meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.; ostrý ako m.;
pren. skrížiť m-e začať bojovať; hist. právo m-a za feud. privilégium miest stínať odsúdencov
● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou); vymrieť po m-i muž. potomkami; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;
mečový príd.;
mečík -a m.
1. zdrob. malý meč
2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus
3. tech. druh pilníka
meč meča pl. N meče m. ▶ sečná a bodná zbraň s rovnou, menej často zahnutou, jednostranne či obojstranne brúsenou čepeľou a rukoväťou (ktorá sa nosila v puzdre, v pošve zavesenej na opasku): krátky, široký m.; ostrý, tupý m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; kráľovský, rytiersky m.; vzácny samurajský m.; ozdobná rukoväť meča; ukuť m.; opásať sa mečom; tasiť, vytasiť m.; chopiť sa meča; siahnuť po meči; prebodnúť niekoho mečom; sekať, ťať mečom; na bojovom poli rinčali meče □ archeol. blatnický meč meč karolínskeho typu z prvej polovice 9. stor. s rukoväťou zdobenou plátovaným pozláteným bronzovým plechom a vykladanou striebrom, ktorý zrejme patril slovanskému veľmožovi, vzácna historická pamiatka; hist. právo meča (za feudalizmu) privilégium miest stínať odsúdencov ◘ fraz. kniž. Damoklov meč ustavične hroziace nebezpečenstvo; Damoklov meč mu visí nad hlavou ustavične mu hrozí nebezpečenstvo; ohňom a mečom ozbrojenými útokmi, vojenskou silou; potomok po meči z mužskej vetvy rodu; skrížiť meče a) začať bojovať b) viesť s niekým spor; vymrieť po meči ostať bez mužských potomkov ◘ parem. kto mečom bojuje, mečom zahynie útočník zomiera väčšinou v boji ▷ mečík1 -ka pl. N -ky m. zdrob.: krátky dvojsečný m.; chlapci šermujú drevenými mečíkmi; Na Rimanovom napätom zadku sa kolembá mečík so vzácnou tepanou rukoväťou. [A. Hykisch]
meč p. šabľa, zápas 3
šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím: vytiahnuť šabľu z pošvy • kniž. šablica (Dobšinský) • meč (zbraň s obojstranným ostrím): brániť sa mečom • poet. paloš: rúbať palošom • odb.: fleuret (ľahká bodná zbraň) • kord (dlhá bodná zbraň)
zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)
2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)
3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)
meč, -a m. ručná zbraň bodná i sečná s rovnou čepeľou a ostrým hrotom: krátky, široký m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; ozbrojiť sa m-om; vytasiť m.; pren. o víťazstve rozhodne m. boj
● chytiť sa m-a dať sa do boja, do vojny; plieniť ohňom a m-om vojnou; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie útočník, bojovník zomiera obyčajne v boji; Damoklov m. mu visí nad hlavou žije v stále mu hroziacom nebezpečenstve; mať v srdci m. bolesti veľmi trpieť; hist. potomok po m-i z mužskej vetvy rodu; hist., práv. právo m-a za feudalizmu privilégium miest stínať zločincov;
mečový príd.: m. tanec s mečmi; hist. m-í bratia rytiersky rád na podmanenie baltických krajov;
mečík, -a m.
1. zdrob. expr. malý meč; pren. m-y trávy (Ondr.) úzke, ostré steblá;
2. vlhkomilná rastlina s hroznovitými červenými kvetmi;
bot. rod rastlín (Gladiolus): m. močiarny, m. strechovitý;
3. tech. druh pilníka na vyrezávanie úzkych zárezov
(jeden) meč; (bez) meča; (k) meču; (vidím) meč; (ó) meč!; (o) meči; (s) mečom;
(tri) meče; (bez) mečov; (k) mečom; (vidím) meče; (ó) meče!; (o) mečoch; (s) mečmi;