Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

malý

I. menší príd.

1. rozmermi, rozsahom al. obsahom neveľký v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. veľký: m. dom, m-é auto, m-á hlava, m. štát; m-á lyžička kávová; m-á voda plytká; mať m-é oči i fraz. byť ospanlivý; m-é pivo 3 dcl; m-é písmo; kúpa, predaj v m-om (množstve); v odb. názvoch: lek. m. mozog; lit., div. m-é (javiskové) formy; hud. m-á tercia; geogr. M-á Fatra; astron. M. voz

2. časovo krátky, op. dlhý: m-á prestávka, po m-ej chvíli

3. nie vysoký, nevysoký, nízky, op. vysoký, veľký: m. človek, m. strom; je menší odo mňa

4. nedospelý, mladý: m-é dieťa, m. brat; keď som bol m. v detstve

5. nevyhovujúci rozmermi, tesný, úzky, op. voľný, veľký: m-é topánky; šaty sú mu m-é

6. nepočetný, máločlenný, op. veľký: m-á rodina, m. národ

7. nedosahujúci potrebnú úroveň, intenzitu, očakávaný výsledok, sotva badateľný, op. veľký: m-á rýchlosť, pravdepodobnosť, m. výber, účinok, záujem; m. dáždik slabý

8. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný, op. veľký: m-á úloha, m. význam, m-é pomery; je tam m-ým pánom; mať m-ú váhu nezavážiť

m. ako dlaň veľmi; žiť si ako m. kráľ blahobytne; pejor. počínať si ako m. pánboh svojvoľne; mať m-ú dušičku báť sa; byť na niekoho m. nezmôcť nič proti niekomu; nebuď m. (chlapec) buď rozumný! ísť na m-ú potrebu, stranu ísť močiť; cítiť sa (veľmi) m. úboho; aj m-é ryby sú ryby ani málom netreba pohŕdať; m-á hŕba pýta viac k málu treba pridať; z m-ej iskry veľký oheň býva malá vec môže mať veľké následky;

od mala → odmala;

malo prísl.: pôsobiť m.;

malosť -i ž.: pocit m-i

II. malý m. hovor. (malý) chlapec;

malá ž. (malé) dievča;

malé s. dieťa, novorodenec: čakať m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Malý Cetín ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Malocetínčan ‑a mn. ‑ia m.; Malocetínčanka ‑y ‑niek ž.; malocetínsky
Malý Čepčín ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Maločepčínčan ‑a mn. ‑ia m.; Maločepčínčanka ‑y ‑niek ž.; maločepčínsky
malý ‑ého m.; malá ‑ej ž.; malé ‑ého s.
Malý Horeš ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Malohorešan ‑a mn. ‑ia m.; Malohorešanka ‑y ‑niek ž.; malohorešský
Malý Kamenec ‑ého ‑nca m.; Malokamenčan ‑a mn. ‑ia m.; Malokamenčanka ‑y ‑niek ž.; malokamenecký i malokamenský
Malý Lapáš ‑ého ‑a L ‑om ‑i m.; Malolapášan ‑a mn. ‑ia m.; Malolapášanka ‑y ‑niek ž.; malolapášsky
Malý Lipník ‑ého ‑a L ‑om ‑u m.; Malolipníčan ‑a mn. ‑ia m.; Malolipníčanka ‑y ‑niek ž.; malolipnícky
malý menší; malosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Malý Kamenec Malého -nca m. obec na východnom Slovensku v Trebišovskom okrese južne od Trebišova;

Malokamenčan, Kamenčan -na pl. N -nia m.;

Malokamenčanka, Kamenčanka -ky -niek ž.;

malokamenský, kamenský, malokamenecký, kamenecký -ká -ké príd.


Malý Krtíš Malého -ša L Malom -ši m. obec na strednom Slovensku vo Veľkokrtíšskom okrese južne od Veľkého Krtíša;

Malokrtíšan, Krtíšan -na pl. N -nia m.;

Malokrtíšanka, Krtíšanka -ky -niek ž.;

malokrtíšsky, krtíšsky -ka -ke príd.


Malý Lapáš Malého -ša L Malom -ši m. obec na západnom Slovensku v Nitrianskom okrese východne od Nitry;

Malolapášan, Lapášan -na pl. N -nia m.;

Malolapášanka, Lapášanka -ky -niek ž.;

malolapášsky, lapášsky -ka -ke príd.


Malý Šariš Malého -ša L Malom -ši m. obec na východnom Slovensku v Prešovskom okrese západne od Prešova;

Malošarišan, Šarišan -na pl. N -nia m.;

Malošarišanka, Šarišanka -ky -niek ž.;

malošarišský, šarišský -ká -ké príd.


malý1 malá malé 2. st. menší príd. 1. ▶ majúci neveľký rozmer, rozsah, neveľkú plochu v porovnaní so štandardnou al. očakávanou veľkosťou veci toho istého druhu; op. veľký: m. dom, kostolík; m. lesík, ostrov; malá krajina, obec; malé mesto, mestečko; malé úžitkové vozidlo; m. šachový stolík; malá rybai fraz.; malá (detská) ručičkai lexikalizované spojenie; byt s malou kuchyňou; písanie veľkých či malých začiatočných písmen v niektorých slovách; krájať jablká na menšie kúsky; mať malé očii fraz.; izba bola malá a úzka; Umením poviedky je na malej ploche vypovedať o živote čo najviac. [Slo 2002]admin., práv. malý pohraničný styk Európskej únie možnosť pravidelného prekračovania štátnej hranice medzi členským štátom EÚ a susednou treťou krajinou obyvateľmi pohraničnej oblasti obyč. zo sociálnych, rodinných, kultúrnych, hospodárskych dôvodov na určité, zmluvnými stranami dohodnuté obdobie; anat. malý mozog časť zadného mozgu, mozoček; malý (pľúcny) krvný obeh prietok neokysličenej krvi z pravej srdcovej komory do pľúc, odkiaľ sa po okysličení vracia pľúcnymi žilami do ľavej srdcovej predsiene; astron. Malý pes súhvezdie severnej oblohy (Canis Minor), skr. CMi; Malá medvedica súhvezdie severnej oblohy (Ursa Minor), skr. UMi; cirk. malí proroci starozákonní proroci, ktorí po sebe zanechali spisy menšieho rozsahu; malý vchod (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) slávnostný vstup biskupa al. kňaza s evanjeliárom z chrámovej lode do svätyne; geogr. Malá Ázia polostrov na hranici Európy a Ázie, ázijská časť Turecka; Malé Antily súostrovie v Karibskom mori; Malé Sundy skupina ostrovov v južnej časti Malajského súostrovia na rozhraní Indického a Tichého oceánu, patriaca Indonézii; Malý Atlas pohorie v severozápadnej Afrike; Malý Kaukaz pohorie v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane; Malé Karpaty horský krajinný celok na západnom Slovensku; Malý Kriváň druhý najvyšší vrch Malej Fatry; Malá Fatra pohorie na severozápade Slovenska; Malá Studená dolina turisticky často navštevovaná dolina vo východnej časti Vysokých Tatier; Malý Dunaj rameno Dunaja od Bratislavy po Kolárovo s dĺžkou 128 km; hist. Malá dohoda (v r. 1921 – 1939) vojensko-politické spojenectvo Československa, Juhoslávie a Rumunska s cieľom zabrániť obnoveniu Rakúsko-Uhorska; hud. malá tercia interval s rozpätím jeden a pol tónu; lit., div. malé javiskové formy spôsob divadelnej práce a jej výsledný umelecký tvar založený na princípe montáže krátkych divadelných útvarov (scénok, skečov, monológov, klaunských čísel, spevu, tanca a pod.) a vyznačujúci sa spoločenskosatirickým charakterom; šport. malý futbal kolektívna loptová hra podobná futbalu, ktorá sa hrá na menšom (asfaltovom) ihrisku s menším počtom hráčov a v kratšom hracom čase (2 x 30 minút), minifutbal; malý skokanský mostík lyžiarsky mostík s konštrukčným bodom 90 al. 100 m; šach. malá rošáda súčasné premiestnenie kráľa a veže o dve polia na strane kráľovskej veže □ malá násobilka násobenie čísel od 1 do 10, ich súčiny, ↗ i fraz.; malá ručička ukazovateľ aktuálnej hodiny na ciferníku hodín, hodinová ručička, op. veľká, minútová ručička; ísť na malú potrebu ísť na záchod vymočiť sa
2. ▶ majúci nevysoký vzrast, neveľkú výšku, nízky; op. vysoký, veľký: m. kopec; m., útly stromček; malé plemená psov; hucul je m. horský kôň; bol vzrastom menší, ale sily mal dosť; Krivkal k nemu mimoriadne malý človek, chudý, s chorobne bledou tvárou, neúmerne veľkou hlavou. [L. Ballek]
3. ▶ majúci neveľký rozmer v dĺžke, krátky; op. dlhý: m. úsek diaľnice; výhodou hotela je malá vzdialenosť do centra mesta
4. ▶ majúci neveľkú hĺbku, plytký; op. hlboký: vykopať malú jamu; Utopil sa v malej vode. Ľahol si, že bude piť vodu zo studničky, a studnička ho len ťahala, ťahala, už hlavu nezdvihol. [S. Rakús]i terminologické spojenievodohosp., geogr. malá voda najnižší prietok vody na riekach
5. ▶ majúci neveľký obsah; op. veľký: piť malými dúškami; malá kofola, malé pivo s objemom 3 dcl, op. veľká kofola, veľké pivo (s objemom 0,5 l); m. koňak, malá borovička s objemom 2 cl, op. veľký koňak, veľká borovička (s objemom 4 al. 5 cl); Vyjdú na popoludňajšiu prechádzku, posedia pri malej kávičke s veľkým rumom. [V. Švenková]malá lyžička čajová al. kávová lyžička; jej obsah
6. ▶ majúci detský vek; ktorý je dieťaťom, nedospelý: malé päťročné dievčatko; dvaja malí súrodenci; predstavenie určené malým divákom; lôžková časť nemocnice pre malých pacientov; sme starší, ale máme ešte malé deti; Keď som bola malá, nosila som vrkoč. [P. Vilikovský]ako malé dievča v období detstva, dievčenstva: pamätám sa, ešte ako malé dievča som bola s rodičmi pri mori; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva: ako malý chlapec rád cestoval vlakom
7. ▶ vyskytujúci sa v malom počte, nepočetný, málopočetný; na ktorom sa zúčastňuje málo ľudí; op. veľký: m. národ; malá skupinka ľudí; pracovať v malom kolektíve; plánovať malú svadbu; usporiadať malé posedenie; príďte na malú oslavu narodenín
8. ▶ nemajúci dlhé trvanie, časovo krátky: m. okamih; malá prestávka (na občerstvenie)i lexikalizované spojenie; po malej chvíli sa vrátil; poďme na malú prechádzku; Zastanem na malý oddych. [Š. Žáry]hist. Malá vojna vojenský konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom (23. 3. - 4. 4. 1939), keď Maďarsko obsadilo bez vyhlásenia vojny časť východného Slovenska □ malá prestávka 5- al. 10-minútová prestávka medzi vyučovacími hodinami, op. veľká, 20-minútová prestávka
9. ▶ majúci neveľkú hodnotu, intenzitu, nízky, slabý; op. veľký, vysoký: malá rýchlosť vozidla; malá výkonnosť hospodárstva; vyvíjať m. tlak; prevláda malá oblačnosť
10. ▶ majúci nevyhovujúce rozmery, veľkosť, dĺžku a obyč. spôsobujúci obmedzenia, primalý, tesný, krátky; op. voľný, veľký: obuť si na výlet malé topánky; posteľ mu bola malá; šaty sú malé; keď sa nám narodili deti, byt bol pre nás už m.
11. ▶ obsahujúci v skrátenej prehľadnej podobe súbor informácií, poznatkov istého odboru, činnosti: malá encyklopédia hudby; malá príručka pre horolezca; m. pomocník do vrecka (pre rybárov); kúpiť si m. atlas rastlín; používať m. vreckový slovník; je to rozsahovo menší výkladovo-prekladový slovník
12. ▶ nedosahujúci potrebnú al. očakávanú mieru, úroveň, nedostatočný; op. veľký: malá šanca, nádej na úspech; prejaviť malé nadšenie; v obchode bol m. výber; jeho slová mali m. účinok; dávajú mi m. plat; kniha vyvolala iba m. záujem; výslovnosti slovenských slov sa v televízii venuje menšia pozornosť ako výslovnosti cudzích slov; Zvedavosť, oživená úmornou nečinnosťou, sľubovala aspoň malé rozptýlenie. [J. Lenčo]
13. ▶ ktorého dosah, účinok je neveľký, nepatrný, drobný; op. veľký: vyvolať malé nedorozumenie; mať m. problém; splníš mi malú prosbu?; bolo to len malé škrabnutie; hrať malé, epizódne úlohy v divadle; prideľoval nám najprv menšie práce
14. v spojení so substantívami označujúcimi nevšedné, vzácne dielo al. udalosť expr. ▶ presahujúci zvyčajnú mieru, hodnotu, prekvapujúci: stal sa m., menší zázrak; tá kniha je m. klenot, malé veľdielo; správa vyvolala malú senzáciu; jeho návšteva bola pre rodinu m. sviatok
15.ktorý nepredstavuje istú významnosť, dôležitosť, bežný, jednoduchý: vyjsť z malých pomerov; Skrátka, náš malý človek je šporovlivý. [L. Ťažký]; Ľuďom sa predsa ubližovalo odjakživa, a najmä malým ľuďom, lebo tí sa ľahšie zo všetkého vylížu. [V. Šikula]
16. ▶ ktorého (hospodárska) činnosť je určená istými možnosťami al. zákonmi a predpismi (objemom výkonu al. spotreby, počtom zamestnancov, výmerou pôdy a pod.): dotovať, podporiť malých farmárov; ponúkať elektrinu malým odberateľom maloodberateľom □ ekon. malý podnik podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat al. celková ročná súvaha neprekračuje 10 miliónov eur; malý podnikateľ podnikateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov; tech. malá vodná elektráreň ktorej výkon je do 5 MW
17. iba v spojení v malom ▶ a) v neveľkom rozsahu, množstve: podnikať, investovať, obchodovať v malom b) v zmenšenej podobe: toto mesto je Paríž v malom c) v stručnej, zhustenej forme: dejiny umenia v malom; balada je epos a dráma v malom
18. súčasť frazeologizovanej konštrukcie malý ako malý ▶ vyjadruje zľahčenie, spochybnenie výpovede: Bratislava je malé mesto - malé ako malé; doma je malá dcéra sama - malá ako malá, má 12; Príde na svet malé zubríča. Malé ako malé, rodí sa s hmotnosťou asi dvadsať kilogramov. [P7 2004]
fraz. byť ako/ani malý chlapec správať sa ako nedospelé dieťa, správať sa detinsky; malý ako dlaň veľmi malý; malý ako hrášok veľmi malý, drobný; bibl. malý ako horčičné zrnko/semienko/semeno nepatrný, tajaci však v sebe veľkú silu, schopnosť rozvíjať sa; ovládať/vedieť niečo ako malú násobilku veľmi dobre, zautomatizovane, bez rozmýšľania niečo ovládať; robiť niečo/vyznať sa v niečom ako malý boh robiť niečo mimoriadne dobre; tešiť sa ako malý chlapec veľmi, úprimne sa radovať; tešiť sa na niečo ako malý jojo očakávať niečo s veľkou radosťou, veľmi sa tešiť; pejor. zaobchádzať s niekým ako s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; žiť si ako malý kráľ žiť v luxuse, v blahobyte; byť [príliš] malý pán [na to], aby... zastávať (pomerne) bezvýznamné postavenie vzhľadom na možnosti rozhodovať o niečom; byť [iba] malým kolieskom v súkolí byť málo významným členom nejakej ustanovizne, prakticky o ničom nerozhodovať; byť na niekoho malý nezmôcť nič proti niekomu; cítiť sa [veľmi] malý mať pocit úbohosti, malosti; malá abeceda niečoho základné informácie o niečom: malá abeceda filmu; malá pozornosť (napr. podniku, firmy, obchodu) darček pre zákazníka, klienta; publ. malá ryba niekto nedôležitý, bezvýznamný, kto nemá až také významné postavenie: polícia doteraz usvedčila iba malé ryby; mať malé oči a) byť ospanlivý b) byť nevyspatý; mať malú dušičku mať strach, obavy, báť sa; [na niekoho] malý dvor a dlhý bič prísne, tvrdé zaobchádzanie s niekým; nebuď malý [chlapec]! buď rozumný!; niečí hlas/niečie slovo má malú váhu niečí názor neovplyvní niečo, nezaváži; od malého chlapca od detských čias, od útleho veku: poznám ho od malého chlapca; postupovať/napredovať malými krokmi/krôčikmi al. ísť/robiť niečo po malých krokoch/krôčikoch a) postupne sa dostávať k cieľu b) postupne sa zlepšovať; s malou dušičkou so strachom, s obavami; to vie/pozná aj malé dieťa to vie každýparem. aj malé ryby sú ryby ani málom netreba pohŕdať; malá hrudka, ale samý syr malý, ale kvalitný; malá hŕba/kopa pýta viac k nejakému počtu, množstvu treba pridať; malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti; malí páni, malý hnev; malý hrniec rýchlo/chytro vykypí/vyvrie nižší, drobní ľudia bývajú prchkí; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky
od malaodmala; ↗ i menší


malý2 malého pl. N malí G malých m. hovor. 1.malý syn, malý chlapec, chlapček, obyč. vo vzťahu k svojim rodičom: nakŕmiť, prebaliť malého; vstávať v noci k malému; kedy sa narodil váš m.?; povedz mi niečo o tvojom malom; tí naši malí sú hanbliví chlapci; Ale malý nie a nie prestať, pri svetle veľkej lampy mu boli dobre vidieť velikánske slzy kotúľajúce sa po lícach. [Vč 1977]
2. iba pl. malí ▶ deti v útlom veku, menšie deti: pre malých je hračkárstvo detský raj; rozprávka, zábava, prekvapenie pre malých aj veľkých pre deti i dospelých


menší -šia -šie príd. 1. 2. st. k ▶ ↗ malý1: úrok z vkladu v banke je m. ako inflácia; mať postupne m. vplyv; nevýhodou je trochu m. batožinový priestor; zamestnávateľ vyplatil m. bonus, než na aký má zamestnanec nárok; krajina má m. dlh ako vlani
2. ▶ ktorého rozmery, miera, intenzita, hodnota majú strednú veľkosť, neveľký: m. spevavý vták; m. súvislý porast; menšia vyvýšenina v teréne; m. konflikt; vlastniť m. podnik; prenajať si m. byt; vybrať sa menšou okľukou; sú medzi nimi aj ľudia s menšími príjmami; s menšími prestávkami časopis vychádza dodnesbot. lopúch menší Arctium minus rastlina; zool. dúhovec menší Apatura ilia motýľ; dulovnica menšia Neomys anomalus drobný hmyzožravec; polit. admin. Menšie odľahlé ostrovy USA závislé územie v Tichom oceáne netvoriace vlastnú správnu jednotku a zahŕňajúce ostrovy Baker, Howland a Jarvis, Johnston, Midway, Palmyra a Kingmanreef, Sand, Wake
fraz. [čoraz] menší koláč menšie množstvá peňazí; ísť cestou menšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie; menší či väčší nejaký, akýkoľvek; o chlp menší iba o trocha menej; vybrať si menšie zlo z dvoch nevýhodných možností si zvoliť tú, ktorá sa v danom momente javí ako lepšia


najmenší1 -šia -šie príd. 1. 3. st. k ▶ ↗ malý1: n. okres; n. hráč v družstve; najmenšia izba v dome; najmenšie balenie výrobku; získať n. počet bodov; opísať niečo do najmenších podrobností
2. blíži sa významu vymedzovacieho zámena v spojení so slovesom v zápore ▶ odkazuje na nejestvovanie istých vecí, javov súhrnne (ako celku) i jednotlivo, ani jeden, nijaký, žiaden: nie je n. dôvod neveriť mu; nemať najmenšie pochybnosti; nejaviť o niečo, o niekoho n. záujem; nevidím n. rozdiel; nemať n. problém niečo urobiť a) byť ochotný b) byť bez morálnych zábran

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúcibezvládnynevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy

2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradnýkniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosťbezbrannýslabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabíexpr.: krehkýhriešnybiednyúbohýmalý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia


bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


drobný 1. ktorý má malé rozmery • malý (op. veľký): drobné, malé zvieratkonepatrnýexpr. maličký (veľmi malý): vysypať na zem drobné, nepatrné, maličké zrnkáminiatúrny: miniatúrne obrázky, miniatúrne rozmeryfiligránsky (drobný a krehký, jemne vypracovaný): filigránske ornamenty v starých kniháchperličkový: perličkové písmo, krajč. perličkový stehútlysubtílnyšťúplyexpr.: šťúplučkýšťúplušký (malý a tenký): útla knižočka veršov; útla, subtílna, šťúpla postavaliliputánsky (i pren.) • expr. trpasličípren. expr., často pejor. piadimužícky: žena liliputánskeho, trpasličieho vzrastu; liliputánsky štátmikroskopickýexpr. drobnohľadný: mikroskopické, drobnohľadné živočíchypren.: myšímyšací (obyč. o zuboch): má drobné, myšacie zúbkydrobčivý (o kroku) • expr.: drobnučkýdrobnulinkýdrobulinkýdrobunkýdrobuškýdrobučkýdrobnuľkýdrobnušký (veľmi al. milo drobný) • zakrpatenýkrpatý: mláďa je zakrpatené, krpaté

p. aj malý 1

2. p. bezvýznamný, malý, obyčajný 1, bežný


chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovanýzodratýzodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenievetchýchabýnedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjemchudobnýexpr.: biednymizernýúbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradkaslabýmalý: slabý, malý rastkraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

p. aj biedny 2, obnosený

2. p. slabý 1, 2


komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedkajemnýintímny: jemné, intímne ladenie príbehupoetickýlyrický: poetický, lyrický poviedkový filmtichýzvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

2. nie veľký, nie nápadný • intímnypríjemný: komorné, intímne, príjemné prostrediemalýuzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť


krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

2. p. slabý 2, zlý 2


ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

malý, 2. st. menší príd.

1. majúci neveľké rozmery, neveľký rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu; zaberajúci málo miesta: m. dom, m-á záhrada, m-é jazero, m les, m-é mesto; m. tanier; m-á lyžička kávová; m-á voda nehlboká, plytká; nár. m. prst malíček; hovor. m. oblek pre nedospelú osobu; m-é pivo 3 dcl, m. guláš menšia porcia; v rozličných odborných názvoch: lek. m. obeh krvný, m. mozog; zool. výr m.; astron. Malý voz súhvezdie; geogr. Malé Čaníkovce, Malé Karpaty, Malá Ázia; práv. m. pohraničný styk medzištátny styk pohraničného obyvateľstva; hud. m-á tercia, m. poltón; m. takt

hovor. mať malé oči byť ospanlivý; v malej vode (len) malé ryby (prísl.) ťažko mať nároky tam, kde nie sú vhodné podmienky; výroba, kúpa, predaj v malom drobná (-ý);

2. nevysoký, nízky: m-á ženička, človek o hlavu menší odo mňa; m-é koníky;

3. nedospelý, mladý, v detskom veku: m-á sestra, m. Janko; fam. ty môj m. divoch (dieťaťu); keď som bol m. v detstve; hovor. od m-ého chlapca od detstva

od mala od detstva, od mladosti;

4. nepočetný, máločlenný: m. národ, m-á skupina vojakov, m-á odbočka majúca málo členov; hist. Malá dohoda aliancia ČSR, Rumunska a Juhoslávie po prvej svetovej vojne (v r. 1920-1938) namierená proti SSSR

hovor. malá hŕba pýta viac (prísl.) kde je málo, treba pridať;

5. nedosahujúci bežnú, potrebnú úroveň al. očakávaný účinok, nepatrný, sotva badateľný: m. plat, m-á rýchlosť, m. účinok, m-á horlivosť, m. obsah tuku, m-é úroky, m-á chyba, m-á pravdepodobnosť, m-á námietka

hovor. s malou robotou veľký poplach mnoho kriku pre nič; z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) nemožno podceňovať maličkosti;

6. slabý, neúčinný, nevýdatný: m. dáždik, m. tlak; človek m-ej viery nedôverujúci; m. jedák kto slabo je; pren. m-é duše o bojazlivých ľuďoch

hovor. mať m-ú dušičku mať strach; človek m-ej mysle váhavý, neodvážny; hovor. ísť na m-ú stranu močiť; hovor. byť na niekoho m. nič nezmôcť proti nemu;

7. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný: m. básnik, m-á úloha; človek m-ého formátu obmedzený

malí páni — malý hnev o ľuďoch, ktorých mienka nezaváži;

8. krátky (časove alebo rozsahom), stručný: m-á rozprávka, m. časový odstup, m-é upozornenie; po m-ej chvíli zakrátko; m-é zdržanie; lit. m-é formy napr. novela, poviedka

malý oznamovateľ časť novín, kde sú inzeráty;

9. nevyhovujúci rozmermi, úzky, tesný: m-é topánky, šaty; pren. m-é pomery tiesnivé;

10. obmedzený, zaostalý: Všade polovičatosť, malé pomery a malí ľudia. (Mráz)

11. spoločensky al. majetkove nižšie postavený: m. úradník, m. roľník, m. živnostník, m-á buržoázia; m. človek s nižšou ako priemernou životnou úrovňou

byť veľmi malý cítiť sa úbohým, mať pocit úbohosti;

12. expr. v spojeniach s výrazmi vyjadrujúcimi niečo významné na vyjadrenie podobnosti: žiť ako m. kráľ v pomernom blahobyte; iron. hovoriť ako m. prorok múdro; prejor. počínať si ako m. pánboh svojvoľne, neobmedzene;

malosť, -ti ž. vlastnosť niečoho malého: dedinská m.


uško, -a, ušiek (star. i úško, -a, úšok) str.

1. zdrob. expr. ucho: Dievčatko malo zapálené uško. (Heč.)

počúvať jedným uškom ukradomky, tajne: Anička nás jedným úškom počúvala. (Vans.)

2. malý otvor (napr. na ihle) na navlečenie, prevlečenie niečoho (obyč. nite): u. ihly; gombičky bez uška (Kuk.);

3. bot. blanitý výrastok na listoch tráv

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu