manžel -a mn. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a
2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;
manželka -y -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi; žena;
manželský príd.: m. pár, m. stav;
manželsky prísl.;
manželstvo -a -tiev s. zákonité spojenie muža a ženy, manželský stav: šťastné m., uzavrieť m.
manželstvo -va -tiev s. ▶ úradne potvrdený zväzok muža a ženy na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia založiť si rodinu, z ktorého pre manželov vyplývajú mnohé sociálne práva a povinnosti: harmonické, spokojné, ideálne m.; nevydarené, problémové m.; neplodné, bezdetné m.; monogamné m. spolužitie jedného muža s jednou ženou; polygamné m. spolužitie jedného muža s viacerými ženami; zmiešané m. zväzok medzi mužom a ženou a) nerovnakého vierovyznania b) rozličnej štátnej príslušnosti c) rozličnej rasy; rozpad, ukončenie, zánik manželstva; počet uzavretých manželstiev; deti z rozpadnutých, rozvedených manželstiev; vstúpiť do manželstva; uzavrieť m.; žiť v manželstve; rozviesť, anulovať m.; krátke búrlivé m. sa skončilo po troch rokoch rozvodom; Iba niektoré ženy jej zazlievajú, že si začala so ženatým mužským a rozvracia mu manželstvo. [Ľ. Zúbek] □ cirk. prijať sviatosť manželstva cirkevne sa zosobášiť; sociol. dvojkariérové manželstvo v ktorom si obaja manželia budujú kariéru v zamestnaní ◘ parem. manželstvo bez detí málo má potechy
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo • kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského • vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku • arch. pojať za manželku • fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sa • pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa • poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)
porov. aj zosobášiť sa
sobášiť sa podstupovať svadobný obrad • mať sobáš • uzavierať manželstvo: sobášili sa, mali sobáš, uzavierali manželstvo v Dóme sv. Martina • svadbiť sa • mať svadbu (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu)
p. aj ženiť sa, porov. vydať sa 1
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvo • hovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlo • vziať sa • zobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangy • hovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jar • mať sobáš • mať svadbu • nár. dosvadbiť sa (Dobšinský) • zastar. oddať sa
p. aj oženiť sa, vydať sa
ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa
manželstvo, -a, -tiev str. zákonité spojenie muža a ženy na založenie rodiny; stav manželský: uzavrieť m., vstúpiť do m-a; bezdetné m.; monogamické, polygamické m.; hovor. divé m. spolužitie bez sobáša; práv. rozluka, rozvod m-a; miešané m. medzi stránkami nerovnakého vierovyznania al. rozličnej štátnej príslušnosti; dieťa z prvého m-a; hovor. skočiť do m-a bez rozmýšľania sa vydať, oženiť
(jedno) manželstvo; (bez) manželstva; (k) manželstvu; (vidím) manželstvo; (ó) manželstvo!; (o) manželstve; (s) manželstvom;
(štyri) manželstvá; (bez) manželstiev; (k) manželstvám; (vidím) manželstvá; (ó) manželstvá!; (o) manželstvách; (s) manželstvami;