Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská un

masa -y más ž.

1. hmota ako materiál, surovina: ohňovzdorná m., čokoládová m., m. cementu

2. veľké nahromadenie hmoty: horské m-y, m. ľadu

3. veľké množstvo (ľudí), dav, kopa, hromada: m. obyvateľstva, obecenstva, m-y čitateľov

4. obyč. mn. ľud: utláčané, široké m-y; styk s m-ami;

masový príd. k 3, 4: m-á účasť, m. náklad; m-é hnutie, m-é organizácie, m-é komunikačné prostriedky hromadné;

masovo prísl.;

masovosť -i ž.


maša -e ž. hovor. zastar. huta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
masa ‑y más ž.; masový; masovo prísl.; masovosť ‑i ž.

masa masy más ž.


maša maše maší ž.

Dobšinská Maša -kej Maše ž.

časť obce Dedinky;

Dobšinskomašan, Mašan -na pl. N -nia m.;

Dobšinskomašianka, Mašianka -ky -nok ž.;

dobšinskomašiansky, mašiansky -ka -ke príd.


Mária -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨hebr.⟩ 1. ▶ ženské rodné (krstné) meno
2. náb. Panna Mária ▶ (podľa kresťanského vyznania) matka Ježiša Kristanáb. Ave, Mária latinský názov a prvé slová mariánskej modlitby nazvanej Anjelské pozdravenie, Zdravas’, Mária
fraz. Ježiš, Mária! al. Ježiš, Mária, Jozef! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie, údiv, zľaknutie, rozhorčenie a pod.
dom. k 1 Mariena -ny Marien, Mara Mary Már, Marika -ky Marík, Mariša -še Maríš/-ší, Maruša -še Marúš/-ší, Maňa Mane Maní, Maja Maje pl. G Mají D Majam L Majach, Maša Maše Máš, Mica Mice Míc, Mia Mie Mií, Mima Mimy Mím, Mimina -ny Mimín, Ria Rie Rií; zdrob. k 1 Marienka, Marianka -ky -nok, Marienočka -ky -čiek, Marka -ky Mariek, Majka -ky Majok, Mášenka, Miminka -ky -niek, Maruška, Miuška, Riuška -ky -šiek


masa masy más ž.lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ súdržne, ale neusporiadane zhromaždené väčšie množstvo niečoho: pohybujúce sa masy zeminy; zosuv snehovej masy; masy vody sa valili údolím; prímorské vzdušné masy spôsobujú búrky; masy bahna a skál blokujú po prudkých dažďoch ulice mestafin. peňažná masa a) suma hotovostných aj bezhotovostných peňažných prostriedkov, ktorými disponuje príslušný ekonomický subjekt b) množstvo obeživa v ekonomike štátu
2.hmota bez pevného tvaru: vyliať čokoládovú masu do formičiek; rozvaľkať marcipánovú masu; po pridaní kokosu do vyšľahanej peny vznikne sladká biela m.; Kajak [sa] mení v beztvárnu masu sklolaminátu a pravdepodobne sa na ňom nikto nebude plaviť. [KSl 1983]; pren. Svetový šoubiznis denne vyprodukuje tony beztvarej masy, formálne dokonalej, zato však bez farby a chute. [InZ 2000]
3. trochu expr. ▶ veľké (neusporiadané) množstvo jedincov na jednom mieste blízko pri sebe, hŕba, hromada: m. cestujúcich na stanici; mesto zaplavené masami turistov; pozdraviť masu veriacich; m. fanúšikov máva vlajkami; za obrovského jasotu spieval pred masou nadšených ľudí; Masa divákov ho hlasne zdravila. [M. Hvorecký]; Je [žiak] číslo v anonymnej mase triedy. [HN 2006]
4. i sociol.množina osôb, ktoré medzi sebou spravidla nemajú žiaden priamy kontakt a bývajú objektom ovplyvňovania a manipulácie, napr. prostredníctvom (politických) vodcov, reklamy, médií a pod.: marketing bežných tovarov oslovuje širokú masu zákazníkov; futbal je šport, ktorý vďaka emóciám priťahuje obrovské masy; nový model osloví širšie masy používateľov; Baží po moci, za tie roky si na ňu zvykol, je preňho najsilnejšou drogou, nemôže bez nej jestvovať, chce ovládať masy. [J. Karika]
5. iba pl. masy obyč. ako súčasť politickopublicistickej frazeológie ▶ (prv) polit. všetky vrstvy a sociálne skupiny obyvateľstva (v období socializmu), ľud: ľudové masy; široké masy pracujúcich; historická úloha más; mobilizovať masy; čelom k masám
fraz. publ., trochu pejor. sivá masa ľudia tvoriaci väčšinu spoločnosti, ktorí sa verejne ani politicky neangažujú, neprejavujú sa ako odlišné, výrazné osobnosti


maša maše maší ž. ⟨nem.⟩ hist. ▶ taviaca pec na výrobu železa, huta: výroba železa a liatiny v mašiach; surové železo z hámrov a maší sa vozilo na ďalšie spracovanie do železiarní


Palcmanská Maša Palcmanskej Maše L Palcmanskej Maši ž.

časť obce Mlynky;

Palcmanskomašan, Mašan -na pl. N -nia m.;

Palcmanskomašianka, Mašianka -ky -nok ž.;

palcmanskomašiansky, mašiansky -ka -ke príd.

-a/33030920±127847 16.51: substantíva s. G sg. 1977685→1976539
+3744
−4370
mesta/60868 Slovenska/56229 storočia/48714 hľadiska/31844 prostredia/22029 tela/20412 slova/18552 ministerstva/18309 obdobia/17693 dieťaťa/17162 miesta/16750 srdca/16554 auta/14269 percenta/14130 práva/13779 umenia/13365 vedenia/13309 obyvateľstva/12488 diela/12064 kola/11064→11879
+45
−143
vnútra/11831 stretnutia/11648 štúdia/11200 centra/10930±57 školstva/10781 konania/9964 správania/9916 divadla/9752 svetla/9607 vína/9459 vzdelávania/9192 zahraničia/9163 slnka/6786→9138
+0
−327
hospodárstva/8498 územia/8480 Nemecka/8378 múzea/7073→8064
+12
−150
mora/8060 okolia/7927 oddelenia/7868 spoločenstva/7790 šťastia/7678 riešenia/7559 Ruska/7534 myslenia/7456 vrecka/7433 dreva/7417 neba/7375 zdravotníctva/7295→7306
+2
−6
hnutia/7275 poznania/7212 pôsobenia/7109 mäsa/7062 detstva/7020 rána/7001 mužstva/6838 tepla/6733→6817
+4
−17
rozhodnutia/6725 eura/6627 podujatia/6560 množstva/6452 väzenia/6324 okna/6292 Poľska/6138 manželstva/6046 (3937/1161238)

-sá/11113±160 29.88: substantíva s. N+A pl. 4111→4110±27 kole/1665 tele/823 nebe/687 slove/377 e/271 ple/116→115±27 /110 inka/32 espres/11 la/9 (3/10)

-sa/5220391±3437 5.19: substantíva ž. N sg. 21318→21110
+206
−292
krása/3670 trasa/1953 adresa/1606
+74
−83
rosa/1189 Denisa/1045 masa/1018 Marissa/963 spása/798→789
+47
−144
Tessa/694 Lisa/630 terasa/597 rasa/461 Vanessa/421 misa/397 Agnesa/360 (65/5318)

-sa/5220391±3437 2.52: substantíva s. G sg. 10100→10035
+33
−40
sa/7062 telesa/1024 kolesa/653 slovesa/523 plesa/387 prosa/108 inkasa/101 espressa/61 lasa/51 presa/20 espresa/19 esa/40→18
+14
−18
(2/8)

masa -y ž. ‹g›

1. hmota ako materiál, surovina: sklená, keramická m.

2. veľký zhluk hmoty; veľké množstvo ľudí: m. snehu; – m. kupujúcich

3. (predtým) publ. m-y široké vrstvy ľudu, ľud: mobilizovať m-y

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody • matéria: živá, neživá hmota, matéria

2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa • látkamateriál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiálstavebninastavivo (stavebný materiál) • masa: čokoládová masasurovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina


huta závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie al. na výrobu surového skla: železná hutahovor. zastar. maša


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


masa 1. p. hmota 2 2. p. kopa 2 3. p. dav


maša p. huta


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

masa, -y, más ž.

1. veľké množstvo nejakej hmoty; kopa, hromada, sila niečoho: m-y vody, vzduchu, vyvretých hornín; trochu expr.: m. cestujúcich, čitateľov, vojakov; živá m. o množstve ľudí; pren. m. všednosti (Kuk.) ustálený všedný život;

2. obyč. v mn. č. veľmi početná vrstva spoločnosti al. organizácie, dav, ľud: široké robotnícke, ľudové, stranícke m-y, m-y svetového proletariátu; mať za sebou m-y;

3. odb. hmota vôbec, obyč. ako surovina al. materiál na niečo: beztvará, formovaná m.; betónová, asfaltová m.; žiaruvzdorná m.; cukrár. čokoládová m.; mandľová m. druh cesta

oživiť mŕtvu m-u o sochárovi, ktorý vytvoril dobré dielo;

4. práv. zastar. podstata: konkurzná m., likvidačná m.


maša, -e, -í ž. ľud. huta: železná m. (Vans., Lask.)

maša ž. huta, hámor: Aj maj robí na maši (Kameňany REV); Za hámrom bula stará mašä (Brusník REV); Pri Štajnovej krčme bou̯a vozaren pre tich, čo rudu vozili ze Spiša na mašu do Hratku (Východná LM)

masa ž lat beztvará látka, hmota: zustane in fundo černa massa aneb materia (OCh 17. st); pulpa: okoló kosti owocnég massy částka (KS 1763)


maša ž hutnícka pec: pry massy, tak rečeneg šmelcgiarskeg peci robime (VALASKÁ 1771)

masa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) masa
G (bez) masy
D (k) mase
A (vidím) masu
L (o) mase
I (s) masou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) masy
G (bez) más
D (k) masám
A (vidím) masy
L (o) masách
I (s) masami

mäso
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) mäso a dusíme na slabom ohni. Keď mäso zmäkne, pridáme pokrájané
G (bez) mäsa plný života, majstrovské dielo z mäsa a kostí. Mohol by stáť ako model
D (k) mäsu hajdy domov. Už vo dverách som mäsu urobil väčšiu reklamu, ako teraz
A (vidím) mäso vegetarián i labužník preferujúci mäso . Naša ponuka sa orientuje na
L (o) mäse Najviac ho však nájdeme v červenom mäse a daroch mora, najmä ustriciach.
I (s) mäsom cestovinami s hubami, rizotom s mäsom a šafránom. Ako druhý chod zväčša
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mäsá kozľa, dnes vyhráva šunka, údené mäsá , zapečené druhy fašírok a
G (bez) mias jednotlivých druhov surových mias . Na identifikáciu druhov mäsa
D (k) mäsám Kedysi sa tvrdilo, že k bielym mäsám patrí biele víno a k tmavým
A (vidím) mäsá drevené lavice a zapiť voňavé mäsá či iné ponúkané dobroty vínom,
L (o) mäsách dodacom liste a na niektorých mäsách chýbala úplne. Od začiatku apríla
I (s) mäsami skupine menu – medzi polievkami, mäsami , zeleninou, ovocím alebo dezertmi

maša
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) maša
G (bez) maše
D (k) maši
A (vidím) mašu
L (o) maši
I (s) mašou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) maše
G (bez) maší
D (k) mašiam
A (vidím) maše
L (o) mašiach
I (s) mašami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÁŠA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
KROMPACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
ZBORA (obec DOHŇANY), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 1×;

Priezvisko MAŠA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
SVIDNÍK, okr. SVIDNÍK – 5×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 2×;
DEŽERICE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;
DOLNÉ SĽAŽANY (obec SĽAŽANY), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;
KROMPACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MALÁ MAŠA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠTÍTNIK
Urbanonymum MÁŠA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SMIŽANY
Urbanonymum MAŠA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 4):
HNÚŠŤA; LIPTOVSKÝ HRÁDOK; REVÚCA; SMIŽANY
Urbanonymum NIŽNÁ MAŠA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BETLIAR
Urbanonymum STARÁ MAŠA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KROMPACHY
Urbanonymum VEĽKÁ MAŠA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠTÍTNIK

Zvukové nahrávky niektorých slov

mäsa a z kostí chair et d'os
masy jeho zelene sa sa masse de verdure se
niekoľko zvyškov studeného mäsa quelques restes de viande froide
slon bol z mäsa éléphant était de chair
soleného a údeného mäsa viandes salées ou fumées
suchárov a soleného mäsa biscuit et à la viande salée
suchárov a studeného mäsa de biscuit et de viande froide
z mäsa a kostí d'os et de chair
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu