Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

mať1, mater, hovor. mati -tere D a L -teri mn. -tere -í -iam -iach -ami ž.

1. matka, rodička: láskavá, starostlivá m.; stará m. vo vzťahu k vnúčaťu; krstná m. zástupkyňa dieťaťa pri krste; byť na m., po m-eri podobať sa matke;

pren. kniž. rodná m. vlasť

2. zvieracia matka: vtačia m.

expr. otcu-materi naozaj; → nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie; expr. zbiť niekoho, že ho ani vlastná m. nespozná veľmi; hrub. v zahrešeniach: strela, hrom mu do m-e! čertovu m.! do psej m-e so všetkým

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mať, mater, mati ‑tere D a L ‑teri mn. ‑tere ‑í D ‑iam L ‑iach I ‑ami ž.

alma mater [mát-] almy mater ž.


mater matere D a L materi pl. N matere G materí D materiam L materiach I materami ž.

alma mater [mát-] citátový výraz i almy mater ž.lat. „matka živiteľka“⟩ ▶ zaužívané označenie pre univerzitu: navštevovať bratislavskú alma mater; Ostali pôsobiť ako profesori na svojich alma mater. [J. Tibenský]; Neuhádol meno našej almy mater. [Sme 1996]


mater matere D a L materi A mater I materou pl. N matere G materí D materiam L materiach I materami ž. expr. 1. ▶ žena vo vzťahu k svojim deťom, matka: spomínať na nebožkú m.; bola im otcom i materou; deti zaspali materiam v náručí; Straší deti, že pôjdu do polepšovne, lebo majú zlú mater, že aj ony sú zlé. [L. Ťažký]; Čo vymýšľaš také sprostosti, hybaj si k materi a daj pokoj! [M. Čeretková-Gállová]; Bohužiaľ, to decko je naozaj po materi, chvalabohu, nezdedilo po mne žiadne umelecké sklony. [D. Mitana]; Povedzte mojej materi, ojojój, nech ma nečaká k večeri. [ľudová pieseň]krstná mater žena, ktorá pri krste dieťaťa preberá povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa, krstná mama; stará mater matka otca al. matky dieťaťa vo vzťahu k vnúčaťu, stará mama
2. ▶ zvieracia samica majúca mladé: pohladkal psiu m.; pri majeri hniezdi bažantia m.; Žriebä ešte híkalo za materou, a už ho viedli kováčovi podkuť. [V. Šikula]; Túto jar [jej] vybudujem kŕmidlo pre vtáky, na ktorom si zakladá, pasujúc sa za drozdiu mater. [L. Ballek]
fraz. akoby ich jedna mater malaúplne rovnakí; chodiť k niekomu ako k materi s dôverou sa na niekoho obracať; hrub. do čertovej/psej matere [so všetkým]! al. hrom/sto hromov/strela vám do matere! al. ja tvoju/vašu mater! zahrešenia vyjadrujúce zlosť, hnev voči niekomu; hrub. [choď/odpáľ/zmizni] do čertovej matere! odíď ďaleko, preč; krkavčia mater zlá matka, ktorá sa nestará o svoje deti, príp. im aj ubližuje; nemať otca ani matere byť sirota; hrub. poslať niekoho do čertovej/psej matere vyhnať niekoho; ten by predal/zapredal aj vlastnú mater zradil by aj to najcennejšie; expr. trčí kdesi v čertovej materi nevedno, kde je; zbiť niekoho tak, že ho [ani] vlastná mater nespozná spôsobiť niekomu veľkú fyzickú bolesť, veľmi zbiťparem. najhoršie decko najviac mater na rukách nosí

-er/577192±4120 3.84: substantíva ž. A sg. 2690→2692
+6
−2
zver/2189→2191
+6
−2
neter/293 mater/187 kader/21

-er/577192±4120 35.30: substantíva ž. N sg. 2261→2101
+172
−488
zver/1416→1256
+172
−487
neter/574 mater/247 kader/16
+0
−1
(2/8)

-r/1928473±24392 6.33: substantíva ž. N sg. 19181→19026
+180
−491
tvár/14305→14306±1 jar/2528 zver/1416→1256
+172
−487
neter/574 mater/247 Sibír/86 kader/16
+0
−1
(5/12)

-r/1928473±24392 35.32: substantíva ž. A sg. 35641→35643
+7
−2
tvár/24786
+1
−0
jar/7882 zver/2189→2191
+6
−2
neter/293 Sibír/283 mater/187 kader/21

-ter/150150±1414 39.72: substantíva ž. N sg. 825 neter/574 mater/247 (1/4)

-ter/150150±1414: substantíva ž. A sg. 480 neter/293 mater/187

alma mater [mát-] a-y mater i neskl. ž. ‹l› kniž. matka živiteľka, tradičné obrazné označenie univerzity, vysokej školy


mater [má-] neskl. ž. ‹l: „matka“›

1. cirk. titul predstavenej kláštora

2. lit. M. verborum [-bó-] (matka slov) stredoveký lat. slovník výrazov z Biblie

3. M. dolorosa [-róza] kniž. Matka sedembolestná, Panna Mária; výtv. jej výtvarné zobrazenie

4. anat. obal, ochrana mozgu

mater p. matka 1


matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • maťmatermamarodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodičkahypok.: mamkamamičkamaminkamamuľamamuľkamamulienkamamušenkamamušinkamamuškamamičenkamami (obyč. v oslovení) • hovor.: matimamina

2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matičkapoet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

3. p. matica

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

alma mater (lat.)matka živiteľka“, starý študentský názov univerzity


mater p. mať


mať1, mater, hovor. i mati, -tere (nár. i -tera), 3., 6. P. -teri, 4. p. mať i mater, 5. p. mať i mater i mati, 7. p. -terou, mn. č. -tere, -í, -iam, -iach, -ami ž. trochu expr. matka, rodička: dobrá, starostlivá m.; V otroctve zrodila ma mať. (Sládk.) Sokolovia bieli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto); nemať otca ani matere byť sirota; stará m. stará matka; krstná m. krstná matka; chodiť k niekomu ako k materi ako domov, s dôverou;

pren. o osobe, inštitúcii al. veci, ktorá ma k niekomu al. niečomu materinský, srdečný vzťah: Zem slovenská je tvoja mať. (Sládk.)

veď mlynom ešte mater neumrela (Jégé) je dosť mlynov; s múdrou m-ou sa poradil (prísl.) o prefíkanom človekovi; expr. otcu-materi hoden toľko a toľko pre kohokoľvek, skutočne, naozaj; v zahrešeniach: Hrom mu do matera! (Ráz.-Mart.) Ba čertovu mater! (Taj.)

macir p. mater


mater ž. i m. (macir)
1. csl miest. expr. mať, matka; rodička: Maťer ťa pekňe viobliekala a ti si si celé šatki ubabrala! (Návojovce TOP); Maťera si dopraveu̯ sen z Ameriki pochovaťi (Selce RS); Počkaj, šak ťi povém maťeri! (Lapáš NIT); Mater se_mel s tehoto domu a oca až z dzedzini (Slov. Grob MOD); Ja furd ľem hutorela maceri i ocoj, žebi naz buľi daľi daľej učic (Sokoľ KOŠ)
L. svadzbena macer (Rankovce KOŠ) - matka, ktorej syn al. dcéra sa žení al. vydáva; krsná maťer (Detva ZVO) - žena, ktorá niesla dieťa na krst
F. ocec z macerof (Východná LM) - expr. pomenovanie furmanskej pálenky; idz do maceri! (Dl. Lúka BAR); strela ťi do maťeri! (Necpaly MAR); sto bohov do tvojho maťera! (Mošovce MAR) - zahrešenie
2. včelia kráľovná, matka: Kec śe mali pčoli rojic, macir, madz jim piskala (Vran. Dlhé VRN)
3. zvieracia matka: Kedz zme pásli ofce, jenno jahňa sa našlo, čo maťere ňemalo (Dol. Súča TRČ); Zmo jich (žriebätá) priva̋zaľi g maťeri na kantár, a tak sä ušili uš pri ňej choďiťi (Kokava n. Rim. RS)

mater p. mať


mať [-ť, -c], mater [-ter, -cer], mati ž
1. matka, rodička: mati geho zeny prwnie (ŽK 1473); dieťa pišťalo tak, že i moja mati do komory počula (S. ĽUPČA 1732 CM); gak matty, tak y dczera ruky swe na hlawe aneb wo wlasyech tohože Hužwa Gyurkowych mely (V. ČEPČÍN 1734); naras y otec y mat zemrely (BOBROVNÍK 1774); bo moja mac v chyže leži, kto zaklapka, to uslyši (PV 1798); povedzte mojej materi, nech ma nečaká k večeri (AD 18. st)
L. mug wnuk anj mne starou materou nezowie (KRUPINA 17. st) matkou jedného z rodičov; mater familias: czeledna mati (VT 1648) gazdiná; swata mati (CC 1655) náb Kristova matka
F. z takeg som matera gako ty (MARTIN 1731) som rovnakého rodu, rovnocenný s tebou; vulg v zahrešeniach a nadávkach: kurweg matere sjnowia (RUDINA 1644); sto djablow ty w macery (BARDEJOV 1669); yasna strela twogeg matery (KRUPINA 1675); Zoffia Skrinerka wiznala, besste lileczka ty mat, wed to nie wlka zabil (P. ĽUPČA 1691); sto striel do twogeg matera (VELIČNÁ 1724)
2. manželova al. manželkina matka, svokra, testiná: gey mati aneb swokra wssecko wje; slissala od Kozyarkineg newesti, že geg mati (:totiž Kozyarka:) nikdy k neg dobra nebude (KRUPINA 1710; 1716)
3. samica, kt. porodila mláďatá: okolo Turjc načjm ge (jahňatá) od maťeri odlučit (PL 1787); materin, materí príd privl k 1: bez materzyney rady (ŽK 1473); do materiney smrti (L. TRNOVEC 1573); djtký byli pri materinych prsy (RUŽOMBEROK 1599) dojčila ich; za materinu čzastku (lazu) zaplatil Jano Standor zlatich nemeczkich desat (OČOVÁ 1755)
L. materyna dusska chut ma kusawu (HL 17. st); materj dausska (HRK 1773) bot dúška materina Thymus serpyllum

Maťer Maťer Maťer_K1 Maťer
mater
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mater
G (bez) matere
D (k) materi
A (vidím) mater
L (o) materi
I (s) materou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) matere
G (bez) materí
D (k) materiam
A (vidím) matere
L (o) materiach
I (s) materami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu