Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

medveď -a mn. N a A -e m. naša najväčšia šelma s mohutným telom a hustou srsťou, zool. Ursus: poľovačka na m-a; expr. zarastený ako m., mrmlať ako m., mať laby ako m.;

pren. pejor. živ. mn. -i ťarbavý človek;

medvedica -e -díc ž.;

medvedí príd.: m-ia laba, kožušina; kuch. m-ie tlapky, labky, lapky krehké pečivo

(u)robiť niekomu m-iu službu v úsilí pomôcť (u)robiť zle;

medvedík, medviedik -a mn. N a A -y m.

1. zdrob. k medveď

2. detská hračka, macko

3. medviedik čistotný severoamer. šelma, kt. sa dobre škriabe a pláva, zool. Procyon lotor;

medvedisko -a -dísk s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
medveď ‑a mn. N a A ‑e m.; medvedica ‑e ‑díc ž.; medvedí; medvedisko ‑a ‑dísk/‑diskov s. i m.

medveď G a A -ďa pl. N a A -de A hovor. i -ďov m.

medveď G a A -ďa m. 1. pl. N a A -de G -ďov A hovor. i -ďov ▶ veľká šelma z čeľade medveďovitých s mohutným telom, svalnatým hrbom v oblasti lopatiek a s hustou srsťou živiaca sa prevažne rastlinnou potravou al. rybami, v zime sa pre nedostatok potravy ukladá na zimný spánok: silný, obrovský m.; tlama, pazúry medveďa; vystúpenie cvičených medveďov v cirkuse; poľovačka na medvede; stretnúť, pozorovať medvede vo voľnej prírode; roztápanie ľadovcov ohrozuje polárne medvede; m. roztrhal ovce v košiari; ako prežiť útok medveďa; V noci ohradu, kde bola jalovina zavretá, obchádzali strašné medvede, fučali, mrmlali aj ručali a plašili mladé junčeky. [A. Baláž]; Toto je kraj pre medveďov, a nie pre ľudí. [K. Jarunková]zool. medveď hnedý európsky Ursus arctos arctos; medveď hnedý grizly Ursus arctos horribilis žijúci v Kanade a USA; medveď hnedý kodiak Ursus arctos middendorfi žijúci na Aljaške; medveď ľadový syn. medveď biely Ursus maritimus žijúci v Arktíde; zool., archeol. jaskynný medveď Ursus spelaeus vyhynutý druh, ktorý žil v Európe až po Kaukaz v ľadovej dobe □ kontajnerový medveď medveď, ktorý zásahmi človeka do svojho biotopu stráca prirodzený zdroj obživy a vyhľadáva potravu v smetných nádobách
2. pl. N -di G -ďov ▶ silný, zavalitý, pomaly sa pohybujúci človek: bol to mohutný chlap, taký m.; v skutočnosti to boli veľkí, neškodní medvedi
fraz. ľadové medvede al. ľadoví medvedi otužilci plávajúci v zime vonku, vo veľmi studenej vode; lebo medveď vyjadruje nechuť al. neschopnosť primerane vysvetliť príčinu, dôvod niečoho ◘ parem. na sv. Pavla sa medveď na druhý bok obracia obdobie zimy je vraj práve v polovici (25. januára, v deň cirkevného sviatku Obrátenie svätého Pavla)
zdrob. k 1medvedík1; prechýlenémedvedica1; medvedisko -ka pl. N -ká G -dísk s., v sg. i m. zvel.: ozrutný m.; m. sa im postavilo do cesty; Že ťa nezahrdúsil ten medvedisko, povedal. Ja by som sa mu nechcel dostať do pazúrov. [J. Jonáš]

/948743±5260 10.83: substantíva m. živ. N sg. 2793→2991
+9
−38
medveď/2339→2344
+5
−3
Medveď/433→428
+3
−5
Lebeď/0→198
+0
−29
sleď/21

-eď/868180±149 10.83: substantíva m. živ. N sg. 2793→2991
+9
−38
medv/2339→2344
+5
−3
Medv/433→428
+3
−5
Leb/0→198
+0
−29
sl/21

medveď 1. šelma s veľkým zavalitým telom a hustou srsťou • hypok.: macomrmláčmrmloš: huňatý medveď, maco

2. p. ťarbák


ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

medveď, -a, mn. č. -de m. lesný dravec zavalitého tela s oblou hlavou, silnými tlapami a hustou hnedou srsťou: mumlavý, tancujúci m.; hovor. expr. fučať ako m., zarastený ako m., vypasený ako m.; mať laby ako m. o veľkých nemotorných rukách al. nohách; zool. m. hnedý (Ursus arctos), m. ľadový čiže biely (U. maritimus)

pustil si m-a do včelína (prísl.) o škode, ktorú si človek zavinil neopatrnosťou v styku s niekým;

pren. expr. o ťažkopádnom, neohrabanom chlapovi: starý policajný medveď, ktorý nepozná sentimentality (Urb.);

medvedí, ľud. i medveďací, -ia, -ie príd.: m-ia laba, m-ie sadlo, m-ia jaskyňa; pren. m. tanec druh ľudového tanca, medvedia;

medvedík, -a, mn. č. -y m.

1. zdrob. expr. malý medveď;

2. detská hračka, maco, macko;

3. druh škodlivého záhradného chrobáka; zool. m. obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa)

medvedisko p. medveď


medveď m. (meďveď)
1. lesný dravec s hustou hnedou srsťou (zool. Ursus): A tera_sa to šetko už objavuje zas, aj risi opchoďia, aj tie meďveďe su teras tuná (Kľak NB); Meďveďou tu pre_ťím ňebolo (Čierny Balog BRE); Šecci moji psi sa potom vrhli na medveda (Val. Belá PDZ); Ta ja eśči ňevidzel živeho medzvedza (Dl. Lúka BAR)
F. fuči jak medzvec (Letanovce SNV) - ťažko dýcha; mrmle jako medveď dziére (Bošáca TRČ) - je hundravý, nevrlý; slabi je jag medzvedz na jar (Markušovce SNV) - je veľmi slabý; zarosťení ako medveť (Rim. Píla RS), chupatí jako medvedz (V. Rovné BYT) - veľmi chlpatý, zarastený; tušní ako medveď (Rim. Píla RS) - veľmi tučný; na medveďa ľist spadnú (Rim. Píla RS) - nahneval sa pre maličkosť; medveďa uľa̋ť (Revúca) - urobiť nepodarok zo železnej rudy pri pálení vo vysokej peci
2. expr. neobratný, mohutný človek (obyč. v nadávke): Takí medveť starí! (V. Bielice TOP); medveť (Hor. Lehota DK)
3. druh škodlivého záhradného chrobáka, zool. medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa): medveť (Laskomerské BB)
4. brzdiace drevá na smyku, spomaľujúce beh dreva pri spúšťaní: medveď (Závadka n. Hron. BRE); medvedisko m. i s. zvel. expr. k 1: Ešťe aj do obloka nám kukau̯ ten meďveďisko (Kraľovany DK); medvedisko (Bošáca TRČ)

medveď [me-, ne-] m zool m. hnedý Ursus arctos: ktoz chowa psa, gelene anebo nedwiede (ŽK 1473); (Dávid) z medwedem a lwem se pasowal (MP 1718); medwed wpadl do stada (KT 1753);
x. pren Magura mračna vydala, medwedúw nadelala (ASL 1672) veľké oblaky
L. medwedi byely (KrP 1760) m. biely Thalarctos maritimus; [-dí, -dzí] príd: medwedzi kože (ORAVA 1611); len kedbi W. W. U. M. sadla medyvedyeho mali kusek, nech mi posslu (BATIZOVCE 1756); abi czuze wcželi skodit nemohli, z medwedim a wlcžim sadlem letaky potirag (NN 18. st)
L. bot
a. m. paznecht, pazúr, m-ia noha, päta boľševník borščový Heracleum sphondylium: nedweczy paznocht gest bylina (HL 17. st); acanthus: nedwedi pazur (NP 17. st); brancae ursine: nedwedj noha (TT 1745); branca ursina: medwedj pata (KS 1763)
b. rastliny z rodu plavúň Lycopodium: muscus terrestris: medwedy lápa (KS 1763)
F. desideo: zahálim, leniwjm, prázdný sedim, na kúži nedwědi ležjm (WU 1750) nečinne, podaromnici sedím, vysedávam; -ík dem: malý medwedj k (WP 1768)


nedmeď p. medveď


nedveď p. medveď

Medweď Medweď
medveď
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) medveď
G (bez) medveďa
D (k) medveďovi
A (vidím) medveďa
L (o) medveďovi
I (s) medveďom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) medvedi
G (bez) medveďov
D (k) medveďom
A (vidím) medveďov
L (o) medveďoch
I (s) medveďmi
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) medvede „Maximálne sa môže stať, že by sa medvede na jar prebudili o čosi skôr.
G (bez) medveďov teréne monitorovať tiež pohyb medveďov . Súčasťou projektu je samostatná
D (k) medveďom srstnatej zveri sa v Liptove darilo medveďom , ktoré žili v ústraní v hlbokých
A (vidím) medvede ktorý je neprístupný pre medvede . " Otvárací mechanizmus je ukrytý
L (o) medveďoch sa diskutuje o premnožených medveďoch . Dokázali by ste zastreliť
I (s) medveďmi ľudských obydlí.“ Straty spôsobené medveďmi sa teda odvíjajú aj od miery ich

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MEDVEĎ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 972×, celkový počet lokalít: 192, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 91×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 83×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 35×;
KRÁM (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 34×;
JÁNOŠOVKA (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 27×;
PUSTÉ (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 27×;
DOBROČ (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 23×;
BACÚCH, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 22×;
MEDVEĎOV (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 21×;
POLOMKA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 20×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako medveď v klietke comme un ours en cage
ako obrovský polárny medveď un énorme ours polaire
dva medvede, ktoré sa deux ours, qui s'
medvede, ktoré sa rozbehli ours, qui s'élancèrent
medvede vyhodiť do povetria faire sauter les ours
sa vrhol medzi medveďa il se jeta entre l'ours
tieto medvede iba ces ours ne sont que
v tme ako medveď dans l'ombre comme un ours
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu