mangán -u m. oceľovosivý kov použ. pri výr. zliatin, chem. prvok, zn. Mn;
mangánový príd.: m-á ruda
mangán -nu m.
mangán -nu m. ⟨nem. ~ gr.⟩ chem. ▶ oceľovosivý tvrdý, veľmi krehký kov používaný v kovospracujúcom priemysle pri výrobe železa, ocele a zliatin s meďou a hliníkom, zn. Mn manganum: náleziská mangánu; piť liečivú vodu s vysokým obsahom železa, mangánu a horčíka
mangán -u m. ‹n < román < g› chem. striebristobiely ťažký kov používaný napr. v hutníctve na dezoxidáciu ocele a bronzov, prvok zn. Mn;
mangán, -u m. tvrdý a krehký kovový prvok (zn. Mn) oceľovosivej farby, používaný na výrobu zliatin;
mangánový príd.: m-é rudy; tech. m. bronz, m-á oceľ