manžel -a mn. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; muž: vziať si niekoho za m-a
2. iba mn. manželia zosobášená dvojica;
manželka -y -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi; žena;
manželský príd.: m. pár, m. stav;
manželsky prísl.;
manželstvo -a -tiev s. zákonité spojenie muža a ženy, manželský stav: šťastné m., uzavrieť m.
manžel -la pl. N -lia m.
manžel -la pl. N -lia m. 1. ▶ ženatý muž vo vzťahu k svojej žene; syn. muž: verný, pozorný, vzorný m.; neverný, žiarlivý, násilnícky m.; zákonitý, bývalý m.; rozlúčka so zosnulým manželom; mať dobrého, starostlivého manžela; vziať si niekoho za manžela; tak ako my ženy potrebujeme priateľky, aj naši manželia potrebujú spoločnosť kamarátov; Prekvapilo ju, ako málo svojho manžela pozná. [S. Lavrík]; Manžel a manželka sú si rovní a majú voči svojim deťom rovnaké práva a rovnaké povinnosti. [As 2002] 2. iba pl. manželia ▶ zosobášená dvojica, manžel a manželka, muž a žena, manželský pár: mladí, starší, bezdetní manželia; rozvedení manželia; odlúčení manželia ktorí nie sú rozvedení, ale žijú oddelene; vzťahy medzi manželmi; rozhodnutie treba ponechať na manželov samých; šťastní manželia oslávili diamantovú svadbu; Dovolenkové dni pri mori dali obom manželom dostatok časového priestoru na analýzu ich doterajšieho života. [A. Habovštiak] ▷ manželík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: poslušný m.; aký darček kúpiť milovanému manželíkovi?; manželíka treba vždy chváliť a povzbudzovať; manželíček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr., často iron.: Manželíček vybehne z izbietky, kde sa s ratoliestkami hral na Indiánov. [As 1993]; manželka -ky -liek ž. ▶ vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi: bola mu dobrou manželkou; vtedy sa zoznámil so svojou budúcou manželkou; premiér prišiel v sprievode manželky; V Bratislave korunovali jedenásť uhorských kráľov, jednu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. [KSl 1967]; manželôčka -ky -čok ž. hypok. expr.: svojej tolerantnej manželôčke som za všetko vďačný
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
manžel, -a, mn. č. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil: verný m., zákonitý m.; druhý m. s ktorým sa žena zosobášila ako vdova al. po rozvode;
2. len v mn. č. manželia, -ov m. manželská dvojica; manžel a manželka; muž a žena: mladí m-ia; hovor. žiť ako m-ia pohlavne žiť, pohlavne obcovať;
manželka, -y, -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k mužovi, s ktorým sa zosobášila;
manželský príd.: m-é spolužitie, m. styk, m. život; m. pár, m-á dvojica manželia; zastar. práv. m-é právo súhrn predpisov o manželstve; m-á zmluva, m. zväzok; arch. stav m. manželstvo;
manželsky prísl.
malžen p. manžel
manžel m. (malžen) ženatý muž vo vzťahu k svojej žene: To mój malžen má sestru Americe (Čičmany ŽIL); manželka ž. vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi: Čil má ďeťi o_dvúch malžeňek (Čičmany ŽIL); Dala to Janovéj malžence (Bošáca TRČ); manželík m. expr. zdrob.: Poton teda mój manželík prišiel zo Sibírije (Beckov NMV)
manžel [manžel, malžen] m 1. muž vo vzťahu k žene, s ktorou uzavrel manželstvo: prigala sobe za manzela praweho Mykulasse Žiara (L. TRNOVEC 1584); verneho manzela sebe pogjmass (RS 1625); geg malzen portie ginim založil (KLOBUŠICE 1675); od manžele me dcéry (VP 1764) môjho zaťa; ga miela sem manžela, s kterého splodila gsem dwoch synúw L. novus maritus: nowoženjch, nowy manžel (KS 1763) mladoženích 2. manželia pl manželská dvojica, manžel a manželka: manžele powinny su sobe lasku (zachovávať) (BAg 1585); zridka se nachazj, gestlj se dwa schazj gednostagnj manžele (BV 1652); aby swornost byla mezi manželmj (MT 17. st) P. atpn Ondrej Manzel (ŽK 1492); Jan Manzel (v Žiline 1552); -ov príd privl k 1: glos: manželowa sestra (NP 17. st) švagriná; žena manzelovími penízmi má biť zaoďená (BR 1785); -ský príd: w staw swaty manželsky wstupiti (BAg 1585) uzavrieť manželstvo; s ní se jest sobášil a stav manželsky dokonati ráčil; v lásce malženskej prebývati (ASL 1603-04); socia thori: manželska towarysska (KS 1763) manželka; (nevesta) do manželskég lože unuwaneho (tesťa) wložit dala (PeP 1770); neboj sa, Janko, práva zemanského, nezbavá teba stavu manželského (PV 18. st); (po) m-y prísl: gich sestru rzadnie manželsky poyal (ŽK 1479) oženil sa s ňou; (manželku) po manželsky napomynam (KRUPINA 1685)