Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssn subst

medveď -a mn. N a A -e m. naša najväčšia šelma s mohutným telom a hustou srsťou, zool. Ursus: poľovačka na m-a; expr. zarastený ako m., mrmlať ako m., mať laby ako m.;

pren. pejor. živ. mn. -i ťarbavý človek;

medvedica -e -díc ž.;

medvedí príd.: m-ia laba, kožušina; kuch. m-ie tlapky, labky, lapky krehké pečivo

(u)robiť niekomu m-iu službu v úsilí pomôcť (u)robiť zle;

medvedík, medviedik -a mn. N a A -y m.

1. zdrob. k medveď

2. detská hračka, macko

3. medviedik čistotný severoamer. šelma, kt. sa dobre škriabe a pláva, zool. Procyon lotor;

medvedisko -a -dísk s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
medveď ‑a mn. N a A ‑e m.; medvedica ‑e ‑díc ž.; medvedí; medvedisko ‑a ‑dísk/‑diskov s. i m.

medvedisko -ka pl. N -ká G -dísk s. zvel.

medvedisko v sg. m. zvel.

medveď G a A -ďa m. 1. pl. N a A -de G -ďov A hovor. i -ďov ▶ veľká šelma z čeľade medveďovitých s mohutným telom, svalnatým hrbom v oblasti lopatiek a s hustou srsťou živiaca sa prevažne rastlinnou potravou al. rybami, v zime sa pre nedostatok potravy ukladá na zimný spánok: silný, obrovský m.; tlama, pazúry medveďa; vystúpenie cvičených medveďov v cirkuse; poľovačka na medvede; stretnúť, pozorovať medvede vo voľnej prírode; roztápanie ľadovcov ohrozuje polárne medvede; m. roztrhal ovce v košiari; ako prežiť útok medveďa; V noci ohradu, kde bola jalovina zavretá, obchádzali strašné medvede, fučali, mrmlali aj ručali a plašili mladé junčeky. [A. Baláž]; Toto je kraj pre medveďov, a nie pre ľudí. [K. Jarunková]zool. medveď hnedý európsky Ursus arctos arctos; medveď hnedý grizly Ursus arctos horribilis žijúci v Kanade a USA; medveď hnedý kodiak Ursus arctos middendorfi žijúci na Aljaške; medveď ľadový syn. medveď biely Ursus maritimus žijúci v Arktíde; zool., archeol. jaskynný medveď Ursus spelaeus vyhynutý druh, ktorý žil v Európe až po Kaukaz v ľadovej dobe □ kontajnerový medveď medveď, ktorý zásahmi človeka do svojho biotopu stráca prirodzený zdroj obživy a vyhľadáva potravu v smetných nádobách
2. pl. N -di G -ďov ▶ silný, zavalitý, pomaly sa pohybujúci človek: bol to mohutný chlap, taký m.; v skutočnosti to boli veľkí, neškodní medvedi
fraz. ľadové medvede al. ľadoví medvedi otužilci plávajúci v zime vonku, vo veľmi studenej vode; lebo medveď vyjadruje nechuť al. neschopnosť primerane vysvetliť príčinu, dôvod niečoho ◘ parem. na sv. Pavla sa medveď na druhý bok obracia obdobie zimy je vraj práve v polovici (25. januára, v deň cirkevného sviatku Obrátenie svätého Pavla)
zdrob. k 1medvedík1; prechýlenémedvedica1; medvedisko -ka pl. N -ká G -dísk s., v sg. i m. zvel.: ozrutný m.; m. sa im postavilo do cesty; Že ťa nezahrdúsil ten medvedisko, povedal. Ja by som sa mu nechcel dostať do pazúrov. [J. Jonáš]

medvedisko p. medveď


medveď m. (meďveď)
1. lesný dravec s hustou hnedou srsťou (zool. Ursus): A tera_sa to šetko už objavuje zas, aj risi opchoďia, aj tie meďveďe su teras tuná (Kľak NB); Meďveďou tu pre_ťím ňebolo (Čierny Balog BRE); Šecci moji psi sa potom vrhli na medveda (Val. Belá PDZ); Ta ja eśči ňevidzel živeho medzvedza (Dl. Lúka BAR)
F. fuči jak medzvec (Letanovce SNV) - ťažko dýcha; mrmle jako medveď dziére (Bošáca TRČ) - je hundravý, nevrlý; slabi je jag medzvedz na jar (Markušovce SNV) - je veľmi slabý; zarosťení ako medveť (Rim. Píla RS), chupatí jako medvedz (V. Rovné BYT) - veľmi chlpatý, zarastený; tušní ako medveď (Rim. Píla RS) - veľmi tučný; na medveďa ľist spadnú (Rim. Píla RS) - nahneval sa pre maličkosť; medveďa uľa̋ť (Revúca) - urobiť nepodarok zo železnej rudy pri pálení vo vysokej peci
2. expr. neobratný, mohutný človek (obyč. v nadávke): Takí medveť starí! (V. Bielice TOP); medveť (Hor. Lehota DK)
3. druh škodlivého záhradného chrobáka, zool. medvedík obyčajný (Gryllotalpa gryllotalpa): medveť (Laskomerské BB)
4. brzdiace drevá na smyku, spomaľujúce beh dreva pri spúšťaní: medveď (Závadka n. Hron. BRE); medvedisko m. i s. zvel. expr. k 1: Ešťe aj do obloka nám kukau̯ ten meďveďisko (Kraľovany DK); medvedisko (Bošáca TRČ)

medvedisko
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) medvedisko
G (bez) medvediska
D (k) medvediskovi
A (vidím) medvediska
L (o) medvediskovi
I (s) medvediskom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) medvediskovia
G (bez) medvediskov
D (k) medvediskom
A (vidím) medvediskov
L (o) medvediskoch
I (s) medvediskami
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) medvedisko
G (bez) medvediska
D (k) medvedisku
A (vidím) medvedisko
L (o) medvedisku
I (s) medvediskom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) medvediská
G (bez) medvedísk
D (k) medvediskám
A (vidím) medvediská
L (o) medvediskách
I (s) medvediskami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu