Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

maliar -a m.

1. umelec maľujúci obrazy: m. portrétov; insitný m.; akademický m. star. titul absolventa vys. školy výtvar. umení

2. odborník na maľovanie bytov, nápisov, porcelánu ap.;

maliarka -y -rok ž.;

maliarsky príd. i prísl.: m. ateliér, m. štetec; m. odbor; m. zvládnutý portrét;

maliarstvo -a s.

1. výtvar. umenie realizované na ploche pomocou farieb

2. odbor zaoberajúci sa maľovaním stien, písma ap.

maliarsky -ka -ke príd.

maliarsky prísl.

maliarsky¹ -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s maľovaním, s maliarstvom, umeleckou tvorbou, s umeleckým maliarom; charakteristický pre maliarstvo: m. ateliér; m. štetec; m. stojan s nedokončeným plátnom; maliarska paleta; maliarska výzdoba zámku, kostola; skvosty maliarskeho umenia; maliarska impresia náladový obrázok; m. prepis skutočnosti; zbierka maliarskych a sochárskych diel; mať kultivovaný m. rukopis; používať širokú škálu maliarskych techník; venovať sa voľnej maliarskej tvorbe; Bazovský bol koryfejom slovenskej maliarskej moderny
2. ▶ vzťahujúci sa na maliara, odborníka na maľovanie stien miestností, bytov, škôl a pod.; používaný maliarom: maliarske náčinie; m. rebrík; maliarska špachtľa; naniesť farbu maliarskym valčekom

maliarsky² prísl. ▶ so zreteľom na maliarsku techniku a umeleckú stránku; maliarskym spôsobom; ako maliar, výtvarný umelec: m. zvládnutý portrét; m. a graficky stvárnené zbojnícke motívy; m. nadaný chlapec; maľoval m. vyzreté impresionistické plátna; bol m. činný v druhej polovici 16. storočia; Obraz v origináli poskytne maliarsky zaujímavý pohľad na život v mestečku. [Sko 1982]; Umelecky priebojnejšie sa zdajú maliarsky poňaté ilustrácie oproti kresbovým. [LT 2001]

maliar, -a m.

1. výtvarný umelec maľujúci najmä obrazy: m. portrétov, m. fresiek; akademický m. titul absolventa maliarskej akadémie; výjav hodný maliarovho štetca malebný; postaviť ho pod štetec maliara (Tim.) dať ho odmaľovať; pren. maliar širokého štetca v literárnej kritike o spisovateľovi schopnom podávať život v celej jeho zložitosti;

2. remeselník zaoberajúci sa maľovaním bytov, dekorácií, firemných tabúľ: m. izieb, m. firiem, m. písma;

maliarka, -y, -rok ž. výtvarná umelkyňa maľujúca najmä obrazy: ľudová m.;

maliarsky príd. i prísl.: m-a dielňa, m. ateliér; m-e nadanie n. na maliarstvo;

maliarstvo, -a str.

1. druh výtvarného umenia znázorňujúceho pomocou štetca a farieb na ploche predmety a výjavy: ornamentálne, predmetové m.; tabuľové m. maľovanie na skle;

2. remeselnícka činnosť maľovania stien;

3. zastar. živnostenský podnik maliara remeselníka

maliar m. (malér, maľier)
1. umelec maľujúci obrazy: Roskázau̯ svojímu malérovi vimalovat dva velice piekné obraze (Jablonové MAL)
2. zastar. fotograf: Malér ríkali aj temu, co malovau̯, aj temu, co fotografovau̯ (Kúty SKA)
3. remeselník zaoberajúci sa maľovaním bytov: Máme maliara, maluje nán kuchiňu (Návojovce TOP); Bolo bi nám uš treba olíčit, zavoláme malára (Val. Belá PDZ); Un maľar, bars šumňe maľuje (Torysa SAB); maľier (Kociha RS); maliarka ž. k 1: Aj moja̋ bi bula takó mala̋rkó (Kameňany REV); maliarsky príd. k 1, 2: mala̋rski ušen (Kameňany REV)
L. maliarske pece (Málinec LUČ) - sklárske pece na vypaľovanie maľovaného skla