Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mastiť masť/-i! nedok.

1. natierať tukom, dávať tuk do jedla: m. koláč maslom, olejom

2. natierať masťou, krémom, mastivom ap.: m. si ruky, m. kožu, m. stroj, kolesá

3. expr. (mastnotou) špiniť: m. knihu, písanku

4. hovor. expr. horlivo, rýchlo niečo robiť: m. karty kartovať sa; m. k tabuli ponáhľať sa

5. hovor. expr. biť: m. niekoho palicou; chlapci sa m-li

6. hovor. expr. podplácať: m. opravárovi

7. kart. slang. dávať desiatku al. eso

expr.: m. si pupok, brucho dopriavať si jedla; m. si vrecká obohacovať sa (protiprávne); všetkými → masťami m-ený

// mastiť sa stávať sa mastným: vlasy, rukávy sa mastia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mastiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! nedok.; mastiť sa

mastenie -nia s. tech. ▶ natieranie strojových súčiastok mastnými látkami na zníženie trenia, uľahčenie chodu stroja, odstránenie nečistôt a na ochranu proti korózii, mazanie: automatické, tlakové m.; m. motora, prevodov, ložísk; m. reťazí, lán a výrobných pásov; garbiarske prípravky na m. kože; ložiská so spodným mastením; použiť rozprašovacie m. ▷ ↗ i mastiť


mastený -ná -né príd. hovor. ▶ natretý masťou al. maslom, namastený, omastený, mastný; op. suchý: m. chlieb s cibuľou; mastené zemiaky; dať si mastené lokše; podávať mastené kapustníky ▷ ↗ i mastiť


mastiť sa -tí sa -tia sa masti sa/masť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. (čím) ▶ nanášať na pokožku vrstvu mastnej al. roztierateľnej hmoty, natierať sa: denne sa mastí krémami; Rumom som sa mastila, alpu na kockách cukru pila a žihľavou sa šibala! [P. Jaroš]
2. ▶ stávať sa mastným; byť mastný: jemnejšie vlasy sa mastia rýchlejšie; mastí sa jej pleť a) stáva sa mastnou b) má mastný typ pleti; Šaty sa mi mastili a špinili kozmickou rýchlosťou. [InZ 2004]
3. expr. (s kým) ▶ údermi si navzájom spôsobovať fyzickú bolesť, biť sa; syn. mlátiť sa, tĺcť sa: hráči sa mastili na ľade; chlapec sa mastil s hocikým, nemal pred nikým rešpekt; Hľadí, ako sa tí dvaja krbáľajú a mastia. [R. Moric]; Vyrútil sa na Daňa, päste zapracovali. Mastili sa ostošesť. [Sln 1975]
dok. k 1namastiť sa, k 2zamastiť sa


mastiť -tí -tia masti/masť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. ((komu) čo (čím); ø) ▶ pridávať do niečoho bravčovú masť al. iný tuk; natierať masťou, tukom a tak zlepšovať chuť niečoho: dobre, slabo m.; m. neupečený koláč maslom, olejom; m. si chlieb; m. lokše husacou masťou; lekár mu odporúčal menej m.; u starkých sa kaša mastila a polievala oškvarkami; neos. v pôste sa nemastilo maslom ani masťou, iba rastlinným olejom
2. (čo komu (čím)) ▶ nanášať na pokožku vrstvu masti, krému s cieľom udržať ju v dobrom stave al. zmierniť bolesť: m. si ruky, tvár, pokožku, doráňanú nohu; večer si mastí unavené nohy kostihojovou masťou
3. (čo (čím)) ▶ nanášať tenkú vrstvu mastnej hmoty, oleja, mastiva a pod. s cieľom zabrániť treniu, opotrebovaniu al. nežiaducej priľnavosti, mazať: m. ložiská kolies; m. olejom pánty na dverách; m. plech pred pečením; Venoval sa robote, mastil voz a konzervoval pred zimou kovové súčiastky a drevo. [P. Glocko]
4. expr. (čo) ▶ niečím mastným znehodnocovať, špiniť: m. pri jedení noviny, knihu
5. hovor. expr. (čo) ▶ náruživo, so zápalom niečo robiť: m. karty; chlapi v krčme mastili sedmu, mariáš; na dvore mastíme hokej, futbal; hudobníci mastia čardáš; Súkal a mastil som verše ako remenice a remene na mláťačke. [V. Šikula]
6. hovor. expr. ▶ rýchlo, náhlivo bežať niekam preč; syn. mazať, švihať: ráno balíme stany a mastíme preč; už je neskoro, masti do postele!; ledva pozdravil a už mastil hore schodmi; po zotmení chlapci ostošesť mastili domov
7. expr. (koho (čím)) ▶ prudkými údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť niekoho; syn. mlátiť, tĺcť: m. zlodeja palicou; začal protivníka nemilosrdne m. dáždnikom po chrbte; Autoritu ste mali väčšiu než mamka, ktorá nás výdatne mastila varechou hlava-nehlava. [J. Podhradský]
8. hovor. expr. (komu; ø) ▶ podplácať niekoho: m. sudcovi; dával úplatky, no iní mastili viac
9. kart. slang.dávať desiatku al. eso (pri mariáši, sedme a pod.), aby sa zvýšil bodový zisk: masti, nech chytíme aspoň tridsať
fraz. expr. byť všetkými masťami mastený byť veľmi prefíkaný, prešibaný; mastiť si brucho byť spokojný sám so sebou al. s vývojom situácie vo svoj prospech (a dávať to najavo); mastiť si dlane chystať sa do bitky; pejor. mastiť si hrdlo/pupok dobre jedávať; expr. mastiť si vrecká dostávať, získavať (veľké) peniaze (obyč. nečestne) ◘ parem. kto mastí, ten sa vezie kto podpláca, dostáva protislužbu
opak. mastievať -va -vajú -val: malé deti s láskou kúpavala, mastievala; dok. k 1 – 3namastiť, k 4zamastiť, k 7zmastiť


namastiť sa -tí sa -tia sa namasti sa/namasť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. 1. (čím) ▶ naniesť si na pokožku vrstvu mastnej al. roztierateľnej hmoty, natrieť sa: celá sa namastila olejom
2. hovor. pejor. (na čom; ø) ▶ za krátky čas získať peniaze al. väčší majetok nečestným, obyč. nezákonným spôsobom, špekuláciami, podvodmi a pod.; obohatiť sa na úkor niekoho; syn. nabaliť sa: na zákazke sa namastili iba súkromné firmy; kým si u mňa pracoval, dobre si sa namastil
nedok. k 1mastiť sa


namastiť -tí -tia namasti/namasť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo komu (čím)) ▶ naniesť na povrch niečoho, často na pokožku, vrstvu masti, krému a pod. s cieľom udržať ju v dobrom stave al. zmierniť bolesť, namazať: n. si vlasy, telo olejom; Očistím a namastím vám všetkým baganče. [A. Pauliny]; Horia mi päty. Doktor mi ich niečím namastil, ale už to nepomáha. [A. Baláž]
2. (čo (čím)) ▶ naniesť tenkú vrstvu mastnej hmoty, oleja, mastiva a pod. na nejaký nástroj al. zariadenie s cieľom zabrániť treniu, opotrebovaniu al. nežiaducej priľnavosti, namazať: n. stroj, pánty dverí vazelínou; n. zbraň; Počuť iba vrzgot zle namastených kolies. [A. Hykisch]
fraz. ústa jej idú ako namastené veľa a rýchlo rozpráva; [dobre/poriadne] namastiť si vrecká dostať veľa peňazí, prísť, obyč. nečestne, k peniazom; expr. namastiť niekomu chrbát/rebrá/kríže/hnáty zbiť niekoho
nedok.mastiť

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej al. mazľavej hmoty • natieraťpotierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémomrozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plecholejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastkymazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže

2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. p. biť 2 5. porov. podplatiť


špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinuznečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babraťzahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniťšpintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriťkyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafraťfúľaťmazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubraťšubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásťšpintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákaťhnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevávyprázdňovať sa

3. p. haniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mastiť, -í, -ia, rozk. masť/masti nedok.

1. (bezpredm. i čo čím) dávať omastu do pokrmov: dobre, slabo m.; m. olejom, husacou masťou, maslom

hovor. pejor. dobre si brucho m. dopriavať si jedla, holdovať žalúdku; hovor. pejor. m. si vrecká (z cudzích mozoľov) obohacovať sa vykorisťovaním iných;

2. (čo, koho) natierať masťou, krémom, mazadlom; mazať: m. si vlasy, m. stroj; mastené čižmy; pren. expr.: m. niekoho kyjom, remeňom biť; m. si dlane chystať sa do bitky

hovorí, akoby mastil (Ráz.) jemne, taktne, opatrne; hovor. pejor. m. kľučky podplácať; kto mastí, ten vozí (prísl.) obyč. o podplácaní;

3. hovor. expr. (čo) s veľkým záujmom, s chuťou a rýchle niečo robiť: m. protokol (Gráf), m. karty (Heč.);

4. kart. slang. dávať desiatku al. eso pri mariáši;

opak. mastievať, -y, -ajú;

dok. k 1 omastiť;

k 2 namastiť;

k 2, 3 zmastiť

|| mastiť sa nedok. stávať sa mastným: vlasy sa mastia;

dok. zamastiť sa

Morfologický analyzátor

mastiť nedokonavé sloveso
(ja) mastím VKesa+; (ty) mastíš VKesb+; (on, ona, ono) mastí VKesc+; (my) mastíme VKepa+; (vy) mastíte VKepb+; (oni, ony) mastia VKepc+;

(ja som, ty si, on) mastil VLesam+; (ona) mastila VLesaf+; (ono) mastilo VLesan+; (oni, ony) mastili VLepah+;
(ty) masti, masť! VMesb+; (my) mastime, masťme! VMepa+; (vy) masťte, mastite! VMepb+;
(nejako) mastiac VHe+;
masťiť masťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor