Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

med -u m. polotekutý sladký produkt činnosti včiel: včelí m., agátový, horský m.; sladký ako m. i fraz. zaliečavý; falošný; obch. turecký m.

expr.: lízať m.; cez → sklo m. lízať; to nie je nijaký m. nie je to ľahké; kniž. oplývať m-om a mliekom byť bohatý a úrodný (o krajine); na → jazyku med, v srdci jed;

medový príd.: m-á chuť, vôňa, m. cukrík; m-á farba žltá ako med;

pren. expr. m. úsmev, hlas zaliečavý, obyč. neúprimný

m-é týždne čas po svadbe; preťahovať niekomu m-é motúz(ik)y popod nos balamutiť sľubmi;

medný príd. odb.: m-é vrecko, m. výťažok;

medovo prísl.;

medík -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
med ‑u m.; medový; medný; medovo prísl.; medík ‑a m.

medový -vá -vé príd.

medový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s medom, sladkým produktom činnosti včiel; obsahujúci med; charakteristický pre med: m. plást; medové cukríky; medová chuť, vôňa
2. ▶ majúci farbu medu, žltý až hnedožltý, medovožltý: medová šatka; m. poťah na sedačke
3. expr. ▶ usilujúci sa získať niečiu priazeň lichôtkami, predstieranou milotou, líškavý, zaliečavý, neúprimný: m. úsmev, hlas; mať medové reči prehnane al. pokrytecky milé, neúprimné; Medový hlások ma víta v učtárni. Pokúšam sa vyjednávať. [P. Karvaš]
fraz. medové týždne prvé týždne novomanželov; ťahať/preťahovať niekomu medové motúzy/motúziky popod nos/popod fúzy sľubovať niečo nesplniteľné

lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé sloválíškavýzaliečavýlichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľapodlízavýpejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázypejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosťkniž. lichotnýpren. expr. medový: medové reči

2. p. príjemný


medový, medovožltý p. žltý


neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človeklichotivýlichotníckylichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slovákniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský)sladkýsladkavýsladkastýexpr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové rečipodlízavýpodliezavýpodkladavýpochlebovačnýpoklonkujúcipochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsobypejor.: servilnýpätolizačskýnadbiehavý: má servilných podriadených


žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

medový p. med


med, -u m. sladká kašovitá al. sirupovitá látka, ktorá je produktom činnosti včiel: včelí m.; horský, lúčny, agátový, lipový m.; plástový m.; včel. kvetný m., medovicový m.; umelý m. vyrábaný chemicky; sladký, žltý ako m.; obch. turecký m. druh cukrovinky s mandľami; pren. slová ako m. zaliečavé; byť ako m. zaliečavý, milý, láskavý; pren. bás. med kradneš z ústok voňavých (Sládk.) berieš sladké bozky

má na jazyku m. a v srdci jed (prísl.) o zákernom človekovi; mazať niekomu m. okolo úst lichotiť; proti jedu nieto m-u (prísl.) nahnevaného človeka nemožno skrotiť prívetivým slovom; ústa mu m-om pretekajú zalieča sa; cez sklo m. lízať nemôcť užiť príjemnú vec; všade m. lízať mať úspech, šťastie; zem mliekom a m-om oplývajúca úrodná a bohatá; to nie je m. nič príjemného;

medový príd.

1. med obsahujúci, z medu pripravený, s medom súvisiaci: m-é cukríky, m-á limonáda, m-á vôňa, m-á chuť; m-é srdce medovníkové; hovor. m. hrniec na med; m-é vrecko časť včelieho organizmu; tech. m-é farby miešané s medom; hovor. zaobchodiť s niekým ako s m-ovou pannou veľmi jemne, opatrne

m-é dni, týždne o prvých dňoch, týždňoch novomanželov; preťahovať niekomu m-é motúziky, povrázky popod nos dráždiť sľubmi;

2. žltej farby ako med: m-á šatka;

3. expr. líškavý, zaliečavý; úlisný: m-é slová, reči, m. úsmev;

medovo prísl.: medovo lipy voňajú (Bend.) sladko; pren. medovo rozprávať zaliečavo;

medík, -a m. zdrob. expr.

medový príd. (madoví, miadoví)
1. pripravený z medu al. s prísadou medu: Paľenka sa ňepredavala, aľe medove vino (Bobrov NÁM); Zarábali zme aj miadovo vínce (Čelovce MK); Spravilo sa madové cesto a vikrajuvali sa furmičkámi hviezďički (Opatová TRČ)
2. obsahujúci med: Vošťini po vimáganí madu rukámi ešťe močili a ostala taká madová voda (V. Zálužie NIT); Plázd je rámik, postavení aj z madom: madoví plást, plodoví plást (Nové Sady NIT)
3. vlastnosťami podobný medu: medova rosa (Budkovce MCH) - sladká šťava na listoch vegetácie
L. mädové rečički (Brvnište PB) - falošné; medové tíždňe (Malacky) - prvé týždne po svadbe
F. to je taká medová huba, nevier mu! (Kuchyňa MAL) - úlisný človek; medoví motúz mu pretáheu̯ pod nos (Malacky) - oklamal ho


miadový p. medový

medový p. med

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MEDOVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
BOLERÁZ, okr. TRNAVA – 6×;
KLČOVANY (obec BOLERÁZ), okr. TRNAVA – 4×;
CÍFER, okr. TRNAVA – 3×;
BÍŇOVCE, okr. TRNAVA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
SMOLENICE, okr. TRNAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
medová, hnedá a žltkastá miel, bai, et isabelle

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu