majiteľ -a mn. -ia m. kto niečo vlastní, vlastník: m. domu, bytu, auta; zmeniť m-a;
majiteľka -y -liek ž.;
majiteľský príd.: m. vzťah;
majiteľsky prísl.: m. sa správať
majiteľka -ky -liek ž.
majiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto má, vlastní nejakú hmotnú al. nehmotnú vec, kto má právo užívať hmotný al. nehmotný majetok a hospodáriť al. disponovať s ním podľa svojich zámerov, vlastník: bývalý, terajší m. rodinného domu, chaty, auta; úspešný, bohatý m. firmy, futbalového klubu; výhradný m. licencie pre celoplošné vysielanie; neznámy m. pôdy; väčšinový, stopercentný m. leteckej spoločnosti; m. bankového účtu; m. vodičského oprávnenia, vodičského preukazu; akcie, cenné papiere na majiteľa op. na meno; dodržiavať pravidlá záväzné pre majiteľov psov; vrátiť pozemky pôvodným majiteľom; vypátrať právoplatných majiteľov; pri vyššom riziku majitelia akcií požadujú vyšší výnos; budova zmenila majiteľa; denník má nového majiteľa; bez súhlasu majiteľov autorských práv nesmie byť šírená v nijakej forme nijaká časť knihy, textová ani obrázková; Majitelia reštaurácií skladajú slnečníky a obrusy zo stolov na uliciach. [Š. Luby] □ ekon., práv. majiteľ ochrannej známky fyzická al. právnická osoba, ktorá má výlučné právo označovať svoje tovary al. služby, preukazuje sa osvedčením o zápise ochrannej známky al. výpisom z registra ochranných známok ▷ majiteľka -ky -liek ž.: m. reklamnej agentúry; majiteľkami domu boli dve sestry
pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička
p. aj žena 1
2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)
3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku
4. p. manželka 5. p. šľachtičná
majiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo vlastní, vlastník niečoho: m. výrobných prostriedkov; m. domu, pozemku, včiel, m. vodičského listu; hovor. zmeniť m-a, nájsť nového m-a prejsť do vlastníctva iného, stať sa majetkom iného; vec nemá m-a nepatrí nikomu; fin. zastar. akcie, zmenky, papiere na m-a ktorých majiteľom nie je určitá osoba, ale ich držiteľ;
majiteľka, -y, -liek ž.;
majiteľský príd.: m-é právo;
majiteľstvo, -a str. vlastníctvo, vlastnenie
majiteľ m. csl vlastník niečoho: Kto je tu majitelom f tomto kaščialu? (Kameňany REV); Nale ket majitel nebil f tem vinohraďe, tak peňíz dal hore na kol (Skalica); Majitel toho majeru nám porát hovorel, abi sme si veci merkuvali (Val. Belá PDZ); majiteľka ž.: Ja̋ som tu majitelkó a ni ti! (Kameňany REV)