mechy p. pľúca
pľúca dýchací orgán vyšších stavovcov • hovor. zastaráv. prsia: byť slabý na pľúca, na prsia • hovor. žart. mechy • subšt. pajšle: je chorý na pajšle
mechy p. mech2
mech2, -a, častejšie mechy, -ov m. zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduchový prúd napr. do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: ručný, dvojitý, kováčsky m.; organové; ťahať, hovor. i dúchať m-y; hovor. žart. fučať ako kováčsky m. o zadychčanom človeku; pren. hovor. žart. mať dobré m-y pľúca
● hovor. expr. dúchať do jedného mecha držať spolu
(jeden) mech; (bez) mecha; (k) mechu; (vidím) mech; (ó) mech!; (o) mechu; (s) mechom;
(dva) mechy; (bez) mechov; (k) mechom; (vidím) mechy; (ó) mechy!; (o) mechoch; (s) mechmi;