meď -i ž. červenkastý dobre vodivý kov, chem. prvok, zn. Cu: ložiská m-i, kotlík z m-i; chem. elektrolytická m.; tech. kujná m.;
medený príd.: m. drôt, m-á ruda; m-á farba červená ako meď
meď medi ž. chem. ▶ červenkastý, mäkký, dobre vodivý kovový prvok s tvárnosťou za tepla i za studena a dobrou odolnosťou voči korózii, zn. Cu cuprum: kvalitná m.; surová, čierna m. s obsahom nečistôt a ťažkých kovov; prášková m.; výroba technicky čistej medi; ložiská medi; najväčší producenti medi; kotlík z medi; ťažiť, spracúvať m.
meď, -di ž. úžitkový tvrdý červenkastý kov, prvok (zn. Cu): bane na m., kotlík z m-i; chem. elektrolytická m. vyrobená elektrolýzou; čierna, surová m. vyrobená suchou cestou; cementovaná m. práškovitá, získaná vylučovaním z roztoku meďnatých solí; hut. bohatá m. obsahujúca striebro; pren. bás. m. schnúceho lístia (Jil.) červeň
(jedna) meď; (bez) medi; (k) medi; (vidím) meď; (ó) meď!; (o) medi; (s) meďou;
(tri) medi; (bez) medí; (k) mediam; (vidím) medi; (ó) medi!; (o) mediach; (s) meďami;