majster -tra m.
1. vyučený remeselník majúci oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: murársky, stolársky m., m. s tovarišom
2. kvalifikovaný robotník, kt. vedie prac. čatu ap.: zmenový m., m. dielne
3. kto sa dobre vyzná v istej práci, odborník, znalec: m. v rozprávaní; m. slova, pera; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; m. na autá, na rádiá; → domáci m.
4. vynikajúci (tvorivý al. interpretačný) umelec: m. Benka, koncertný m., dielo neznámeho m-a; v oslovení: (ďakujem Vám,) M-e!
5. učiteľ, vodca smeru, školy: M-e! oslovenie Ježiša (učeníkmi); M. Pavol z Levoče; je žiakom svojho m-a
6. mužstvo al. jednotlivec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, šampión: m. republiky vo futbale, m. sveta
7. magister (význ. 1)
□ byť v niečom m-om vyznať sa v niečom
● m. nad majstrov/-ami vynikajúci odborník; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu;
majsterka -y -riek ž. k 2 – 4, 6;
majsterko -a mn. -ovia m. hypok.;
majstrík -a mn. -ovia m. zdrob. obyč. iron.
majster -tra m. ‹n < l›
1. hist. v období cechového remesla najvyšší stupeň remeselníckej kvalifikácie oprávňujúci pracovať vo vlastnej dielni a byť plnoprávnym členom cechu
2. kvalifikovaný pracovník, ktorý vedie dielňu, pracovnú čatu a pod., predák
3. samostatný vyučený remeselník
4. dokonalý odborník, znalec: m. v rozprávaní; tanečný m. učiteľ tanca; m. pera spisovateľ
5. vynikajúci umelec, tvorca, interpret; v oslovení Majstre
6. šport. víťaz majstrovstva; titul vynikajúceho športovca: m. ligy, sveta
magister v stredoveku najvyššia akademická hodnosť na filozofickej fakulte • majster
majster 1. vedúci pracovnej skupiny • predák
2. vynikajúci umelec, najmä hudobník; pren. šikovný človek • virtuóz: klavírny majster, virtuóz; majster, virtuóz svojho remesla • kniž. maestro
3. mužstvo al. jednotlivec, ktorý zvíťazil v športovej súťaži • šampión: svetový majster, šampión
4. p. odborník 5. p. magister
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborník • znalec: poradiť sa so znalcom • špecialista • expert: súdny expert • majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova • hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: je v odbore kapacita • expr. suverén • expr.: kaliber • kanón: byť v matematike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: je to skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. profík: hokejoví profíci
p. aj znalec
znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína • odborník • špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov • expert (odborný znalec): súdny expert • majster: majster slova, majster na autá • špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita • hovor. jednotka • expr. suverén: vo svojom odbore je suverén • expr.: kanón • kaliber: byť vo fyzike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: to je skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. klasa
majster1, -tra m.
1. vyučený remeselník majúci úradné oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: krajčírsky, murársky, kominársky m.; tanečný m. úradne oprávnený učiteľ tanca
● bieda je najlepší m. (prísl.); škola svet, psota m. (porek.) bieda núti človeka učiť sa rozličné práce;
2. vedúci dielne, odborný vedúci robotník: tkáčsky m.; smenový m.; m. práčovne, pradiarne;
3. za feudalizmu titul remeselníka po jeho prijatí do cechu: banský m.;
4. (5. p. majstre) vynikajúci umelec: koncertný, baletný m.; obrazy starých m-ov vynikajúcich maliarov; socha neznámeho m-a sochára;
5. človek dobre sa vyznajúci v istej práci, odborník: m. v rozprávaní, m. drobnokresby; (zaslúžilý) m. športu titul vynikajúcich športovcov; m. vysokých úrod o vynikajúcom pracovníkovi v poľnohospodárstve v SSSR; hovor. m. na skrine, m. na rádia
● byť v niečom m-om dobre sa vyznať; m. nad m-ov vynikajúci; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat (prísl.) o babrákovi; m. slova, jazyka, pera spisovateľ; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; posmeš. m. kopyta obuvník;
6. šport. mužstvo al. jednotlivec na prvom mieste v súťaži: m. sveta, Európy v hokeji, futbalový m.;
7. hist. akademická hodnosť na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení;
8. arch. učiteľ: Hollý prijal starší spôsob svojho majstra. (Vlč.);
majsterka, -y, -riek ž. k 2, 5: m. vo vyšivárni; m. športu;
majsterko, -a, mn. č. -ovia m. fam. majster;
majstrík, -a, mn. č. -ovia m. žart. al. iron. majster
majster2, -tra, 6. p. tri m. slang. druh drotárskeho lepidla
(jeden) majster; (bez) majstra; (k) majstrovi; (vidím) majstra; (ó) majster!; (o) majstrovi; (s) majstrom;
(dvaja) majstri; (bez) majstrov; (k) majstrom; (vidím) majstrov; (ó) majstri!; (o) majstroch; (s) majstrami;