mažiar -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ masívna kovová al. kamenná nádoba na drvenie zrna, korenín a byliniek pomocou tĺčika: mosadzný, kameninový m.; drviť, rozdrviť v mažiari rascu, šafran, mak; vybrať z mažiara roztlčený struk vanilky; zelené klíčky raže sa roztĺkajú v mažiari, kým nepustia šťavu 2. hist., voj. ▶ delo veľkého kalibru s krátkou hlavňou, z ktorého sa vystreľovali gule: odlievať mažiare z bronzu; nabiť m.; zaútočiť mažiarmi na bránu pevnosti; vojaci strieľali z mažiarov i z pušiek; večer vyhrávala muzika a strieľalo sa z mažiarov z dela na strieľanie naslepo, obyč. pri oslavách ▷ mažiarik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: má zbierku mosadzných mažiarikov