mechúr, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: anat. plodový, žlčový, močový m.; zool. vzdušný m. časť dýchacieho organizmu rýb; hovor. expr. nadutý ako m. a) o veľmi pyšnom, b) o nahnevanom človekovi;
2. vysušený močový mechúr niektorých zvierat (napr. ošípaných) používaný ako priesvitná blana al. vrecko: okná, zastreté svinským m-om; m. na tabak
● dať sa m-om nastrašiť (Škult.) kapitulovať pod tlakom zveličovania; márna práca m. do vody tisnúť (prísl.) o bezúčelnej práci;
mechúrový príd.: m-é choroby, m-á blana;
mechúrik, -a m.
1. malý blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: semenný, pľúcny, zárodkový m.;
2. malé vrecúško z vysušeného mechúra;
3. bot. jednopuzdrový semenník pukajúci na brušnom šve;
4. ľud. živočích nálevník;
5. ľud. malý pľuzgier;
mechúrikový príd.