mech -a m.
1. vrece: plný m. zemiakov
2. obyč. mn. mechanizmus na vháňanie vzduchu do ohňa al. do píšťal hud. nástrojov: kováčske m-y
● expr.: fučať ako m. hlasno dýchať; (nie je) m-om udretý (nie je) sprostý;
miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.; zool. jedový m.
mech mecha pl. N mechy m.
mech mecha pl. N mechy m. 1. ▶ obdĺžnikový obal s otvorom vo vrchnej časti slúžiaci na prenášanie al. uskladňovanie sypkého, kusového materiálu al. tekutín, vrece; jeho obsah: plátenný, papierový m.; m. na múku; plný m. kukurice, cibule, ovsa; očistili pol mecha zemiakov; piť vodu z kožených mechov; jej telo pripomínalo spľasnutý m.; mal brucho ako ozrutný m.; Potom som mu priniesla na plť mech s červeným vínom, druhý s vodou a tretí s jedlom. [J. Lenčo]; Ten musí mať mechúr ako vínny mech, ani raz nezašiel pod cieničku. [Š. Žáry]; A to boli orechy, bolo ich tam dva mechy. [detská pieseň] □ boxerský mech kožené obdĺžnikové vrece naplnené vrecovinou, určené na trénovanie boxerov, boxovacie vrece 2. obyč. pl. mechy ▶ mechanizmus na vháňanie vzduchového prúdu do ohňa al. do píšťal hudobných nástrojov: ručný, dvojitý m.; kováčske mechy; organové mechy; ťahať, dúchať mechy; Ježibaba schytila gajdy, kožený mech vtisla pod pazuchu a do úst vložila piskor. [A. Habovštiak] ◘ fraz. fučať ako kováčsky mech/kováčske mechy byť veľmi zadychčaný, hlasno dýchať (po námahe, behu a pod.); expr. byť mechom udretý byť hlúpy; dúchať s niekým do jedného/do toho istého mecha mať s niekým spoločné, rovnaké (obyč. nedobré) zámery, spolupracovať, byť s niekým dorozumený; mať dobré mechy mať silné pľúca; expr. prázdny mech hlupák ▷ zdrob. ↗ miešok
mech p. vrece
vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie al. uskladňovanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múky • mech: plný mech zemiakov • žoch (veľké široké vrece): plátenný žoch • vak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vak • nár. pyteľ: pyteľ zbožia
mech1, -a m. vrece: kožený, plátený m.; m. na vodu; kukuričný m. s kukuricou al. na kukuricu; pren. m. múky, orechov množstvo, ktoré sa vmestí do mecha; pren. expr. m. peňazí mnoho
● chodiť ako m. a) pyšne, naduto, b) nahnevane; prázdny m. o hlupákovi; expr. m-om udretý hlúpy, sprostý;
miešok, -ška m. zdrob. expr. vrecúško: plátený, kožený, papierový m.; zool. jedový m. s jedom (u hadov, pavúkov); anat. vlasový m. kde je uložený korienok vlasu
● hovor. žart. mať plač a smiech v jednom m-u o človeku, ktorý rýchle mení nálady (obyč. o dieťati)
mech2, -a, častejšie mechy, -ov m. zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduchový prúd napr. do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: ručný, dvojitý, kováčsky m.; organové; ťahať, hovor. i dúchať m-y; hovor. žart. fučať ako kováčsky m. o zadychčanom človeku; pren. hovor. žart. mať dobré m-y pľúca
● hovor. expr. dúchať do jedného mecha držať spolu
mech m. 1. čiast. strsl, zsl, vsl vrece, obdĺžnikový vak na sypký al. kusový materiál: Šecke meche rozvláčeu̯ (Kalinovo LUČ); Džiaraví tot mech (Kameňany REV); Zbožié sa dávalo do mechóf, ke_ca voladze prenášalo (Trakovice HLO); Dzeci ho potom rás chicili, dali do miecha, uvázau̯i cihlu a utopili ho (Záh. Ves MAL); Zarno śe nasipe do mecha a hlob ho vežňe pres pľeco (Smižany SNV); Z hrupšeho (plátna) a s klakoch śe mehi robiľi (Baldovce LVO) L. koprivoví miech (Dúbravka BRA), žihlavoví mech (Rakovice PIE) - zo žihľavového plátna; konopňí miech (Dúbravka BRA) - z konopného plátna; domašni miech (Studenec LVO) - doma vyrobený; mašinovi mech (Studenec LVO) - továrenskej výroby; pešťanskí mech (Rakovice PIE) - s farebnými pásmi; múční miech (Dúbravka BRA) - určený na múku; sirní miech (Pernek MAL) - vrecko na tvaroh F. taka je jag mech (Vranov) - silná, tučná; je mechom udretí (Rim. Píla RS), je mechom buchnuti (Záhradné PRE) - hlúpy; tma je jak v miechu (Brodské SKA) - je veľmi tma; je ani v mechu (Sása REV) - je veľmi zamračené; pha do ňeho jag do meha (Markušovce SNV) - veľa mu dáva; spí ako miž na mechu (Rim. Píla RS) - nepokojne, zobúdza sa; mech sa s vamí rostrhnú? (Rim. Píla RS) - o veľkom počte ľudí; miech motúz dicki nájde (Brodské SKA) - každý si nájde sebe rovného; každi meh najdze svoju platu (Markušovce SNV) - na každého raz príde; nekupuj kočku v miechu! (Jablonové MAL) - naslepo neznámu vec; prázní mech dohora ňestojí (Bošáca TRČ) - o neodôvodnenom sebavedomí; kto v jakim mehu śeda, i druheho f takim hľeda (Markušovce SNV) - podľa seba posudzuje; takí som ani šva bi me mechom udrel (Jelš. Teplica REV) - neviem jasne rozmýšľať; tria brata̋ za mech pepru (Sirk REV) - majú schopnosť osviežiť, okoreniť reč; hra_ca na mechi (Siladice HLO) - druh detskej hry; do mecha (Rakovice PIE) - spôsob ukladania dreva vedľa seba 2. množstvo, ktoré sa vmestí do jedného mecha; obsah vreca: Mám adá zo dva meche krompľí (Kokava n. Rim. RS); Caľi meh gruľoh mu ukradľi (Betliar ROŽ); Tahali sa z jedním masárem o miech peňes (Záh. Bystrica BRA) 3. csl obyč. mn. č. zariadenie, ktorým sa vháňa vzduchový prúd a. do ohňa: Kováč kuje zelezo ohňi a učeň ťahá mech, abi sa zelezo dobre rozhorúčilo (Návojovce TOP); Vedľä pahräbi buli mechi s kvaži (Ratková REV); Podla téj kuchiňe biu̯ miech (Hlboké SEN); F kovaľňi dul mech, co robil oheň (Dl. Lúka BAR) L. kovácki mech (Brestovany TRN); kovácki miech (Stupava BRA) b. do píšťal hudobného nástroja: V ňeďeľu učiťeľu mech ťahaľi na orgaňe (Hont. Moravce KRU); Dakedi cahaľi mechi chlopi abo chlopci (Torysa SAB); tahat miechi (Stupava BRA) F. fučí jag mech (Lukáčovce HLO) - ťažko dýcha; nafúkaní aňi mech (V. Straciny MK) - je nahnevaný; nadúlo ho ako mech (Nandraž REV) - veľmi ho nadulo; dúchajú do edniho mecha (Rim. Píla RS) - držia spolu 4. obyč. mn. č. expr. pľúca: Zafúkaj do ohňa, máž dobré mechi! (Bodorová MAR); Už máš slabia mechi! (Sása REV) 5. sieťové vrecko na chytanie rýb: miech (Brodské SKA) 6. jzempl druh ženskej blúzky: mech (Šamudovce MCH) 7. včel. náčinie na zadymovanie včiel: mech (Zeleneč TRN); mechový príd. k 1, 3: mechovia cverni (Kameňany REV); miechové pu̯átno (Stupava BRA) L. mechoví zubier (Brestovec MYJ) - zariadenie, ktoré sa používa pri príprave priadze na tkanie; miechoví dimač (Malacky) - náčinie na vháňanie vzduchu do ohňa
mechový p. mech
mech p. mach
mech m 1. vrece: wimerali (sme) reži do mecha na slatia panske (NIŽNÁ 1635); vter: mech kozenny (VT 1648); odew aneb mech na sebe wzal (VP 1764); aby snetna pssenica nebila, nech sa nedawa do mechuw, w kterich muka bila (NN 18. st); (kráľ Jonáš) misto rucha kralowskeho do mecha a huny se oblekal, retazami prepasowal (MiK 18. st); x. pren expr toto telo gest mech smradu (MK 18. st) odporné, smradľavé F. hnewliwi mechem udereny gest (MK 18. st) hlúpy, sprostý; ťma gako w mechu (BN 1796) veľká, úplná; dowézel nekdo na trch súdek medu k predagu a ponewádž ag prasa w mechu geďiňe hlúpý kupuge, on med swúg odekril (BU 1795) oklamáva sa pri kúpe; wypchlo se z měcha ssidlo (PD 18. st) pravda vyšla najavo 2. i mechy pomn zariadenie, pomocou ktorého sa vháňa vzduch do ohňa al. do píšťal hudobného nástroja: kowaczki mech (ORAVA 1611); kowacž w ssmykny mechj zaduchawa (KoB 1666); sufflatorium: mech, dymač, nadymač (KS 1763); toto instrumentum z mnohých pjssťalek záležj, kteréžto skrze mechy tak mjstrowňe do sebe powětřj dosahugj, že y zwuk wydáwagj (StN 1785); pohaňati mechi (vo vyhni) (BlR 18. st); když se na koho nahnevá, jak kovársky mech se zdúwá (PV 1637-45) nadúva sa od zlosti, hnevá sa; -ový príd k 1: flekowati ssaty tlustým plátnem měchowým (PrV 1767) P. tpn villa Mechina (Mechenice pri Nitre 1113 CDSl)