mandeľ [-ď-] -a m. panák (význ. 2)
mandeľ [-ď-] -ľa pl. N -le G -ľov m.
mandeľ [-ď-] -ľa pl. N -le G -ľov m. ⟨nem.⟩ 1. hist. ▶ stará miera (15 kusov): kúpiť m. vajec; pren. Mandeľ sklonených hláv rodičov mu otŕčal zohnuté temená. [J. Jonáš] 2. etnogr. ▶ kužeľu podobný útvar z poviazaných snopov obilia na poli, panák: uložiť snopy do mandeľov
mandeľ -a m. ‹n›
1. stará miera (15 kusov): m. vajec
2. (predtým) zoskupenie (15) snopov na poli, panák
mandeľ p. panák 2
panák 1. figúra v podobe pripomínajúcej postavu človeka • pajác • bábka: deti sa hrajú s panákmi, s pajácmi, s bábkami • figurína • panna: krajčírska figurína, panna • hovor. pandrlák
2. kužeľu podobný útvar snopov na poli • mandeľ: uložiť obilie do panákov, mandeľov
3. p. švihák
mandeľ, -a, mn. č. -le m. stará miera pre počet 15 kusov (napr. snopov): ražné m-e
mandeľ m. útvar z uložených snopov obilia na poli (obyč. 15 - 20 snopov): Snopi sa sku̯ádajú aj do mandelú (Kunov SEN); Jarec śe sklada do mandeľoch (Studenec LVO); Ze snopuf śe robil mandeľ (Dl. Lúka BAR) L. dan do mandla (Brestovec MYJ) - poplatok pri žatve
mandeľ [-d(e)l] m nem 1. kopa poukladaných snopov obilia (obyč. 15); deset mandelu rzy (SKALICA 1687); kopy ffalessne nech neklade ánj mandle (SPIŠ 1694); quindena: mandel obilj, mandl (FO 1737); znosené giž do mándelúw obile y gesste stogjce na strinisstiu podpálili sa (KB 1757) P. atpn Mandel (ŽK 1455), Matis Mandel (ŽK 1463) 2. miera 15 kusov: kúpili sme mandel sstyk (ŽILINA 1586)