matka -y -tiek ž.
1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu; rodička: mnohodetná, nastávajúca m., láskavá, starostlivá m.; stať sa m-ou; starostlivosť o m-u a dieťa; stará m. vo vzťahu k vnúčaťu; slobodná m. bez zákonitého manžela;
pren. kniž. duchovná m.; náb. Božia M., M. Božia Bohorodička
2. zvieracia samica majúca mladé; včel. včelia kráľovná
3. niekto al. niečo, ku komu al. čomu má človek vzťah ako dieťa k matke: m. zem, m. príroda; expr. M. nebeská, božská! (citové zvolanie, vzývanie Panny Márie)
4. hovor. matica (význ. 1)
5. hovor. maternica
● nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie; aká m., taká Katka;
matkový príd. k 4, 5
matka -ky matiek ž.
Martina [-t-] -ny -tín ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Tina Tiny Tín, Maťa Mate Matí; zdrob. Martinka -ky -niek, Tinka -ky Tiniek, Maťka -ky Matiek
matka1 -ky matiek ž. 1. ▶ žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu, rodička: láskavá, starostlivá m.; milovaná, obetavá m.; biologická m. vlastná; nevlastná m. ktorá nie je s dieťaťom v pokrvnom príbuzenstve, op. vlastná; adoptívna m. ktorá prijala na základe rozhodnutia súdu cudzie dieťa za vlastné; náhradná m. ktorá vynosí cudzie dieťa; slobodná, osamelá m. vychovávajúca dieťa bez manžela al. partnera; m. živiteľka ktorá sama zabezpečuje životné potreby rodiny, ↗ i fraz.; nastávajúca, budúca m.; dojčiaca m.; mnohodetné matky; zamestnaná m.; starostlivosť o matku a dieťa; poradňa pre matky a deti; stať sa matkou; Medzi stromami sa prechádzali mladé matky s kočíkmi a prihovárali sa svojim ratolestiam. [M. Zelinka]; Je v puberte, keď sa matkám, i najstarostlivejším, chlapci ťažko vychovávajú. [L. Ballek] □ náb. Božia Matka, Matka Božia Bohorodička, matka Ježiša Krista, Panna Mária □ Deň matiek sviatok matiek pripadajúci na druhú májovú nedeľu v roku; birmovná matka (v rímskokatolíckej cirkvi) žena sprevádzajúca birmovanca pri birmovaní; krstná matka žena, ktorá pri krste dieťaťa preberá povinnosť starať sa spolu s rodičmi o jeho kresťanskú výchovu; stará matka matka otca al. matky dieťaťa vo vzťahu k vnúčaťu; prastará matka matka starého otca al. starej mamy vo vzťahu k pravnúčaťu; svadobná matka matka ženícha al. nevesty vo svadobný deň; pani matka (v minulosti) úctivé oslovenie matky vo vyšších spoločenských kruhoch 2. i cirk. ▶ žena starajúca sa o niekoho al. múdro, zodpovedne riadiaca niečo: duchovná m.; m. predstavená predstavená kláštora al. opátstva 3. zool. ▶ plodná samička sociálne žijúcich druhov hmyzu tvoriacich malé až obrovské spoločenstvá (kolónie): včelia m. kráľovná; samičky matky mravca obyčajného ◘ fraz. expr. krkavčia matka matka, ktorá sa nestará o svoje deti, príp. im aj ubližuje; Matka nebeská/sedembolestná! al. Matka Božia Kristova! a) povzdych v trápení, v bolesti b) výraz údivu, prekvapenia; matka Príroda/príroda príroda ako pôvodkyňa a darkyňa života; matka Zem zemeguľa vo vzťahu k jej obyvateľom, pre ktorých je domovom; matka živiteľka a) naša Zem b) vysokoškolská inštitúcia, obyč. univerzita (častejšie v lat. podobe alma mater) ◘ parem. aká matka, taká Katka deti obyč. dedia vlastnosti rodičov; cti otca svojho i matku svoju jedno z desiatich Božích prikázaní, pravidiel správania (nábožensko-etických príkazov a zákazov), ktoré cirkev žiada od veriacich zachovávať; opakovanie je matkou múdrosti opakovanie má veľký význam ▷ zdrob. ↗ matička2
matka3 -ky matiek ž. hovor. ▶ voľná súčasť skrutky s vnútorným závitom určená na naskrutkovanie na súčiastku so súhlasným počtom závitov, matica: závit matky; m. povolila; skrutky prestrčíme cez otvor a spojíme diely pomocou krídlových matiek
matka2 -ky matiek ž. fin. slang. ▶ kapitálová obchodná spoločnosť s prevládajúcim podielom na majetku al. hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach, materská spoločnosť: matka ČSOB chce šetriť; uskutočňovať transfery medzi matkami a dcérami; dotovať matky finančných inštitúcií
mater [má-] neskl. ž. ‹l: „matka“›
1. cirk. titul predstavenej kláštora
2. lit. M. verborum [-bó-] (matka slov) stredoveký lat. slovník výrazov z Biblie
3. M. dolorosa [-róza] kniž. Matka sedembolestná, Panna Mária; výtv. jej výtvarné zobrazenie
4. anat. obal, ochrana mozgu
matica voľná časť skrutky s vnútorným závitom • hovor. matka: matica, matka spadla dovnútra stroja
matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina
2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka
3. p. matica
opátka predstavená ženského kláštora • zastar.: abatiša • matka predstavená
starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matka • hypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijú • hypok.: babka • babička • baba • babenka • babinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenku • subšt.: óma • ómama
2. p. starena 3. p. manželka
matka1, -y, -tiek ž.
1. žena, ktorá dala dieťaťu život, rodička: láskavá, starostlivá m.; mnohodetná m.; nevlastná m. macocha; stará m. otcova al. matkina matka vo vzťahu k vnúčaťu; cirk. Matka božia o Panne Márii; hovor. krkavčia m. ktorá zabila dieťa; zlá; hovor. slobodná m. ktorá má dieťa za slobodna; hovor. budúca, nastávajúca m. tehotná žena; stať sa m-ou otehotnieť; pren. dieťa slovenskej m-y slovenského pôvodu; pren. sme synovia jednej m-y o rovnakej národnej príslušnosti, spolupatričnosti;
pren. o osobe al. veci, na ktorej sa prejavujú rozličné znaky materstva (ochrana, plodnosť, starostlivosť): byť m-ou plesu; m. zem, m. príroda; bás. m. Sláva alegoricky o Slovanstve; pren. byť niekomu druhou m-ou prejavovať mu veľkú starostlivosť
● aká m., taká Katka (porek.) dcéra máva matkine vlastnosti; opatrnosť je m. múdrosti (prísl.) múdry človek býva opatrný; pýcha býva m-ou svárov (prísl.) pyšný sa s nikým nedohodne;
2. arch. staršia žena vôbec (najmä v oslovení): Pán Boh daj šťastie, pani matka! (Dobš.)
3. včel. dokonale vyvinutá včelia samička: m. včiel, rojová m.; falošná m. trúdica;
4. hovor. maternica;
matkový1 príd.: hovor. m-é vajcia nanesené v čase od 15. augusta do 8. septembra, najvhodnejšie na odloženie
matka2, -y, -tiek ž. matica (na skrutke);
matkový2 príd.: m. závit, m. kaliber
mátka ž. (máťka) 1. priateľka, kamarátka: Mi zme s tó Veróv boli také mátki (Lapáš NIT); Marena to je mátka. Šecko šade poočúva a potom len klebetí! (Šurany NZ) 2. krm pre husi (zmiešanina žihľavy, kŕmnej repy a šrotu): Žihľava z burginu a šrotom sa zamátká pre husi, to žerú, to je mátka (Ardanovce HLO)
mätka ž. (miatka) i v spoj. voňavá lúčna rastlina a. bot. mäta pieporná (Mentha piperita): Metka tiš dobra ot bruchaboľeňa (Torysa SAB); metka (V. Straciny MK) L. krutá miatka (Brezovica TRS) b. bot. mäta dlholistá (Mentha longifolia): metka (Nandraž REV)
matka1 ž. 1. csl žena, ktorá dala život dieťaťu; rodička: Tak som potom išla ku mojej matki, abi sa mi dala najesť (Niž. Boca LM); To nám viprávali matka, ale potom ludé hovorili, že sa to presúšajú tam peniáze (Dobrá Voda PIE); Aňi matka, aňi ocedz ho ňechcu (Dl. Lúka BAR) L. Matka Božia (V. Bielice TOP) - náb. o Panne Márii; matka prectavená (Návojovce TOP) - vedúca ženskej kláštornej rehole; paňi matka (Mošovce MAR) - staršia žena vôbec F. aká matka, taká Katka (Bošáca TRČ) - o rovnakých vlastnostiach matky a dcéry; idz do beťar matki! (Sobrance) - zahrešenie 2. zvieracia samička majúca mladé: A kot sa na jar viľiahlej matkám barance, žebej zaveľa ňecicalej ouce, tak sa barance odlúčilej (Lešť MK) 3. včelia kráľovná: Matka leťí prvá a za ňou čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Matka ku̯ádu̯a vajíčka do tích šušúf (Turá Lúka MYJ); Ras śe mi pčoli virojeľi na orech a zaras som zbačel, jag matka ľeži medzi travu (Haniska PRE) 4. zsl, vsl časť vnútorných pohlavných ústrojov žien a vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod, maternica: Aj jéj operuvali matku, ale preca umrela (Kubrica TRČ); Mám spadu̯ú matku (Brodské SKA); Naša suśeda bula ľem ňedauno operuvana na matku (Vran. Dlhé VRN) L. trpeď na matku (Bošáca TRČ) - mať pocity nevoľnosti; padnutá matka (Hul VRB) - choroba maternice
matka2 ž. 1. vin. jednoočková časť viniča na štepenie: Matke sa režu z dobre vizreťího prúta na jedno očko (Pukanec LVI); S Kozmáľoviedz mu za voz maťiek doviezľi a šťepiľi (Čajkov LVI) 2. vin. kvasnice vo víne: Já mám víno ešče na matki (Jur p. Brat. BRA) 3. huba, ktorá rastie na obilí: Na žitnim klase dakedi śe najdze i matka (Dl. Lúka BAR); matka (Bobrovec LM, Dačov Lom KRU) 4. v spoj. lúčna rastlina, bot. mäta lúčna (Mentha arvensis): kobilá matka (Bošáca TRČ)
matka3 ž. 1. voľná časť skrutky s vnútornými závitmi, matica: Trógeľ sä zotkňe na cuchpand a na to sä zakladajú matki (Párnica DK); Kára rozheganá, len nemám takéj matki, čo bich šrófi podotahuval (Dol. Súča TRČ); Drevena šruba na varstace mala matku (Dl. Lúka BAR) 2. súčasť vinohradníckeho lisu: Dou̯ka za kalapom iďe matka kalapa, aj cez ňu iďe vreťeno (Sklabiná MK); Navrch poton sa dala taká - matka tomu hovorili, také silné drevo, tá matka pasuvala do toho kláta (Dechtice TRN); matkový príd. k 1: matkoví kľúč (Valaská BRE) - na doťahovanie skrutiek; matkoví hák (Borová TRN) - železné výčnelky, na ktoré sa zachytávajú držiaky na oji
matkový p. matka3
miatka p. mätka
mäta, mätka [mä-, me-, ma-], menta ž bot rastlina z rodu Mentha: wezmy rogownik, mátiku (!) (RT 17. st); uwar mjatku z mlikem (RO 18. st); mentha: metka (PR 18. st); nech se wary bukwica, menta a božj drewko (NN 18. st) L. m. záhradná a. m. klasnatá M. spicata: wezmy zahradnj mátku, aquilegiae, každeho 4 lothy (RT 17. st); b. rimbaba obyčajná Pyrethrum parthenium: mata zahradny, giny gy gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st); mata konska gest gedna lesny, druha potočny (HL 17. st) m. sivá M. pulegium; mentha aquatica: wodny meta (LF 1791) m. vodná M. aquatica; anebo tepleho prirozenj (rastliny) gsau, gako plana matka dušovka roľná Acinos arvensis; zahradnye (rastliny) gsu rimbaba, strakata matka (KoB 1666) m. klasnatá M. spicata; -ový príd: wune matowa (MT 17. st); wuotka metowa (LR3 18. st)
matka ž 1. žena, kt. porodila dieťa, rodička: (Barbora) matku swu az do smrti dochowala (ŽK 1481); matka wlastna tych dwu bratrow (LIPTOV 1543); synáčkowe mogj dwa mladj Jakub a Jan, poraučjm gých take sestre meg Maryne, aby gym ona za matku byla (s. l. 1627) ako vlastná matka; naučeny wsseckim matkam, obzlasste plodnym, kdy pod bremenem zustawagy (AgS 1708); pren vzťah ako k matke: cirkev katolicka gest nassa matka (MS 1758); on prohlédnul na matku mníšku (BR 1785) predstavenú rehole; slavna stolica a matka naša (PODHORANY 1786 LP) L. stará, veľká m. matka matky al. otca: dwa juncze gemu stara matka porucžyla (SLIAČE 1580); avia: weliká mátka (KS 1763); predjmenowane syrotky maji ješte sweho stareho otce y staru matku po swej matery, který se jim za tutoruw predložili (NYIREGYHÁZA 1759); krstná m. žena, kt. drží dieťa pri krste: gmena nowe, nezrozumitedlne ani krsny otcowe, ani matky nemohu gmenovati (SP 1696); pani m., m. čeľadná gazdiná, majstrová: dobře take cčiny sami otcowé a matky cželedny (BK 1612); ktery towariss na przybitku pana otce a pany matky trunkem se obtizil, ma pokutowan byty (CA 1669); x. cirk M. božia a. Kristova: nayprwe poruczem k fare kostola nasseho Matky bozey trinast striebornych lyzycz, dwa pohare a osemnast lokty bieleho damasku (PARÍŽOVCE 1564 E) b. sviatok P. Márie, 12. septembra: na Matku bozi kazdi sedlak žita korce tri ma dat (K. N. MESTO 1629); x. bot mata zahradny, giny gy gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st) rimbaba obyčajná Pyrethrum parthenium; matky boži zelina, ktera roste pri mocžaroch, kwget ma gako figalka, koren ma gak mrkwa a wony gako pizma (NN 18. st) klinček kartuziánsky (?); matky bozy slzy (KLe 1740) klinček kartuziánsky Dianthus Carthusianorum; aroma linariae: matky božj len (TT 1745) pyštek obyčajný Linaria vulgaris; matky božy byčyk (HK 18. st) repík lekársky Agrimonia eupatoria; drog herba anthophylli: matka hřebjčkowá (TT 1745) sušené kvetné púčiky klinčeka voňavého, druh korenia; x. chem matky božy ledek (HL 17. st) kryštalizovaný síran vápenatý; x. zool mater perlarum: perlowá matka (TT 1745) perlorodka riečna Margaritana margaritifera F. (prosiť ap.) pre m-u božiu úpenlivo: oni geden druheho pro matku buozy o rozhnewanie odprosili (ŽK 1501); geden plawec, kdy se ssiff potopil, oswobozeny ussel, ale nahý gak ho matka zrodila (ŽA 1732) celkom, úplne; qvalis mater, talis filia: gaká matka, taká Katka (KrG 1704) dcéra máva matkine vlastnosti 2. zvieracia samica majúca mladé: depellere agnum a matre: beranka od mátki odlúčiti (KS 1763); od gedneg matky misšj ag wiše sto se narodi (PR 18. st) 3. včelia kráľovná: wčely se rogy a pridawagj rogowy krale (:wůdce, matku:) (OP 1685) 4. maternica: (ruta) matki bolest kroty (MT 17. st); o nemocy, ktera se latinsky nazjwa suffocatio uterina aneb matricis, to gest zahrdussenj matky (RT 17. st); elixyr proti krču matky (TT 1745); matrix: ženská mátka, žiwot žénsky (KS 1763) 5. pôvod, prameň, základ niečoho: gest do matky, s ktereg possel, položen (RUŽOMBEROK 1605) do zeme; milowani gest studnicze, matka, fundament a hlawa ginich čnosty (TC 1631); telo pochowane do zeme matky (ŠTIAVNIČKA 1640-43); (slad) gest matka piwowj (BÁNOVCE n. B. 1730); sil, sskremenná sskála twrdá, matka kowú (LZ 1776); takowy, kteri do czechu stupuge, gest powinen do matky lady zlatich patnast zlozity (CA 1794) do cechovej truhlice, pokladnice; -in príd privl k 1: po matkineg smrtj (KRUPINA 1682); avunculus: matkin brat (NP 17. st) ujec; ked som w matkinom náručí, tak pekně, múdro ma učí (LPo 18. st); -ový príd: matkowych hrebjčkuw (RT 17. st) klinčekov (korenia)