meď -i ž. červenkastý dobre vodivý kov, chem. prvok, zn. Cu: ložiská m-i, kotlík z m-i; chem. elektrolytická m.; tech. kujná m.;
medený príd.: m. drôt, m-á ruda; m-á farba červená ako meď
med -u m. polotekutý sladký produkt činnosti včiel: včelí m., agátový, horský m.; sladký ako m. i fraz. zaliečavý; falošný; obch. → turecký m.
● expr.: → lízať m.; cez → sklo m. lízať; to nie je nijaký m. nie je to ľahké; kniž. oplývať m-om a mliekom byť bohatý a úrodný (o krajine); na → jazyku med, v srdci jed;
medový príd.: m-á chuť, vôňa, m. cukrík; m-á farba žltá ako med;
pren. expr. m. úsmev, hlas zaliečavý, obyč. neúprimný
● m-é týždne čas po svadbe; preťahovať niekomu m-é motúz(ik)y popod nos balamutiť sľubmi;
medný príd. odb.: m-é vrecko, m. výťažok;
medovo prísl.;
medík -a m. zdrob. expr.
Méd Méda pl. N Médovia/Médi m.
meď medi ž.
med medu pl. N medy m.
Méd Méda pl. N Médovia/Médi m. hist. ▶ príslušník starovekých kmeňov iránskeho pôvodu sídliacich v 1. tisícročí pred n. l. v juhozápadnej Ázii na severozápade dnešného Iránu; obyvateľ starovekej Médie: boje Médov s Asýrčanmi; Médovia používali v boji skrotené kone, luk a meč; Babylončania spolu s Médmi dobyli Ninive ▷ Médka -ky Médok ž.: babylonský vládca bol ženatý s Médkou
meď medi ž. chem. ▶ červenkastý, mäkký, dobre vodivý kovový prvok s tvárnosťou za tepla i za studena a dobrou odolnosťou voči korózii, zn. Cu cuprum: kvalitná m.; surová, čierna m. s obsahom nečistôt a ťažkých kovov; prášková m.; výroba technicky čistej medi; ložiská medi; najväčší producenti medi; kotlík z medi; ťažiť, spracúvať m.
med medu pl. N medy m. ▶ polotekutá sladká látka žltkastej al. hnedej farby s príjemnou vôňou a chuťou, ktorú vytvárajú včely zberom a zahusťovaním sladkých štiav: pravý včelí m.; kvetový m. pochádzajúci z nektáru; medovicový m. pochádzajúci z medovice, sladkej šťavy vylučovanej voškami a červcami; agátový, púpavový, repkový m.; lúčny, horský m.; vytočený, lisovaný m.; pekársky m. vhodný na priemyselné účely al. ako prísada do iných potravín; vianočné oblátky s medom a cesnakom; dobrá znáška medu; osladiť si čaj lipovým medom; piť mlieko s medom; vytáčať m. z plástov; niektoré medy skryštalizujú do štrnástich dní; O chvíľu spal ako v mede. [J. Fekete] dobre, tvrdo □ cukrár. turecký med tvrdá cukrovinka z cukru, medu, vaječného bielka a mandlí ◘ fraz. byť [dobrý] ako med byť milý, ochotný, ústretový; chytá sa/letí na to ako mucha na med o niečom, čo sa páči, čo má dobrý odbyt; expr. lipnúť za niečím, za niekým ako včela za medom veľmi niečo, niekoho chcieť, za niečím, za niekým túžiť; [byť] sladký ako med a) veľmi výrazne sladký b) neúprimne, vypočítavo milý; hovor. expr. cez sklo med lízať nezískať niečo vytúžené, čo bolo na dosah, zostať bezprostredne pred dosiahnutím cieľa; mazať niekomu med okolo úst lichotiť niekomu; to nie je med lízať al. to nie je nijaký med o niečom, čo sa pozorovateľovi zdá ľahké, no v skutočnosti je to náročné, ťažké až nepríjemné; kniž. zem oplývajúca medom a mliekom úrodná, bohatá krajina ◘ parem. do očí med a za chrbtom jed al. v ústach/na jazyku med, [a] v srdci jed o človeku, ktorý predstiera náklonnosť k ľuďom, s ktorými sa rozpráva, a tých istých ľudí v ich neprítomnosti ohovára; proti jedu nieto medu nahnevaného človeka nemožno skrotiť prívetivým slovom; v mede a mlieku je najviac lieku ▷ medík -ka pl. N -ky, medíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: porciované medíky; vôňa medíčka; ... ach, tá strašná útrata - pohár medíka sladučkého fuč! [K. Horák]
líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemu • lichotiť • robiť poklony • hovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimenty • hovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darček • predchádzať si • nadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemu • podlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovi • hovor. kurizovať • expr.: okiadzať • obkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa • nár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovi • pejor.: pochlebovať • podkladať sa • poklonkovať (sa) • službičkovať • prisluhovať • fraz. natierať/mazať niekomu med okolo úst • fraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadeným • zried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak) • nár. expr.: fatinkovať sa • fatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťu • pejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)
meď, -di ž. úžitkový tvrdý červenkastý kov, prvok (zn. Cu): bane na m., kotlík z m-i; chem. elektrolytická m. vyrobená elektrolýzou; čierna, surová m. vyrobená suchou cestou; cementovaná m. práškovitá, získaná vylučovaním z roztoku meďnatých solí; hut. bohatá m. obsahujúca striebro; pren. bás. m. schnúceho lístia (Jil.) červeň
med, -u m. sladká kašovitá al. sirupovitá látka, ktorá je produktom činnosti včiel: včelí m.; horský, lúčny, agátový, lipový m.; plástový m.; včel. kvetný m., medovicový m.; umelý m. vyrábaný chemicky; sladký, žltý ako m.; obch. turecký m. druh cukrovinky s mandľami; pren. slová ako m. zaliečavé; byť ako m. zaliečavý, milý, láskavý; pren. bás. med kradneš z ústok voňavých (Sládk.) berieš sladké bozky
● má na jazyku m. a v srdci jed (prísl.) o zákernom človekovi; mazať niekomu m. okolo úst lichotiť; proti jedu nieto m-u (prísl.) nahnevaného človeka nemožno skrotiť prívetivým slovom; ústa mu m-om pretekajú zalieča sa; cez sklo m. lízať nemôcť užiť príjemnú vec; všade m. lízať mať úspech, šťastie; zem mliekom a m-om oplývajúca úrodná a bohatá; to nie je m. nič príjemného;
medový príd.
1. med obsahujúci, z medu pripravený, s medom súvisiaci: m-é cukríky, m-á limonáda, m-á vôňa, m-á chuť; m-é srdce medovníkové; hovor. m. hrniec na med; m-é vrecko časť včelieho organizmu; tech. m-é farby miešané s medom; hovor. zaobchodiť s niekým ako s m-ovou pannou veľmi jemne, opatrne
● m-é dni, týždne o prvých dňoch, týždňoch novomanželov; preťahovať niekomu m-é motúziky, povrázky popod nos dráždiť sľubmi;
2. žltej farby ako med: m-á šatka;
3. expr. líškavý, zaliečavý; úlisný: m-é slová, reči, m. úsmev;
medovo prísl.: medovo lipy voňajú (Bend.) sladko; pren. medovo rozprávať zaliečavo;
medík, -a m. zdrob. expr.
medený p. meď
medíček, medík p. med
med (mäd, miad, mad) csl sladká polotekutá kašovitá látka, ktorá je produktom činnosti včiel: Pláste z mädom zali vo zo slamenáka a položili na riečicu lebo sito (Čelovce MK); Mau̯ aj šťiri aj päť kandlou mädu (Černová RUŽ); Vždi som len miad uživau̯, a to mi len strpli zubi a prestalo bolec (Východná LM); Dostali zme krajíc chleba a na to nám nakvápali madu (Opatová TRČ); Med jedeu̯ sa na chlebe (Turá Lúka MYJ); Čelí mad je zdraví (Trakovice HLO); Jag bulo suše polne miadom, tag obraceľi slameňak verh na spodek (Rozhanovce KOŠ) L. agátoví met (Rozbehy SEN); boroví met (Rozbehy SEN); lipoví met (Lamač BRA); čiscoví met (Záh. Ves MAL); lúční mat (Trakovice HLO); lesni miat (Hnilec SNV); horskí mat (Dol. Súča TRČ); huorni met (Kvačany LM); lucernovi met (Plechotice TRB); domašni miad (Drienov PRE) - nie kupovaný v obchode; sadnuti met (Zvol. Slatina ZVO) - odstáty; vizráti met (Vinosady MOD) - skryštalizovaný po pol roku; samotečení met (Kunov SEN) - získaný z plášťa voľným vytečením; umeli miat (Fintice PRE) - chuťou medu podobná sladká hmota; vimetaď mät (Kaľamenová MAR) - vytáčať; miad vibrac (Žatkovce SAB); vitápat mat (Trakovice HLO) - získavať med pôsobením tepla v peci; paľenka s miadom (Iliašovce LVO) - medová pálenka F. ti si človek jako mat (Prosné PB) - dobrý; hruozno ako mät (Turíčky LUČ), ľekvár ako met (Tisovec RS) - sladký; išou̯ tag ako na met (Detva ZVO) - išiel rád, ochotne; met ce_sklo ľízať (Rim. Píla RS) - sľubovať a nesplniť; na jaziku met, srcci jet (Bošáca TRČ), v ustoch met a f srcu jet (Rim. Píla RS), do oči med a za chriptom jid (Budkovce MCH) - o neúprimnom človeku; med enem pot sklem líže (Malacky) - na dobrotu sa iba díva; lepší spaňí jak met lízaňí (Jablonové MAL) - dobrý spánok je zo všetkého najlepší; ma reč slatku jag met (Trhovište MCH) - neúprimnú, falošnú; to neňí met lízat (Jablonové MAL) - o ťažkej, nepríjemnej práci; medík i medíček m. expr. zdrob.: Koho vret katuvau̯ na želútku, tomu raďili cistej miaďík polizuvaťi viac ráze čez ďem (Čelovce MK); Daj mi toho madíčka (Prosné PB); Ket sa čeli podrezuvali, teda ket sa ím brav mat, dzeci sa tešili, že sa najedzá mádzika (Šípkové PIE)
meď ž. (medz, miadž) csl červenkastý dobre vodivý kov: Toto je odbor meďikoveckí, čo robia z meďi (Žarnovica NB); V doline kopú miač (Nandraž REV); Medz tak ľachko ňezardzavie aj kedz duchšie leží ven (Brvnište PB); Mi zme doma maľi kotel z medzi (Spiš. Štvrtok LVO); medený príd.: Meďenním plechom je pokrití kostuol (Bánovce n. Bebr.); Mámo meďaní koťieu̯ (Kociha RS); Postrek je v strékačke nalátí v medennéj putne (Trakovice HLO); Ľevocka tureň ma medzenu strehu (Spiš. Štvrtok LVO); meďeni bľach (Závadka n. Hron. BRE); meďení ňit (Valaská BRE);
miad p. med
miadž p. meď
med [med, mäd, m(i)ad] m polotekutý sladký produkt činnosti včiel: Sswabcze za miad a za maslo d 6 (ŽILINA 1585); madu netopeneho sudek (BYTČA 1606); na wečeru nemocznym do fraucymeru slyže z makom a z medom (ILAVA 1663); sudeczky z bylim madom ((L. JÁN) 1683); wezmy wyssumowaneho medu, polož na ohen w mosadneg medenjcy, wleg 1 zeitlik malvazie, nechag se wari (RT 17. st); geho (s. Jána) pokrm lesny neb diwoky met a kobilky (Le 1730); fčeli malu hognost medu do dwúch plastu nanosyli (ID 18. st); x. pren prísaha medem lsti omaštená (ASL 1678) falošná; daly sme pre panou czukru y miadu d 12 (KRUPINA 1711); od medu szlattssé szlová (DŽ 1752) zaliečavé; (Antonín) duchownim medem gak wčela obtjženi domu pricházel (VP 1764) opojený vierou; sw. Bernardus, ucitel medem tekuci (MT 17. st) presvedčivo, podmaňujúco hovoriaci, zlatoústy L. resina: kočičy med (KS 1763) živica, smola F. mnohý má v ústech med, na srdci trpký ged (ASL 1652) o neúprimnom, zákernom človeku; země tekucy mlekem a medem (MP 1718) bibl oplývajúca bohatstvom; m. do úst mastiť robiť po vôli: musy se takowemu, ktery toliko po pjche a marnostech swetských dichtj, netco maličko krydla a pery obrezane bitj, a ne na zgewno med do ust mastitj (OCh 17. st); med za ged, ged za med poklada (CS 18. st) má obrátené hodnotiace kritériá; u susedú pekagj chleb z medu (BV 1652) u cudzích lepšie chutí; tohoto štestí med premenil se náhle v horký jed (ASL 1781) šťastie sa zmenilo na trpkosť; gestly sy z octem plny, kde med položjss? (BlR 18. st) zlostný človek nemá objektívny úsudok; -ový príd 1. obsahujúci med, pripravený z medu, s medom: lahwyce octowe, lahwyca madowa, lahwyca lymonowa (BYTČA 1614) na úschovu medu; samicula, koren a listwy w medowég breczky warene a pite trubice prsny wičisstuge (MT 17. st); promulsis: medowy napog (HD 1706-07); favus: plást medowý (ASL 1740); collyra: korenný, medowy pagáček (KS 1763); dajže mi do jednej sklenky tej madovej pálenky! (PV 1761-81) F. preťahovať m-é motúzy, prevlačovať m-é povrázky komu dráždiť, balamutiť sľubmi niekoho: hedwabne slowa dawa a wyc nic, medowe prowazky prewlacžuge, t. g. spanile mluwy (SiN 1678); (švagor) kdiss ocowsky dom odmarnil, pretahowal my medowe motuzy, slibugice, kdjss budem dom stawat, že mj daruge slamy (PUKANEC 1793) 2. (o farbe) žltý, zlatožltý ako med: nebesa medowe (MS 1758); flavus: medowég bárwj (KS 1763) 3. expr líškavý, zaliečavý; úlisný: medove usta, srdce otraune (SS 18. st); pjlňe se wistrjheg lahodnjch a medowjch reči (PT 1796); lyde, ktery ustma ulisne slowa mluwa, nebo mluwice medowu sladkost predkladagu, w skutku rannu dělagu (MC 18. st); -ík, -ek, -eček dem expr: melculum: medek; melliculum: medeček (KS 1763); do vlu weliký hauf pracowitých wčeliček medjk nosy (StN 1785)
medový p. med
meď ž červenkastý dobre vodivý kov, dnes chem. prvok Cuprum (Cu): (obyvateľ bystrický) mohol wssetky wecy kupeczke prowazeti krome medi wiwazeny (PRIEVIDZA 1527); kotlary med legu (KoB 1666); délagj z cjny kanwy, z medy kotly, z mosazy swytnjky (OP 1685); z grinsspanu aneb z medj muže se vitriol priprawitj (OCh 17. st); aes ustum: palená med (TT 1745); aerugo: rez zelená na mědi (CL 1777); zwar w wode čerwenýho bolusu za tri babki s tolik ljadkom a za dwa penjáze čerweneg medi (PL 1787) L. bohatá m. obsahujúca striebro: vrobilo se bohatey medy cent 46 3/4 (BOCA 1588); garová m. čistá (rafinovaná): garowa medy gest naylepssia, tey medy geden centnar dawagu pro fl 18 (BOJNICE 1618 E); pruská m. menej kvalitná, vhodná na výrobu hrubých kotlov, hrncov ap.: druhu medy zowu pruska medy, teyto medy geden centnar dawagu pro fl. 10 1/3 (BOJNICE 1618 E); mestská m. najmenej kvalitná: meska medi nedrži se tak s garovov a pruskov mediov, yako by se hodilo (BOJNICE 1618 E); -ený [med(z)-] príd 1. obsahujúci meď, vyrobený z medi: neywissy sprawcza handlow medenich bistriczkich (B. BYSTRICA 1554); vmywaczka medenna gedna (ŽILINA 1574); medeňni swyetnik, konopna štetka, kotliki 2 medenne (KRUPINA 1690); marchasita: medena ruda (GF 1717); chalcus: maly penjz meďénny (KS 1763); misa medzena ze stiroma tanyeramy (SPIŠ 1781); w prostředku (paláca) stála gedna měďenná rytina (StN 1785); už je moje srdce v velikém žalári, jako by ho tlkol v medeném mažári (PV 18. st); x. pren (nevesta) mne nazywala babou medenou, zapeczenou dussou (KRUPINA 1690) v nadávke 2. (o farbe) medenočervený: kdy nekdo čerweny gako medeny nos má (RTA 17. st); Bože, oblohu medenu činiss (AgS 1708)