Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

medza -e -í ž.

1. pás neobrobenej zeme medzi susednými pozemkami: zrušiť m-e, vyorané m-e

2. obyč. mn. krajné vymedzenie niečoho, ohraničenie, hranica: všetko má svoje m-e; určiť m-e svojich možností; prekračovať m-e slušnosti; fantázii sa m-e nekladú; tech. m. pružnosti, pevnosti;

medzný príd.: m. kameň; mat. m-é hodnoty;

medzička -y -čiek ž. zdrob. k 1

medza medze medzí ž.

medza medze medzí ž. 1. ▶ pás neobrobenej zeme medzi susednými pozemkami, v minulosti obyč. porastený trávou, kríkmi al. vyznačený kameňmi, medzníkmi, príp. plotom: prirodzená m. vytvorená potokom, lesom, zrázom; umelá m. z kameňov; krovinatá, zarastená m.; vyznačiť medze na oráčinách; vyorať odvodňovacie medze na svahu; zrušiť, rozorať medze; na medziach rastie vlčí mak; Výrazné zníženie stavov malej zveri nastalo po zavedení veľkoplošnej poľnohospodárskej výroby monokultúr, ktoré viedlo k rozoraniu medzí a likvidovaniu remízok. [PaR 2009] v období združstevňovania pôdy
2. obyč. pl. medze ▶ krajné vymedzenie niečoho, ohraničenie, hranica: konať v medziach zákona konať v súlade s platnými právnymi normami; udržať niečo v rozumných, patričných, prijateľných medziach; nie je to v medziach ľudských možností; správal sa, vyjadroval sa vždy v medziach slušnosti; stanoviť, určiť, rešpektovať isté medze; Žiarlivosť je prirodzená vlastnosť, pokiaľ nepresiahne určité medze. [InZ 2000] □ fyz. medza pevnosti maximálne zaťaženie vedúce k porušeniu materiálu; medza sklzu, medza klzu napätie, pri ktorom dochádza k plastickej deformácii kovov; medza pružnosti maximálne zaťaženie, ktorým je možné namáhať materiál tak, aby sa ešte vrátil do pôvodného stavu
◘ fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať, tvoriť; niekto, niečo nepozná/nemá medze/medzí niekto, niečo nemá obmedzenie pre svoju intenzitu, dôležitosť a pod.; to presahuje všetky medze al. všetko má svoje medze toto už nie je prípustné, primerané, vhodné
▷ medzička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Poobzerala sa okolo seba, po vysokej teplej medzi, na ktorej sedeli, a ľútostivo povedala: Škoda bude týchto medzičiek. [A. Baláž]

medza, -e, -í ž.

1. neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami: holá, zakvitnutá m.; zrušiť, rozorať m-e (pri združstevňovaní pôdy);

2. hranica, ohraničenie, rozhranie: tech. m. pružnosti, ťažnosti, ohybnosti kovu

● konať v m-iach zákona v súhlase s platnými normami; niečo (napr. zúfalstvo, bezočivosť) presahuje všetky m-e, nepozná m-í je nesmierne, neobmedzené; všetko (napr. trpezlivosť) má svoje m-e netrvá do nekonečna; nič nemožno nadužívať; položiť niečomu m-e obmedziť niečo, nedať možnosť rozvoja; dobrota bez m-í nesmierna;

3. šport. dlhšia strana ihriska (na rozdiel od kratšej, hranice);

medzný príd.: m-á brázda, m. kameň; mat. m-á hodnota limit;

medzička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

medza ž. (meza)
1. csl neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami: Vikáša zelinu na medzi (Brodzany TOP); Vinohradi dzelila o_ceba medza (Biely Kostol TRN); Tá meza neňí na správnem mísce (Jablonové MAL); Pret kośeňim sebe kośec ostupa medzu, žebi ňeotkośel suśedoj (Rankovce KOŠ); Dagdzi rosla na medzi hruška (Dl. Lúka BAR)
2. hraničný kameň medzi dvoma susednými roľami: No já bi som mu dal, kebi mi tak preložil mezu! (Bzince p. Jav. NMV); Šipkovém chotári v brázdách medzi rolámi boli zakopané kamene, že medze (Šípkové PIE); medza (Dubnica n. Váh. ILA); medzka ž. zdrob. expr. k 1: Śednol sebe na mecku, zložiol ruki a lamenciol (Kluknava GEL)

medzka p. medza

meza p. medza

medza [-(d)za] ž
1. hranica nej. územia al. medzi územiami dvoch al. viacerých admin. celkov: medza započyna se od potoka (BUDATÍN 1478); trifinium: mjsto, kde se troge meze scházagu (KS 1763); statek pres mezu prejde (GAJARY 1788 LP)
2. neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami: Benko Kassa nižny polowicy, ktera se z mezow geho roly spoguge, zavgal a k swemu vžitku dědičně držal (RUŽOMBEROK 1598); wssecko stromowj po mezách okolo (KB 1757)
3. znak (kameň, strom, hrádza a i.) označujúci hranicu medzi jednotlivými pozemkami, majetkami al. katastrami obcí, hraničný znak: Gyrik Petrla mezu porussil a pohnul (ŽILINA 1623); maceria: meza s kameni zložena (NP 17. st); medze osaditi (S. ĽUPČA 1731); za wirobenj mezy powinen bude (Jano) platit fl 1 (PONIKY 1795)
4. obmedzenie, hranica: protož se neywjc warug, abys meze strjdmosti neprekročil (MPS 1777); nasse žádostj po dokonálosti žádné meze nemagj (StN 1786)
F. neklásť žiadne m-e čomu nerobiť nijaké prekážky: neskrotitedlne žadosty roskossuw, kterjm žadne medze neklademe (PT 1796); intra tuam pelliculam te contine: w swég mezi seba zadrž (KS 1763) ovládaj sa; -ný, -ový príd k 3: ktoz kameni kopa mezne, czoz gest vsazeno, propadne trzidczet ssilinkuow a musy dati (ŽK 1473); yak oprawowany, tak y sprawowany medznych plotuw spoleczne bude (ŽILINA 1697); limes: meza, mezowy kameň (KS 1763); -ička dem k 2: odtud až na gednu trnyowu medzicku statek pasaly (VELIČNÁ 1732)

meza p. medza