mech -a m.
1. vrece: plný m. zemiakov
2. obyč. mn. mechanizmus na vháňanie vzduchu do ohňa al. do píšťal hud. nástrojov: kováčske m-y
● expr.: fučať ako m. hlasno dýchať; (nie je) m-om udretý (nie je) sprostý;
miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.; zool. jedový m.
mech mecha pl. N mechy m. 1. ▶ obdĺžnikový obal s otvorom vo vrchnej časti slúžiaci na prenášanie al. uskladňovanie sypkého, kusového materiálu al. tekutín, vrece; jeho obsah: plátenný, papierový m.; m. na múku; plný m. kukurice, cibule, ovsa; očistili pol mecha zemiakov; piť vodu z kožených mechov; jej telo pripomínalo spľasnutý m.; mal brucho ako ozrutný m.; Potom som mu priniesla na plť mech s červeným vínom, druhý s vodou a tretí s jedlom. [J. Lenčo]; Ten musí mať mechúr ako vínny mech, ani raz nezašiel pod cieničku. [Š. Žáry]; A to boli orechy, bolo ich tam dva mechy. [detská pieseň] □ boxerský mech kožené obdĺžnikové vrece naplnené vrecovinou, určené na trénovanie boxerov, boxovacie vrece 2. obyč. pl. mechy ▶ mechanizmus na vháňanie vzduchového prúdu do ohňa al. do píšťal hudobných nástrojov: ručný, dvojitý m.; kováčske mechy; organové mechy; ťahať, dúchať mechy; Ježibaba schytila gajdy, kožený mech vtisla pod pazuchu a do úst vložila piskor. [A. Habovštiak] ◘ fraz. fučať ako kováčsky mech/kováčske mechy byť veľmi zadychčaný, hlasno dýchať (po námahe, behu a pod.); expr. byť mechom udretý byť hlúpy; dúchať s niekým do jedného/do toho istého mecha mať s niekým spoločné, rovnaké (obyč. nedobré) zámery, spolupracovať, byť s niekým dorozumený; mať dobré mechy mať silné pľúca; expr. prázdny mech hlupák ▷ zdrob. ↗ miešok
mech p. vrece
vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie al. uskladňovanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múky • mech: plný mech zemiakov • žoch (veľké široké vrece): plátenný žoch • vak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vak • nár. pyteľ: pyteľ zbožia
mech1, -a m. vrece: kožený, plátený m.; m. na vodu; kukuričný m. s kukuricou al. na kukuricu; pren. m. múky, orechov množstvo, ktoré sa vmestí do mecha; pren. expr. m. peňazí mnoho
● chodiť ako m. a) pyšne, naduto, b) nahnevane; prázdny m. o hlupákovi; expr. m-om udretý hlúpy, sprostý;
miešok, -ška m. zdrob. expr. vrecúško: plátený, kožený, papierový m.; zool. jedový m. s jedom (u hadov, pavúkov); anat. vlasový m. kde je uložený korienok vlasu
● hovor. žart. mať plač a smiech v jednom m-u o človeku, ktorý rýchle mení nálady (obyč. o dieťati)
mech2, -a, častejšie mechy, -ov m. zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduchový prúd napr. do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: ručný, dvojitý, kováčsky m.; organové; ťahať, hovor. i dúchať m-y; hovor. žart. fučať ako kováčsky m. o zadychčanom človeku; pren. hovor. žart. mať dobré m-y pľúca
● hovor. expr. dúchať do jedného mecha držať spolu
(jeden) mech; (bez) mecha; (k) mechu; (vidím) mech; (ó) mech!; (o) mechu; (s) mechom;
(štyri) mechy; (bez) mechov; (k) mechom; (vidím) mechy; (ó) mechy!; (o) mechoch; (s) mechmi;