majiteľ -a mn. -ia m. kto niečo vlastní, vlastník: m. domu, bytu, auta; zmeniť m-a;
majiteľka -y -liek ž.;
majiteľský príd.: m. vzťah;
majiteľsky prísl.: m. sa správať
majiteľ kto niečo vlastní • vlastník • zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu
p. aj vlastník
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
majiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo vlastní, vlastník niečoho: m. výrobných prostriedkov; m. domu, pozemku, včiel, m. vodičského listu; hovor. zmeniť m-a, nájsť nového m-a prejsť do vlastníctva iného, stať sa majetkom iného; vec nemá m-a nepatrí nikomu; fin. zastar. akcie, zmenky, papiere na m-a ktorých majiteľom nie je určitá osoba, ale ich držiteľ;
majiteľka, -y, -liek ž.;
majiteľský príd.: m-é právo;
majiteľstvo, -a str. vlastníctvo, vlastnenie
(jeden) majiteľ; (bez) majiteľa; (k) majiteľovi; (vidím) majiteľa; (ó) majiteľ!; (o) majiteľovi; (s) majiteľom;
(štyria) majitelia; (bez) majiteľov; (k) majiteľom; (vidím) majiteľov; (ó) majitelia!; (o) majiteľoch; (s) majiteľmi;