Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

materinský príd.

1. pochádzajúci od matky, súvisiaci s matkou; materský: m. cit, m-é srdce, m-á láska; m-é znamienko materské; m-á reč, m. jazyk naučená (-ý) od rodičov, mater(in)čina

2. pripomínajúci matku, starostlivý: m-á opatera, starostlivosť

prijímať niečo s m-ým mliekom odmalička;

materinsky prísl.;

materinskosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
materinský; materinsky prísl.; materinskosť ‑i ž.

materinský -ká -ké príd.

materinský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s matkou, s materstvom; pochádzajúci od matky, materský: m. cit, pud, inštinkt; materinské srdce; plniť si svoju materinskú povinnosť; Aké boje museli zvádzať [deti] s bojazlivými materami, ktoré nechceli vypustiť svoje kurence spod materinských krídel. [J. Zdražil] nechať bez ochrany, starostlivosti □ lingv. materinský jazyk jazyk, ktorý si jednotlivec osvojí od matky a ku ktorému má najbližší vzťah, prvý jazyk, materčinamaterinské znamienko hnedé al. aj inak sfarbené vrodené ohraničené nahromadenie pigmentu v koži, materské znamienko
2. 2. st. -kejšícharakteristický pre matku, vyznačujúci sa obetavou starostlivosťou, láskavým správaním, nehou; pripomínajúci matku, materský: materinská láska, obetavosť, neha; dostávať od niekoho materinskú radu, potechu; Dostalo sa mu materinského poláskania i otcovského potľapkania. [P. Jaroš]; Jej čoraz materinskejšia tvár bola ešte vždy zvodná. [L. Ťažký]
fraz. prijímať/osvojiť si niečo už s materinským mliekom prijímať vedomosti, skúsenosti od narodenia, odmala, odmlada s niečím rásť, niečo vstrebávať

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


materinčina prvý naučený jazyk, ku ktorému si človek vytvára istý citový vzťah • materčina: našou mater(in)činou je slovenčinamaterinská rečmaterinský jazyk


materinský 1. p. materský 1, 2 2. p. rodný 2


materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

2. pripomínajúci matku • materinskýláskavýnežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodnýzákladný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


rodný 1. blízky rodom • vlastnýsvoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho synaexpr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dommaterinský: materinská reč, materinský jazykkrstný (o mene danom pri narodení, krste)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

materinský príd.

1. súvisiaci s materstvom, matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci: m-é mlieko, m-é povinnosti, city, m-á ruka, m. majetok; pren. m-á reč (nie materská) rodná; m. jazyk (nie materský); lingv. m-é mená (nie materské) matronymiká; pren. m-é znamienko škvrna na pokožke, ktorú má človek od narodenia

hovor. žart. má m-é mlieko na brade o primladom, neskúsenom človeku; prijímať niečo s m-ým mliekom od najútlejšej mladosti;

2. matku pripomínajúci, veľmi starostlivý, nežný: dostávať od niekoho m-ú opateru, radu, potechu;

3. zried. neodb. základný, materský: m-á rastlina, m-é bunky;

materinsky prísl. k 1, 2;

materinskosť, -ti ž. materinské city, sklony

materinský príd. pochádzajúci od matky, súvisiaci s matkou: materinská láska (Kameňany REV); macerinské mliéko (Bošáca TRČ); macerinská reč (Studenec LVO)
L. maťerinskí znak (Bánovce n. Bebr.) - znamienko na tele
F. dobrí ako maťerinskuo mľieko (Rim. Píla RS) - veľmi dobrý; macerinské mliéko mu je ešče na hube (Bošáca TRČ), ešťe má maťerinskuo mľieko na braďe (Rim. Píla RS) - je veľmi mladý, neskúsený; ešče ból tedi v macerinském živoťe (Bošáca TRČ) - ešte sa nenarodil, nebol na svete

materinský príd
1. matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci, pre matku príznačný: ten dom pak gednal Macko od Zuzany tym spusobem, aby na to pachole z materinskeg tále prissla tal (BÁTOVCE 1608); y prawom pohlidawala (Barbora Prepelička) tjchto dwuch bratow strany spadku i materynskych zemy (P. ĽUPČA 1666) zdedených po matke; nebosstika Sjmona Klatowskeho penize za obcy zustaly na siroty Jana Samuela a nemluwnlatka gesste w žiwote materinskem f 252 (TRENČÍN 1666) v tele matky; ya z materynskey meg laskj proty memu synowy Joannesowy Kuty biwsse naklonena, napominala gsem ho a prosila, abi tuže sinowsku naklonnost ke mne proukazal (KRUPINA 1691); literné vměnj obsahuge w sobe čtenj, psanj, rátanj, reč gak materinsku, tak y latinsku (BZ 1749); barencom w zapaleni pomaha mleko materinsko z dessďowu wodu pite (PR 18. st)
L. avus: dědek po matce, materjnský děd, matky mé otec (WU 1750) matkin otec, starý otec; wezmi borowek, horneg lobodky ginače dobre misly, materinskeg dusskj každeho gednu hrst, ty zeliny we wode war a w tom se kupeg (HT 1760) bot materinej dúšky
F. sem gi (reč slovenskú) s mlékem mateřinským přigal (StN 1785) zdedil som ju od matky, naučil som sa ju už od najútlejšej mladosti
2. samičí (o rastlinách): konopi materynskych dwe kopy a deset snopow (TRENČÍN 1646)
3. základný, tvoriaci základ, pôvod niečoho: matrices urbes: materinske mesta (KS 1763); subst m-é [-é, -ô] s dedičský podiel majetku po matke: nech Orssula materinskuo užiwa (po smrti matky) (ŽIAR n. H. 1612); tak sme museli z tych trich taluv na štvrty delit, to jest na mu sestru, a čo vic prijala, to bolo jej materinske (S. HORY 1750 CM)

Zvukové nahrávky niektorých slov

materinský: →speex →vorbis
ich materinskom jazyku, táto leur langue maternelle, cette
materinského jazyka v ich vlastnej langue maternelle dans leur propre
materinskom jazyku, v akom langue maternelle, dans quelle
v ich materinskom jazyku dans leur langue maternelle
vo svojom materinskom jazyku dans sa langue maternelle
vzdelávanie v materinskom jazyku l'éducation en langue maternelle

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu