majstrová -ej ž. zastaráv.
1. žena majstra (význ. 1): pani m.
2. majiteľka samostatnej dielne
majstrová -vej pl. N -vé G -vých ž.
majstrová -vej pl. N -vé G -vých ž. 1. hovor. ▶ kvalifikovaná odborníčka v podniku, oddelení továrne, majsterka: pracovala ako m. v obuvníckej firme; pod dozorom majstrovej sa učnice učili strihať látku, nakriedovať záševky; prijmeme majstrovú do šijacej dielne 2. hovor. zastar. ▶ manželka majstra: pani m. varila nedeľňajší obed; Pekár odišiel do skladu a ja som vzal horúci plech do holých rúk a hybaj k pani majstrovej. [L. Ťažký]
majstrová -ej ž.
1. manželka majstra 1, 2: pani m.
3. vedúca dielne v továrni: m. v textilnom závode
majstrová, -ej ž.
1. vyučená remeselníčka, majiteľka samostatnej dielne;
2. hovor. vedúca robotníčka v niektorom oddelení továrne, majsterka;
3. hovor. majstrova žena: pani m.
majstrová ž. majstrova manželka: Majstrová, ona bola krivá na jednu nohu (Žarnovica NB); Nebula doma ani majstrová (Kameňany REV); Mala majstrova tovarišoch štiroch (Hranovnica POP)
majster [ma(j)st(e)r, mej-, mist(e)r] m nem 1. vyučený remeselník samostatne vykonávajúci svoju živnosť: stala se gest smluwa mezi mistrem Janem a Sstephanem Gardossem (ŽK 1479); mastr Hans a Jakup kresali spunti (ZVOLEN 1658); dali sme profiant megstrowj d 36 (KRUPINA 1711); y maister s nymy (tovarišmi) robj (DUBNICA n. V. 1722); remesla a kunsstu murarskeho majster (LIPTOV 1777); od tohoto pekarského magstra dole-hore počitaný wogenský lid pessy massirowati musý (Kur 1782); pre majstruw tkackych jsau nam preukazane cechovske artikule (CA 1794 CM) L. cechovný, cechovský m. riadny člen cechu: czechowniho mistra syn (S. TURÁ 1676); wgechu wzal od panj Zambogičky a na Katrenku zawesyl, co neslussy na cechowskeho magstra (PUKANEC 18. st); starší, prísažný m. dlhšie pôsobiaci v cechu, príp. vykonávajúci nej. funkciu: učen starssym mystrum pintu wina dawaty ma (TRENČÍN 1579); (previnilec) ze starssjch aneb prisažnich mistruw ma položiti den 6 (CA 1750); my cech a starssi meistry poctiweho remesla nasseho (ŠAŠTÍN 1791); mladý, mladší m. kratšie pôsobiaci v cechu: mlady mistr ma podle obyčeje remeselnickeho posluhovati (B. BYSTRICA 1617 CM); powinny budu dwa z mladssich mystrow posluhowaty (VELIČNÁ 1712); tovarišský m., otec m-ov predstavený tovarišov: cechmister a otecz mistruw powinni jsau kazdy rok poczet dati druhym mistrum (CA 1649); ma se wiwolity towarysky mistr pro hospodu a towarisku truhlu (CA 1674); neporiadny m. neuznávaný cechom, kt. nebol prijatý do cechu: towaryss, ktery by delal v sstuchara, to gest v neporadneho mystra, ma byti trestany (CA 1633) 2. popravca, kat: item na muranskych drabow, kdy kata wedly, skeltowalo se na nych wino y na mystra (ŠTÍTNIK 1650); to zaslužila, aby gegj zustale telo mrtwe od mistra na poprawne mjsto wywezeno bilo (PEZINOK 1656 E); (Andráš Cibik) skrze mistra bistrickeho na sibeniczj abi bil obesseny; aby yak sspytalnyk, tak hlasny samodwanasty se wyprysahaly a wycžystyly, gestly to newykonagu, aby byla skrze mystra na probu dany (P. ĽUPČA 1688; 1691) L. popravný m., m. zlých ľudí: Vassych Mylosty prosyme, žie pro nassy po trzebu mystra zlych lydy raczte nam puoycžyti (PEZINOK 1532 E); (Jirík Bednárik) skrze mystra po prawnyho byl na hrdle trestany (ILAVA 1634); Caspar Barbélj mel by na swem tele skrze mistra poprawneho pokutowan bytj a hlawu stratitj (ZVOLEN 1644) 3. predstavený nej. spoločenstva; kto dozerá na nej. prácu: komornikuw kralowskich mystr (P. BYSTRICA 1506); architectus: mistr nad stawenim (VTL 1679); stabularius: masstalny mjstr, koňár; biarchus: profantmyster, mystr potrawi; portisculus: weslársky mjstr, ktery plawcú naprawuge (KS 1763); mistr porádku (AP 1769); chorostates: choru mistr (LD 18. st) L. sedliacky m. predstavený sedliakov: sedlaczky mistr muoze przeswiedsiti sweho sedlaka w swem prawie (ŽK 1473); banský, šichtový m. dozorca nad pracovnými zmenami v bani al. v hute: v pritomnosti banskeho tež šichtoveho majstra k praci prijimati (MB 1759) 4. odborník, znalec; umelec: od rozumneho a vmeleho mystra ruky te wecy pochadzagi (PP 1734); mnemonicus: mjstr pamati; praesultor: tanečny mjstr (KS 1763); s počtu lydu hraicziho predstawyme genesia, kumsstu kauklirskeho a komediantskeho mystra (PeP 1770) 5. akademický hodnostár na stredovekej univerzite, magister: mister Ján Hus (IA 1708); jakoz prawi doctorowe a mistry (LR5 18. st) 6. učiteľ: mistr neb učitel dictuge (KoB 1666); Krysta pana, nasseho mistra, mame nasledowati (MS 1758); didascalus: mjstr, učitel; moderator: naprawowač, učitel, učjcy mjstr (KS 1763) L. školný, školský m.: rodičowe a sskolnj mistry magi mladež cwičity (Le 1730); praeceptor: učitel, mjstr sskolnj (KS 1763); tytulowánj spúsob: sskolským mjstrům: Gegich Wlidnost (LU 1775); -ov príd privl k 1: mystruw syn, gestly by se do cahu wkupyty chtel (CA 1698); k 6: praeceptrix: mjstrowá žena (KS 1763); majstrová ž k 1: mistr mug, ma mistrowa (SK 1697); artifex: remeselnyk, remeslnica, mjstr, mjstrowá (KS 1763); musiss dat poctiwost gak majstrovi, tak majstrovej (TRENČÍN 1780); -ka, -kyňa, majstrovná ž k 3: tato ctnost (striedmosť) gest panj a mistrowna, ktera držj apetit nass na uzde (SK 1697); misterka a wladarkine nad ginjma pannami (VP 1764); majsterkiňa všeliké relikvie ukazuvala (BR 1785); -ský príd k 4: matka magsterske kunssty prichistawa (ŠD 1784); -ček dem k 1: magistellus: misterček (LD 18. st)
majstrová p. majster