Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská un

medza -e -í ž.

1. pás neobrobenej zeme medzi susednými pozemkami: zrušiť m-e, vyorané m-e

2. obyč. mn. krajné vymedzenie niečoho, ohraničenie, hranica: všetko má svoje m-e; určiť m-e svojich možností; prekračovať m-e slušnosti; fantázii sa m-e nekladú; tech. m. pružnosti, pevnosti;

medzný príd.: m. kameň; mat. m-é hodnoty;

medzička -y -čiek ž. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
medza ‑e ‑í ž.; medzný; medzička ‑y ‑čiek ž.

medza medze medzí ž.

medza medze medzí ž. 1.pás neobrobenej zeme medzi susednými pozemkami, v minulosti obyč. porastený trávou, kríkmi al. vyznačený kameňmi, medzníkmi, príp. plotom: prirodzená m. vytvorená potokom, lesom, zrázom; umelá m. z kameňov; krovinatá, zarastená m.; vyznačiť medze na oráčinách; vyorať odvodňovacie medze na svahu; zrušiť, rozorať medze; na medziach rastie vlčí mak; Výrazné zníženie stavov malej zveri nastalo po zavedení veľkoplošnej poľnohospodárskej výroby monokultúr, ktoré viedlo k rozoraniu medzí a likvidovaniu remízok. [PaR 2009] v období združstevňovania pôdy
2. obyč. pl. medze ▶ krajné vymedzenie niečoho, ohraničenie, hranica: konať v medziach zákona konať v súlade s platnými právnymi normami; udržať niečo v rozumných, patričných, prijateľných medziach; nie je to v medziach ľudských možností; správal sa, vyjadroval sa vždy v medziach slušnosti; stanoviť, určiť, rešpektovať isté medze; Žiarlivosť je prirodzená vlastnosť, pokiaľ nepresiahne určité medze. [InZ 2000]fyz. medza pevnosti maximálne zaťaženie vedúce k porušeniu materiálu; medza sklzu, medza klzu napätie, pri ktorom dochádza k plastickej deformácii kovov; medza pružnosti maximálne zaťaženie, ktorým je možné namáhať materiál tak, aby sa ešte vrátil do pôvodného stavu
fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať, tvoriť; niekto, niečo nepozná/nemá medze/medzí niekto, niečo nemá obmedzenie pre svoju intenzitu, dôležitosť a pod.; to presahuje všetky medze al. všetko má svoje medze totonie je prípustné, primerané, vhodné
medzička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Poobzerala sa okolo seba, po vysokej teplej medzi, na ktorej sedeli, a ľútostivo povedala: Škoda bude týchto medzičiek. [A. Baláž]

-dza/125455±9 2.03: substantíva ž. N sg. 9658±9 Prievidza/5774 dza/919 chôdza/891 schôdza/859 hrádza/357 bryndza/271 hrdza/210→240
+4
−9
priadza/86 sadza/74 medza/62 ochodza/31 nevädza/24 tvrdza/18 (5/52)

hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranicerozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmikniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzílínia: demarkačná líniaarch. čierťažvoj. slang. čiara: slúžiť na čiare

2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranicarozhranierozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocoumedzníkkniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnostikniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrtipredelpriedel: predel storočia, spoločenský priedelpsych. prah: prah vedomia

3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnostimedza: všetko má svoje medze

4. p. stôs


limit čo ohraničuje nejaké množstvo al. proces • hranica: prekročiť limit, hranicu únosnostiobmedzeniekvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvótamedza: fantázia nemá medze


medza p. hranica 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

medza, -e, -í ž.

1. neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami: holá, zakvitnutá m.; zrušiť, rozorať m-e (pri združstevňovaní pôdy);

2. hranica, ohraničenie, rozhranie: tech. m. pružnosti, ťažnosti, ohybnosti kovu

konať v m-iach zákona v súhlase s platnými normami; niečo (napr. zúfalstvo, bezočivosť) presahuje všetky m-e, nepozná m-í je nesmierne, neobmedzené; všetko (napr. trpezlivosť) má svoje m-e netrvá do nekonečna; nič nemožno nadužívať; položiť niečomu m-e obmedziť niečo, nedať možnosť rozvoja; dobrota bez m-í nesmierna;

3. šport. dlhšia strana ihriska (na rozdiel od kratšej, hranice);

medzný príd.: m-á brázda, m. kameň; mat. m-á hodnota limit;

medzička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

medza ž. (meza)
1. csl neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami: Vikáša zelinu na medzi (Brodzany TOP); Vinohradi dzelila o_ceba medza (Biely Kostol TRN); Tá meza neňí na správnem mísce (Jablonové MAL); Pret kośeňim sebe kośec ostupa medzu, žebi ňeotkośel suśedoj (Rankovce KOŠ); Dagdzi rosla na medzi hruška (Dl. Lúka BAR)
2. hraničný kameň medzi dvoma susednými roľami: No já bi som mu dal, kebi mi tak preložil mezu! (Bzince p. Jav. NMV); Šipkovém chotári v brázdách medzi rolámi boli zakopané kamene, že medze (Šípkové PIE); medza (Dubnica n. Váh. ILA); medzka ž. zdrob. expr. k 1: Śednol sebe na mecku, zložiol ruki a lamenciol (Kluknava GEL)


medzka p. medza


meza p. medza

medza [-(d)za] ž
1. hranica nej. územia al. medzi územiami dvoch al. viacerých admin. celkov: medza započyna se od potoka (BUDATÍN 1478); trifinium: mjsto, kde se troge meze scházagu (KS 1763); statek pres mezu prejde (GAJARY 1788 LP)
2. neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami: Benko Kassa nižny polowicy, ktera se z mezow geho roly spoguge, zavgal a k swemu vžitku dědičně držal (RUŽOMBEROK 1598); wssecko stromowj po mezách okolo (KB 1757)
3. znak (kameň, strom, hrádza a i.) označujúci hranicu medzi jednotlivými pozemkami, majetkami al. katastrami obcí, hraničný znak: Gyrik Petrla mezu porussil a pohnul (ŽILINA 1623); maceria: meza s kameni zložena (NP 17. st); medze osaditi (S. ĽUPČA 1731); za wirobenj mezy powinen bude (Jano) platit fl 1 (PONIKY 1795)
4. obmedzenie, hranica: protož se neywjc warug, abys meze strjdmosti neprekročil (MPS 1777); nasse žádostj po dokonálosti žádné meze nemagj (StN 1786)
F. neklásť žiadne m-e čomu nerobiť nijaké prekážky: neskrotitedlne žadosty roskossuw, kterjm žadne medze neklademe (PT 1796); intra tuam pelliculam te contine: w swég mezi seba zadrž (KS 1763) ovládaj sa; -ný, -ový príd k 3: ktoz kameni kopa mezne, czoz gest vsazeno, propadne trzidczet ssilinkuow a musy dati (ŽK 1473); yak oprawowany, tak y sprawowany medznych plotuw spoleczne bude (ŽILINA 1697); limes: meza, mezowy kameň (KS 1763); -ička dem k 2: odtud až na gednu trnyowu medzicku statek pasaly (VELIČNÁ 1732)


meza p. medza

Medza Medza
medza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) medza
G (bez) medze
D (k) medzi
A (vidím) medzu
L (o) medzi
I (s) medzou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) medze
G (bez) medzí
D (k) medziam
A (vidím) medze
L (o) medziach
I (s) medzami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MEDZA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
KRÁTKE KESY (obec MARCELOVÁ), okr. KOMÁRNO – 5×;
BÚČ, okr. KOMÁRNO – 4×;
MARCELOVÁ, okr. KOMÁRNO – 3×;
MOČA, okr. KOMÁRNO – 2×;
CHOTÍN, okr. KOMÁRNO – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MEDZA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Zvukové nahrávky niektorých slov

byť financované v medziach être financées dans les limites
medziach jej vlastných zdrojov la limite de ses ressources propres
medziach schválených rozpočtových prostriedkov la limite des crédits alloués
zodpovednosť a v medziach responsabilité et dans la limite
zostáva v medziach tolerancií reste dans les tolérances

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu