meč, -a m. ručná zbraň bodná i sečná s rovnou čepeľou a ostrým hrotom: krátky, široký m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; ozbrojiť sa m-om; vytasiť m.; pren. o víťazstve rozhodne m. boj
● chytiť sa m-a dať sa do boja, do vojny; plieniť ohňom a m-om vojnou; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie útočník, bojovník zomiera obyčajne v boji; Damoklov m. mu visí nad hlavou žije v stále mu hroziacom nebezpečenstve; mať v srdci m. bolesti veľmi trpieť; hist. potomok po m-i z mužskej vetvy rodu; hist., práv. právo m-a za feudalizmu privilégium miest stínať zločincov;
mečový príd.: m. tanec s mečmi; hist. m-í bratia rytiersky rád na podmanenie baltických krajov;
mečík, -a m.
1. zdrob. expr. malý meč; pren. m-y trávy (Ondr.) úzke, ostré steblá;
2. vlhkomilná rastlina s hroznovitými červenými kvetmi;
bot. rod rastlín (Gladiolus): m. močiarny, m. strechovitý;
3. tech. druh pilníka na vyrezávanie úzkych zárezov