mati p. mať
mať1, mater, hovor. i mati, -tere (nár. i -tera), 3., 6. P. -teri, 4. p. mať i mater, 5. p. mať i mater i mati, 7. p. -terou, mn. č. -tere, -í, -iam, -iach, -ami ž. trochu expr. matka, rodička: dobrá, starostlivá m.; V otroctve zrodila ma mať. (Sládk.) Sokolovia bieli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto); nemať otca ani matere byť sirota; stará m. stará matka; krstná m. krstná matka; chodiť k niekomu ako k materi ako domov, s dôverou;
pren. o osobe, inštitúcii al. veci, ktorá ma k niekomu al. niečomu materinský, srdečný vzťah: Zem slovenská je tvoja mať. (Sládk.)
● veď mlynom ešte mater neumrela (Jégé) je dosť mlynov; s múdrou m-ou sa poradil (prísl.) o prefíkanom človekovi; expr. otcu-materi hoden toľko a toľko pre kohokoľvek, skutočne, naozaj; v zahrešeniach: Hrom mu do matera! (Ráz.-Mart.) Ba čertovu mater! (Taj.)