materinský príd.
1. pochádzajúci od matky, súvisiaci s matkou; materský: m. cit, m-é srdce, m-á láska; m-é znamienko materské; m-á reč, m. jazyk naučená (-ý) od rodičov, mater(in)čina
2. pripomínajúci matku, starostlivý: m-á opatera, starostlivosť
● prijímať niečo s m-ým mliekom odmalička;
materinsky prísl.;
materinskosť -i ž.
materinský -ká -ké príd.
materinský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s matkou, s materstvom; pochádzajúci od matky, materský: m. cit, pud, inštinkt; materinské srdce; plniť si svoju materinskú povinnosť; Aké boje museli zvádzať [deti] s bojazlivými materami, ktoré nechceli vypustiť svoje kurence spod materinských krídel. [J. Zdražil] nechať bez ochrany, starostlivosti □ lingv. materinský jazyk jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí od matky a ku ktorému má najbližší vzťah, prvý jazyk, materčina □ materinské znamienko hnedé al. aj inak sfarbené vrodené ohraničené nahromadenie pigmentu v koži, materské znamienko 2. 2. st. -kejší ▶ charakteristický pre matku, vyznačujúci sa obetavou starostlivosťou, láskavým správaním, nehou; pripomínajúci matku, materský: materinská láska, obetavosť, neha; dostávať od niekoho materinskú radu, potechu; Dostalo sa mu materinského poláskania i otcovského potľapkania. [P. Jaroš]; Jej čoraz materinskejšia tvár bola ešte vždy zvodná. [L. Ťažký] ◘ fraz. prijímať/osvojiť si niečo už s materinským mliekom prijímať vedomosti, skúsenosti od narodenia, odmala, odmlada s niečím rásť, niečo vstrebávať
láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup
materinčina prvý naučený jazyk, ku ktorému si človek vytvára istý citový vzťah • materčina: našou mater(in)činou je slovenčina • materinská reč • materinský jazyk
materinský 1. p. materský 1, 2 2. p. rodný 2
materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty
2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera
3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu
rodný 1. blízky rodom • vlastný • svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna • expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký
2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom • materinský: materinská reč, materinský jazyk • krstný (o mene danom pri narodení, krste)
1. súvisiaci s materstvom, matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci: m-é mlieko, m-é povinnosti, city, m-á ruka, m. majetok; pren. m-á reč (nie materská) rodná; m. jazyk (nie materský); lingv. m-é mená (nie materské) matronymiká; pren. m-é znamienko škvrna na pokožke, ktorú má človek od narodenia
● hovor. žart. má m-é mlieko na brade o primladom, neskúsenom človeku; prijímať niečo s m-ým mliekom od najútlejšej mladosti;
2. matku pripomínajúci, veľmi starostlivý, nežný: dostávať od niekoho m-ú opateru, radu, potechu;
3. zried. neodb. základný, materský: m-á rastlina, m-é bunky;
materinsky prísl. k 1, 2;
materinskosť, -ti ž. materinské city, sklony
materinský príd. pochádzajúci od matky, súvisiaci s matkou: materinská láska (Kameňany REV); macerinské mliéko (Bošáca TRČ); macerinská reč (Studenec LVO) L. maťerinskí znak (Bánovce n. Bebr.) - znamienko na tele F. dobrí ako maťerinskuo mľieko (Rim. Píla RS) - veľmi dobrý; macerinské mliéko mu je ešče na hube (Bošáca TRČ), ešťe má maťerinskuo mľieko na braďe (Rim. Píla RS) - je veľmi mladý, neskúsený; ešče ból tedi v macerinském živoťe (Bošáca TRČ) - ešte sa nenarodil, nebol na svete
materinský príd 1. matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci, pre matku príznačný: ten dom pak gednal Macko od Zuzany tym spusobem, aby na to pachole z materinskeg tále prissla tal (BÁTOVCE 1608); y prawom pohlidawala (Barbora Prepelička) tjchto dwuch bratow strany spadku i materynskych zemy (P. ĽUPČA 1666) zdedených po matke; nebosstika Sjmona Klatowskeho penize za obcy zustaly na siroty Jana Samuela a nemluwnlatka gesste w žiwote materinskem f 252 (TRENČÍN 1666) v tele matky; ya z materynskey meg laskj proty memu synowy Joannesowy Kuty biwsse naklonena, napominala gsem ho a prosila, abi tuže sinowsku naklonnost ke mne proukazal (KRUPINA 1691); literné vměnj obsahuge w sobe čtenj, psanj, rátanj, reč gak materinsku, tak y latinsku (BZ 1749); barencom w zapaleni pomaha mleko materinsko z dessďowu wodu pite (PR 18. st) L. avus: dědek po matce, materjnský děd, matky mé otec (WU 1750) matkin otec, starý otec; wezmi borowek, horneg lobodky ginače dobre misly, materinskeg dusskj každeho gednu hrst, ty zeliny we wode war a w tom se kupeg (HT 1760) bot materinej dúšky F. sem gi (reč slovenskú) s mlékem mateřinským přigal (StN 1785) zdedil som ju od matky, naučil som sa ju už od najútlejšej mladosti 2. samičí (o rastlinách): konopi materynskych dwe kopy a deset snopow (TRENČÍN 1646) 3. základný, tvoriaci základ, pôvod niečoho: matrices urbes: materinske mesta (KS 1763); subst m-é [-é, -ô] s dedičský podiel majetku po matke: nech Orssula materinskuo užiwa (po smrti matky) (ŽIAR n. H. 1612); tak sme museli z tych trich taluv na štvrty delit, to jest na mu sestru, a čo vic prijala, to bolo jej materinske (S. HORY 1750 CM)