mamička -y -čiek ž. hypok.
1. matka (význ. 1): mladá m.; iron. m-in synáčik rozmaznané dieťa
2. hovor. manželka
3. hovor. svokra al. testiná;
mamičkovský príd.: m. výzor;
mamičenka -y -niek ž. expr.
mamička -ky -čiek ž. hypok.
mamička -ky -čiek ž. hypok. 1. ▶ žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu, mama, mamka: milujúca, starostlivá m.; milá, drahá, milovaná m.; nastávajúca, budúca, čerstvá m.; dvojnásobná m. matka dvoch detí; mladé mamičky na materskej dovolenke; slávnosť pre všetky mamky, mamičky a staré mamky; zapojiť sa do aktivít v klube mamičiek; Nedávno sa oženil, vzal si slobodnú mamičku a potrebuje každú korunu. [J. Lenčo] ženu s dieťaťom; Slovenské mamičky, pekných synov máte. [ľudová pieseň] 2. trochu expr. ▶ manželka vo vzťahu k manželovi (obyč. v oslovení): m., kedy bude obed? 3. ▶ (obyč. v oslovení) manželova al. manželkina matka, svokra, testiná: m., príďte k nám v nedeľu na obed
mamička 1. p. matka 1 2. p. manželka 3. p. svokra
manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženu • hovor. pani: Ako sa má tvoja pani? • fam. moja: moja mi to povedala • hypok.: ženička • ženuška • žienka • hovor. expr. stará • fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma • hypok.: mama • mamička • mamina • mamka • mamulienka • mamuľka • mamuška • mamušenka • mamušinka • mami (z hľadiska manžela) • hovor. svoja • fam. žieňa
matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • mať • mater • mama • rodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodička • hypok.: mamka • mamička • maminka • mamuľa • mamuľka • mamulienka • mamušenka • mamušinka • mamuška • mamičenka • mami (obyč. v oslovení) • hovor.: mati • mamina
2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matička • poet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka
3. p. matica
svokra manželova matka, hovor. i manželkina matka • testiná (manželkina matka) • nár. svokruša • hovor.: mama • mamička • mamka
mamička, -y, -čiek ž. hypok.
1. matka: starostlivá m.; mladá m.; stará m. stará matka, krstná m. krstná matka; hovor. posmeš. on je mamičkin o maznáčikovi;
2. fam. manželka (obyč. pred deťmi);
fam. testiná al. svokra;
mamičkovský príd. hovor. expr. mamičke vlastný: mať m. výzor o silnejšej mladej žene
mamička ž. 1. hypok. matka: Aľe aj jeho mamička veďela veľmej pekňe spievaťi (V. Lom MK); Mi zme boli ráda, že nán dajú tatičko, lebo mamička paták na jezulátká (Kostolné MYJ) L. krsná mamička (Mokrý Háj SKA) - krstná mať, kmotra 2. gem svokra: A mamička sú mi chorá? (Kameňany REV); A mamička, že sa ag mávajú? (Revúca)
mamička ž hypok matka: opustel sy mamicsku, tvogu vlasnu sestričku (KC 1791); mog mily tatičku, poručam was Bohu i z mogu mamičku (Pie 18. st); úwari mamička halússki, z brinzú posipe, abi sa nagedlo dite (Pas 18. st); matercula: mamička (PD 18. st) L. pani m. vyššie postavená osoba, napr. gazdiná, majstrová ap.: pany mamička pry dobrem zdrawy zustawa (ORAVA 1654)