maximum
I. -ima s. kniž. najvyššia miera, najväčšie množstvo niečoho, op. minimum: m. teploty, m. zmien, dosiahnuť m. zisku, vyťažiť z niečoho m.
II. prísl. hovor. maximálne: dosiahnuť m. päťdesiatkilometrovú rýchlosť
maximum -ma maxím s.
maximum prísl.
maximum čast.
maximum1 maxima maxím s. ⟨lat.⟩ ▶ najvyššia (možná, prípustná) hodnota určitej veličiny, najvyššia miera, čiastka, najvyšší stupeň, najväčšie (možné, prípustné) množstvo niečoho, horná hranica; op. minimum: m. zrážok pripadá na jún; dosiahnuť m. zisku; vyťažiť z niečoho m.; ceny ocele na svetových komoditných trhoch dosiahli dvojmesačné m.; indexy akcií na burze prekonali historické maximá; vytvoriť osobné m. v maratóne □ mat. absolútne maximum funkcie najväčšie číslo v množine všetkých hodnôt funkcie
maximum2 čast. ⟨lat.⟩ hovor. ▶ vyjadruje obmedzenie počtu, najvyššiu možnú hranicu, najvyššiu mieru, maximálne2, nanajvýš2: dosiahnuť m. päťdesiatkilometrovú rýchlosť; bude to stáť m. sto eur; lietadlo je určené m. pre dvanásť cestujúcich; odchádza do zahraničia m. na štyri mesiace
maximum -ima s. ‹l› najväčšie (možné) množstvo, miera; najvyššia hodnota, horná hranica (op. minimum): m. prípadov, zrážok; mat. absolútne m. funkcie
maximum 1. p. najviac 1 2. p. vrchol 2
najviac 1. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru (op. najmenej) • najviacej: najviac, najviacej záujemcov bolo z vidieka • maximálne (op. minimálne) • hovor. maximum (vyjadruje najväčšiu možnú mieru, najväčší možný počet; op. minimum): dostane maximálne, maximum päťtisíc korún • najväčšmi (vyjadruje najväčšiu mieru): najviac, najväčšmi sa jej páčia ruže • najčastejšie (veľmi často): najviac, najčastejšie chodieva do kina
2. p. nadovšetko 1 3. p. nanajvýš 2 4. p. zväčša 1
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
maximum1, -ima str. odb. najvyššia možná miera niečoho (op. minimum): m. prípadov najväčší počet, najviac; m. pre národ je samostatnosť najvyššia hodnota; dosiahnuť m. vrchol
maximum2 prísl. hovor. maximálne: vyťažiť m. 40 ton