majstrová -ej ž. zastaráv.
1. žena majstra (význ. 1): pani m.
2. majiteľka samostatnej dielne
majstrová -vej pl. N -vé G -vých ž. 1. hovor. ▶ kvalifikovaná odborníčka v podniku, oddelení továrne, majsterka: pracovala ako m. v obuvníckej firme; pod dozorom majstrovej sa učnice učili strihať látku, nakriedovať záševky; prijmeme majstrovú do šijacej dielne 2. hovor. zastar. ▶ manželka majstra: pani m. varila nedeľňajší obed; Pekár odišiel do skladu a ja som vzal horúci plech do holých rúk a hybaj k pani majstrovej. [L. Ťažký]
majstrová -ej ž.
1. manželka majstra 1, 2: pani m.
3. vedúca dielne v továrni: m. v textilnom závode
majstrová, -ej ž.
1. vyučená remeselníčka, majiteľka samostatnej dielne;
2. hovor. vedúca robotníčka v niektorom oddelení továrne, majsterka;
3. hovor. majstrova žena: pani m.
(jedna) majstrová; (bez) majstrovej; (k) majstrovej; (vidím) majstrovú; (ó) majstrová!; (o) majstrovej; (s) majstrovou;
(štyri) majstrové; (bez) majstrových; (k) majstrovým; (vidím) majstrové; (ó) majstrové!; (o) majstrových; (s) majstrovými;