manžel -a mn. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a
2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;
manželka -y -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi; žena;
manželský príd.: m. pár, m. stav;
manželsky prísl.;
manželstvo -a -tiev s. zákonité spojenie muža a ženy, manželský stav: šťastné m., uzavrieť m.
manžel -la pl. N -lia m. 1. ▶ ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; syn. muž: verný, pozorný, vzorný m.; neverný, žiarlivý, násilnícky m.; zákonitý, bývalý m.; rozlúčka so zosnulým manželom; mať dobrého, starostlivého manžela; vziať si niekoho za manžela; tak ako my ženy potrebujeme priateľky, aj naši manželia potrebujú spoločnosť kamarátov; Prekvapilo ju, ako málo svojho manžela pozná. [S. Lavrík]; Manžel a manželka sú si rovní a majú voči svojim deťom rovnaké práva a rovnaké povinnosti. [As 2002] 2. iba pl. manželia ▶ zosobášená dvojica, manžel a manželka, muž a žena, manželský pár: mladí, starší, bezdetní manželia; rozvedení manželia; odlúčení manželia ktorí nie sú rozvedení, ale žijú oddelene; vzťahy medzi manželmi; rozhodnutie treba ponechať na manželov samých; šťastní manželia oslávili diamantovú svadbu; Dovolenkové dni pri mori dali obom manželom dostatok časového priestoru na analýzu ich doterajšieho života. [A. Habovštiak] ▷ manželík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: poslušný m.; aký darček kúpiť milovanému manželíkovi?; manželíka treba vždy chváliť a povzbudzovať; manželíček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr., často iron.: Manželíček vybehne z izbietky, kde sa s ratoliestkami hral na Indiánov. [As 1993]; manželka -ky -liek ž. ▶ vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi: bola mu dobrou manželkou; vtedy sa zoznámil so svojou budúcou manželkou; premiér prišiel v sprievode manželky; V Bratislave korunovali jedenásť uhorských kráľov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. [KSl 1967]; manželôčka -ky -čok ž. hypok. expr.: svojej tolerantnej manželôčke som za všetko vďačný
manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženu • hovor. pani: Ako sa má tvoja pani? • fam. moja: moja mi to povedala • hypok.: ženička • ženuška • žienka • hovor. expr. stará • fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma • hypok.: mama • mamička • mamina • mamka • mamulienka • mamuľka • mamuška • mamušenka • mamušinka • mami (z hľadiska manžela) • hovor. svoja • fam. žieňa
manžel, -a, mn. č. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil: verný m., zákonitý m.; druhý m. s ktorým sa žena zosobášila ako vdova al. po rozvode;
2. len v mn. č. manželia, -ov m. manželská dvojica; manžel a manželka; muž a žena: mladí m-ia; hovor. žiť ako m-ia pohlavne žiť, pohlavne obcovať;
manželka, -y, -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k mužovi, s ktorým sa zosobášila;
manželský príd.: m-é spolužitie, m. styk, m. život; m. pár, m-á dvojica manželia; zastar. práv. m-é právo súhrn predpisov o manželstve; m-á zmluva, m. zväzok; arch. stav m. manželstvo;
manželsky prísl.
manželka, -y, -tiek hovor. manžeta ako vyhrnutá obruba na konci rukávov al. nohavíc; predĺžená zápästka rukavíc;
manžetkový príd.
(jedna) manželka; (bez) manželky; (k) manželke; (vidím) manželku; (ó) manželka!; (o) manželke; (s) manželkou;
(dve) manželky; (bez) manželiek; (k) manželkám; (vidím) manželky; (ó) manželky!; (o) manželkách; (s) manželkami;