medovicový -vá -vé príd.
medovicový -vá -vé príd. včel. ▶ vzťahujúci sa na medovicu, sladkú šťavu vylučovanú cudzopasným hmyzom; obsahujúci medovicu: jedľový, smrekový m. med; medovicová znáška; medovicová šťava z ihličnatých stromov
medovica, -e ž.
1. sladká šťava vylučovaná listami niektorých rastlín;
2. lepkavé sladké výlučky rastlinných vošiek;
3. nár. nápoj medovina (Stod., Rys.);
medovicový príd.: včel. m. med
medovica ž. 1. sladká medová voda vytlačená zo zvyškov plástov: Medovica sa aj predávala, pohár bou̯ za grajciar, poľievaľi dedeki - tag u náz volajú pirohi (Dol. Plachtince MK); miadovica (Fintice PRE) 2. alkoholický nápoj z vykvaseného medového roztoku, medovina: Pozďejšie tú medovicu virábaľi ako nápoj: Nahaľi met skisnúď a to bola medovica (Dol. Plachtince MK); Voľakedi že robiľi z medu aj medovicu, takuo páľenuo (Nitr. Sučany PDZ); Bula i medovica, aľe ňeznam, jak to dzedo robiľi (Vran. Dlhé VRN) 3. sladká šťava vylučovaná listami niektorých rastlín al. rastlinnými voškami: Znáška sa začala okolo štrnásteho júla, lebo boli dažďe, potom v hore objavili fčeli medovicu na svrčinách (Kvačany LM); Tieto mrauce pestujú túto medovicu. To oňi došťípu na ľistoch. A potom to vitvára, to je ako nektár (Zvol. Slatina ZVO); Z listóv zbiérajú čeli medovicu (Trakovice HLO); mädovica (Kaľamenová MAR); medovica (Fintice PRE); medovicový príd. k 3: Madovicoví mad robá čeli najvádz v lete (Trakovice HLO)