manžel -a mn. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a
2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;
manželka -y -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi; žena;
manželský príd.: m. pár, m. stav;
manželsky prísl.;
manželstvo -a -tiev s. zákonité spojenie muža a ženy, manželský stav: šťastné m., uzavrieť m.
manželský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s manželmi, zosobášenou dvojicou; príznačný pre manželov, muža a ženu, pre manželstvo: m. partner manžel, manželka; m. pár, manželská dvojica; manželské spolužitie; manželská láska, vernosť; príkladný, usporiadaný m. život; manželské problémy, hádky; manželská kríza; uzavrieť m. zväzok; vstúpiť do manželského stavu zosobášiť sa; plniť, zanedbávať, odmietať manželské povinnosti obyč. sexuálne potreby partnera; porušiť m. sľub, manželskú prísahu; dopustiť sa manželskej nevery; Ušlo sa mi niekoľko posmešných i súcitných poznámok, že si veľa manželských radostí neužijem. [J. Lenčo]; Od tej chvíle sa jeho život zmení na to najstrašnejšie manželské peklo. Žiarlivosť ho vysuší, do hrobu položí. [L. Ballek] □ cirk. manželské prekážky okolnosti, ktoré podľa kánonického práva znemožňujú uzavrieť manželstvo □ manželská posteľ široká posteľ s dvoma lôžkami ◘ fraz. manželský trojuholník situácia, keď jeden z manželov súčasne udržiava vzťah aj s inou osobou; žart. navliecť si na krk manželský chomút oženiť sa; navliecť/nasadiť niekomu manželský chomút oženiť niekoho; zakotviť v manželskom prístave uzavrieť manželstvo
manžel, -a, mn. č. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil: verný m., zákonitý m.; druhý m. s ktorým sa žena zosobášila ako vdova al. po rozvode;
2. len v mn. č. manželia, -ov m. manželská dvojica; manžel a manželka; muž a žena: mladí m-ia; hovor. žiť ako m-ia pohlavne žiť, pohlavne obcovať;
manželka, -y, -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k mužovi, s ktorým sa zosobášila;
manželský príd.: m-é spolužitie, m. styk, m. život; m. pár, m-á dvojica manželia; zastar. práv. m-é právo súhrn predpisov o manželstve; m-á zmluva, m. zväzok; arch. stav m. manželstvo;
manželsky prísl.
(jeden) manželský; (bez) manželského; (k) manželskému; (vidím) manželského; (ó) manželský!; (o) manželskom; (s) manželským;
(štyria) manželskí; (bez) manželských; (k) manželským; (vidím) manželských; (ó) manželskí!; (o) manželských; (s) manželskými;
(jeden) manželský; (bez) manželského; (k) manželskému; (vidím) manželský; (ó) manželský!; (o) manželskom; (s) manželským;
(štyri) manželské; (bez) manželských; (k) manželským; (vidím) manželské; (ó) manželské!; (o) manželských; (s) manželskými;
(jedna) manželská; (bez) manželskej; (k) manželskej; (vidím) manželskú; (ó) manželská!; (o) manželskej; (s) manželskou;
(tri) manželské; (bez) manželských; (k) manželským; (vidím) manželské; (ó) manželské!; (o) manželských; (s) manželskými;
(jedno) manželské; (bez) manželského; (k) manželskému; (vidím) manželské; (ó) manželské!; (o) manželskom; (s) manželským;