Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn

mach -u m. drobná nekvitnúca rastlina tvoriaca súvislý nízky porast; bot. machy Musci: mäkký, hustý m., vystlať m-om; obrásť, zarásť m-om i fraz. a) upadnúť do zabudnutia b) prestať sa vyvíjať;

machový príd.: m. porast

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mach ‑u m.; machový

machový -vá -vé príd.

machový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na mach, súvislý nízky zelený nekvitnúci porast; tvorený machom; charakteristický pre mach: m. porast; machová vrstva v lesných porastoch; machová vôňa húb; stráň je zarastená obrovskými machovými trsmi; lúka bola pokrytá hustým machovým kobercom
2. ▶ majúci farbu machu, zelený až tmavozelený, machovozelený: zamatový kabátik machovej farby; Šatník spestrí aj olivová, machová a nefritová. [ŽVč 2007]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

machový p. mach


mach1, -u m. drobná rastlina vyskytujúca sa na tienistých vlhkých miestach: hustý, mäkký m.; obkladať m-om (napr. hroby) machovým porastom; bot. machy trieda machorastov (Musci)

zarásť m-om zostarnúť; upadnúť do zabudnutia; obrásť, obrastať m-om a) stratiť, strácať zmysel pre pokrok; b) (o veci , jave) upadať, upadnúť do zabudnutia; mach nikdy neprerastie bor, mach nikdy neprerastie trávu (Kuk.) všetko má svoju mieru;

machový príd.: m. porast; bot. m-á flóra;

mašný príd. bás. pren. skýval m-ou bradou (Hviezd.) zarastenou

mach i moch m. (mech)
1. csl drobná nekvitnúca rastlina tvoriaca súvislý nízky porast, bot. machy (Musci): Škári na chľievoch upkávame machom (Čierny Balog BRE); Maštaľ je ťeplá, ľebo som_u mochom poupchávau̯ (Dol. Lehota DK); Jeho burg biu̯ kon_zarústnútí mechem (Záh. Bystrica BRA); Na severňí straňe bívajú stromi obrostu̯é mechem (Kúty SKA); Na vrch kisne sa dá moch (Doľany MOD); V jeśeňi zme moh zbiraľi a zme ho nakladaľi medzi stromiki (Smižany SNV); Po mochu v ľeśe śe dobre chodzi (Ratvaj SAB)
L. popeu̯aví moch (Rozbehy SEN) - druh výtrusovej rastliny, bot. lišajníky (Lichenes)
F. trvá to jako mach na strese (Bošáca TRČ) - dlho; ňepójďen k ťebe, keď bi si aj mochon zarástou̯! (Vieska n. Žit. ZM) - v nijakom prípade; je jakobi ból machom obroslí (Bošáca TRČ) - predčasne zostarnutý
2. jemné perie, páperie: A tej vankúšike zme vipchali mochom (Čelovce MK); Daľi jej moch do dúchen (Kociha RS); Toto stredňe (perie), to še tež ma parac, a trece - moch, to še ňemeša v jedno (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. gem expr. jemné chĺpky na tvári mládenca: Už má moh na brede (Roštár ROŽ); machový i mochový príd. k 1, 2: Urobiľi také machové víplňe do oblokou, abi v zime ňeťahalo (Turč. Ďur MAR); Daľi jej dve šisto mochovie duchni (Klenovec RS); Budzem mac mohovi paplani (Smižany SNV)
L. mohova trava (Smižany SNV) - druh liečivej rastliny


machový p. mach

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu