and B among
a či rozdiely medzi ≈ and whether differences between
medzi EBOR a EIB ≈ between EBRD and EIB
medzi Piani dei Greci ≈ between Piani dei Greci
medzi Toulouse a Bordeaux ≈ between Toulouse and Bordeaux
medzí tými, ktorí hovoria ≈ between those who speak
medzi V1 a V2 ≈ between V1 and V2
priamo alebo nepriamo medzi ≈ directly or indirectly between
...