Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mať sa sa majú sa maj sa! mal sa majúc sa majúci sa nedok. 1. (ako) ▶ žiť istým spôsobom vzhľadom na zdravotnú situáciu, hmotné pomery, priaznivé al. nepriaznivé podmienky a pod., vodiť sa: m. sa dobre, zle, obstojne; po chorobe sa nemá najlepšie; v novom zamestnaní sa nemá najhoršie; máme sa tu fajn, skvele, výborne; na dovolenke sa mali fantasticky; napíšte, ako ste sa mali; Nenadávajte. Máte sa tu ako boh. [J. Pohronský]ako sa máš/máte? zdvorilostná formula vyjadrujúca záujem o niekoho; maj/majte sa dobre! želanie pri lúčení; hovor. maj/majte sa! pozdrav pri odchode
2. (do čoho; k čomu) ▶ dávať sa, púšťať sa do nejakej činnosti, chystať sa niečo urobiť: nikto sa nemá k činu?; hneď sa mali do práce; nemali sa k odchodu; Hovorili o tom, o inom, ale do izby sa akosi nemali. [J. Jonáš]; Keď sa Clayton k ničomu nemal, s predstieranou hravosťou ho plesol po žalúdku. [P. Vilikovský]
3. (ku komu; okolo koho) ▶ prejavovať niekomu náklonnosť, lásku, získavať priazeň niekoho: mal sa k rodičom veľmi pekne; nikto sa k nej vážne nemal; Aj so mnou tak bolo. Najprv mi bolo veselo, každý sa okolo mňa mal, a dnes čo? [L. Ondriš]; Ani jeden pár sa nemal tak pekne k sebe ako za mojich čias. Tak líčko na líčko. [D. Kraus]; Vždy sa mali k ľuďom a ľudia sa im teraz v dobrom odplácajú. [J. Podhradský]
fraz. expr. mať sa ako červík v syre žiť v hojnosti; expr. mať sa ako holý/nahý v tŕní ocitnúť sa v zlej, nepríjemnej situácii; expr. mať sa ako prasa v žite žiť v blahobyte; expr. mať sa ako ryba na suchu mať sa zle, mať ťažkosti; mať sa ako v raji žiť šťastne, blahobytne; mať sa k svetu/k životu prejavovať chuť do života, byť čulý, životaschopný; mať sa kráľovsky žiť v materiálnom dostatku; maj sa na pozore! vyhrážka niekomu, varovanie niekoho; mať sa na pozore byť opatrný; expr. ty sa máš! žije sa ti dobre; vec sa má takto/ináč al. veci sa majú takto/ináč pravda, skutočnosť je iná
opak. mávať sa -va sa -vajú sa -val sa: dobre sa tu mávajte


mať1 G matere D a L materi A mať, mater pl. N matere G materí D materiam L materiach I materami obyč. iba sg. N a A mať ž. kniž. 1. často ako súčasť ustálených a typických spojení ▶ láskavé pomenovanie al. oslovenie ženy, rodičky vo vzťahu k deťom, matka: spomenúť si na nebohú m.; m. prežehnala chlieb a každému kúsok odkrojila; starala sa oňho ako vlastná m.; Počuješ, Matúš, moja dobrá mať umreli. Som sirota! [L. Ťažký]; Či je to len vaše trápenie? Veď som vaša mať. [V. Šikula]birmovná mať (v rímskokatolíckej cirkvi) žena sprevádzajúca birmovanca pri birmovaní, birmovná matka; krstná mať žena, ktorá pri krste dieťaťa preberá povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa, krstná mama; stará mať matka otca al. matky dieťaťa vo vzťahu k vnúčaťu, stará mama; prastará mať matka starého otca al. starej mamy dieťaťa vo vzťahu k pravnúčaťu; svadobná mať matka ženícha al. nevesty vo svadobný deň, svadobná matka
2. ▶ zvieracia samica majúca mladé: jastrabia m.; cudzia m. vtáča nenakŕmi; starostlivá sýkorčia m. priletela s potravou; Mať srna, stojaca v malinčí, sa bojí ľudí tak, ako sa bála dravca. [L. Ťažký]
3. i Mať náb.matka Ježiša Krista, Panna Mária: ty si m. dobrotivá; Ó, Mária, Mať bolestná! [T. Klas]; Zatiaľ čo na freske skrúšená Božia mať a vonku živé ľudské matere snímali z krížov syna. [Š. Žáry]
fraz. krkavčia mať zlá matka, ktorá sa nestará o svoje deti, príp. im aj ubližuje; expr. zbiť niekoho tak, že ho [ani] vlastná mať nespozná spôsobiť niekomu veľkú fyzickú bolesť, veľmi zbiťparem. nemému [dieťaťu] ani vlastná mať nerozumie pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť svoj problém


mať2 majú maj! mal majúc majúci nedok.
I. v plnom význame 1. (čo/v zápore i čoho, zried. koho) ▶ byť majiteľom, vlastníkom niečoho, vlastniť niečo: m. byt, dom, auto, záhradu, pozemok; m. peniaze, zlato, šperky; nemať peniaze, peňazí nazvyš; v meste mali firmu, obchod, reštauráciu; doma majú veľa kníh; zberateľ má vzácnu zbierku známok, obrazov; sultán mal veľa otrokov; nikdy nemal psa; rodičia nemali nijaký majetok; kto mal, (ten) dal
2. (čo) ▶ vlastniť s istým cieľom, na určitý čas, držať, prechovávať niečo, disponovať niečím: m. byt v prenájme; m. na predaj ovocie, akcie; m. tovar na sklade; nemali v zásobe dostatok potravín; mali trochu peňazí na knižke (v banke); víno, zeleninu majú v pivnici; starká má vždy sladkosti pre deti; čo máš vo vrecku?; máte všetko, čo potrebujete?; nemal pri sebe ani korunu; zima nám neprekáža, v chate máme piecku; susedovci na dedine majú zajace a sliepky chovajú; v záhrade má prevažne kvety pestuje; - Na vás [volám]. Nemáte cigaretu? [L. Ťažký]
3. (čo, koho) ▶ držať v ruke al. v rukách, niesť na sebe: žena mala v náručí dieťa; sedí v kresle a na kolenách má otvorenú knihu; na chrbte mal batoh; poľovník mal na pleci pušku; Vajda zoskočil z baku, v ruke mal bič. [J. Balco]
4. (čo (kde)) ▶ byť v niečom oblečený, obutý, nosiť na sebe; byť vybavený nejakým praktickým al. skrášľujúcim doplnkom: m. na hlave klobúk, na nohách sandále; m. na sebe oblek, uniformu, tričko; m. na krku retiazku, náhrdelník; starý otec má strojček pre nepočujúcich; Na očiach mala okuliare s hrubým kruhovým rámom. [M. Hvorecký]
5. (čo/zried. čoho, koho) ▶ v dôsledku vykonania určitej činnosti získať, dosiahnuť, začať vlastniť; zmocniť sa, chytiť niekoho (obyč. po hľadaní, naháňaní): už máš tie kľúče? našiel si kľúče?; jednu olympijskú medailu už máte; po niekoľkých týždňoch zlodeja stále nemali; O chvíľu mali rýb a rýb, nevedeli, čo s nimi. [V. Šikula]; pren. Keď ich pochopíš, musíš s nimi súcitiť, a keď súcitíš, už ťa majú, už si, vtáčik, lapený. [V. Mikula]
6. (čo na čo) ▶ (opakovane) potrebovať na istý cieľ, s istým zámerom, používať: otec má na holenie žiletky; kameninový hrniec s vekom majú na nakladanie kapusty alebo uhoriek; úvodzovky máme na označenie priamej reči
7. (koho; koho za koho) ▶ byť s niekým v príbuzenskom, priateľskom, spoločenskom vzťahu: má ženu a dve dcéry; rodičov už nemajú; nemala nikoho okrem brata; koho má za muža?; bola šťastná, že má takú dobrú nevestu; majú veľkú rodinu po celom Slovensku veľa príbuzných; veľa známych; nemá ani (jednu, jedinú) kamarátku, nemá ani jedinej kamarátky; máme teraz dobrú lekárku; manžel má skvelého šéfa; tešilo ma m. ich za spoločníkov pri večeri; nevie o tom, že by mal nepriateľov; - Chcel si vedieť, či mám dievča? Nuž mám. [L. Ťažký]; Šťastný ten, kto má priateľa, ktorý vie počúvať, pochopiť... [Anton Hlinka]; Hovorme radšej o niečom inom... trebárs o tom, koľko si mal lások. [K. Lászlová]s kým mám tú česť? zdvorilostná formula pri zoznamovaní al. zdvorilá výzva na predstavenie sa; kto ste?
8. (koho, čo) ▶ byť rodičom niekoho; splodiť, porodiť niekoho, niečo: majú (spolu) dieťa, deti; dcéru mala za slobodna; manželia nemohli m. deti; chceli by sme m. s mužom veľkú rodinu veľa detí; -Servus! - rozkričal sa na mňa [doktor], skôr ako som sa mal kedy zľaknúť, - máš syna, počuješ? [P. Karvaš] práve sa ti narodil syn; V týchto [jarných] dňoch kamzíky majú mláďatá. [Pt 2000] samice ich vrhajú
9. (čo) ▶ byť pôvodcom, tvorcom niečoho: má viacero publikácií, prác, projektov; Sám Peteraj má básnické zbierky, ktorých verše by sa dali ťažko odspievať. [Sme 2004]
10. (čo) ▶ opakovane a obyč. pravidelne dostávať, prijímať: m. dôchodok; m. príjem z reklamy, z prenájmu; m. obedy v škole; niekedy mali mäso len raz do týždňa; každý by chcel m. dobrý plat; Aj za ligové zápasy mali chlapci slušné prémie. [Sme 1997]
11. (čo) ▶ obsahovať niečo ako svoju súčasť, ako príslušenstvo: dom má osem poschodí; byt mal tri izby, chodbu, kúpeľňu a kuchyňu; chladnička má aj mraziaci box; nohavice majú veľké vrecká; naše auto má spoľahlivý navigačný systém
12. (koho, čo za koho, za čo; koho, čo za akého, za aké; koho, čo v kom) ▶ určitým spôsobom hodnotiť, oceňovať, posudzovať ako niekoho, ako niečo, ako nejakého, ako nejaké; vnímať, vidieť ako niekoho; syn. pokladať, považovať, rátať: m. niekoho za hlupáka, za génia; mali ho za svojho syna; matka mala brata za nevinného; nového kolegu majú za celkom schopného; má to za vybavené, za nemožné; mali si za povinnosť oznámiť rodine smutnú správu; za koho, za čo ma máš?; tréner má v ňom spoľahlivého brankára; žiaci majú v učiteľovi vzor
13. zastar. (koho k čomu) ▶ nabádať, viesť niekoho (slovami) k nejakej činnosti, k nejakému prejavu, postoju al. správaniu: m. žiakov k usilovnosti; doma nás mali k tomu, aby sme pomáhali starším
14. v spojení so vzťažným výrazom a neurčitkom ▶ vyjadruje existenciu subjektu, objektu al. iných okolností deja a s tým súvisiacu možnosť realizovať dej;
vo funkcii výčitky vyjadruje nepravú doplňujúcu otázku: m. čo jesť, kde spať; má sa na brata prečo hnevať; veď mladí majú z čoho žiť; čo mal čo v noci vyspevovať?; o poriadok sa nemal kto starať; nemala koho poslať po lieky; máme sa aspoň na čo tešiť; Rozvod kvôli dieťaťu neprichádza zatiaľ do úvahy, a ani nemám kam ísť. [Pd 1994]
15. v spojení so vzťažným výrazom a neurčitkom ▶ vyjadruje existenciu cieľového objektu a s tým súvisiacu povinnosť realizovať dej: v škole má čo doháňať; všetci máme čo naprávať; mali čo robiť, aby do večera všetko pripravili; rodičia sa majú čo oháňať, aby uživili päť detí; vidno, že sa ešte stále máte čo učiť; Traktoristi sa mali čo obracať, aby stíhali odvážať vymlátené obilie do skladu. [VNK 2002]
II. vo funkcii modálneho slovesa (s neurčitkom) 1. ▶ vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť nejakého deja, je potrebné, je nevyhnutné; vyjadruje povinnosť konať, vykonať dej, musieť: máš usilovne študovať; máte ihneď prísť k riaditeľovi; mám ti povedať, že...; mal by si jesť viac ovocia; no a potom nemá byť človek opatrný!; čo sa mám z toho zblázniť?; to tu máme celý deň sedieť a čakať?; - Neskoro a zle si to povedal, Jozef Gomboj, nemal si radšej hovoriť nič. [S. Rakús]; Dobrý poľovník má mať dobré nože - aspoň tri. [D. Dušek]; Od prekvapenia som sa skoro rozkuckal, lebo cigaretový dym mi vliezol tam, kde nemal. [P. Jaroš]; neos. a kade sa má ísť? kade treba ísť?
2. obyč. v otázke ▶ vyjadruje možnosť niečo konať, môcť: čo vám mám na to povedať?; ako to máme vedieť?; ako to mala ovplyvniť?!; Tak nám povedz, čo máme robiť. Veď aj tak sme vlastne už mŕtvi... [Slo 2002]
3. ▶ vyjadruje blízkosť al. pravdepodobnosť uskutočnenia sa deja; vyjadruje zamýšľaný al. chcený dej, chystať sa, chcieť: otec má prísť čoskoro; zajtra majú byť topánky opravené; opatrenia by mali pomôcť zlepšiť bytovú situáciu; máš k tomu čo dodať?; lietadlo, ktorým mali odletieť, meškalo už dve hodiny; Teraz, keď som sa pokúšal o čosi viac, malo ma stihnúť pohŕdanie a výsmech? [Rb 1976]
4. ▶ vyjadruje podmienenosť pri pravdepodobnom al. možnom deji: máš sa tam nudiť, ostaň doma; máš prísť neskoro, radšej nechoď
5. ▶ vyjadruje cudziu, často neoverenú mienku, pravdepodobnú správu, dohad: to má byť ten hrdina to vraj je ten hrdina; do mesta má prísť cirkus; na vkladných knižkách mal mať tisíce!; neos. v nedeľu má pršať
III. hovor. (koho s neurčitkom; komu s neurčitkom) vo funkcii limitného slovesa vyjadruje dej, ktorý sa takmer uskutočnil (len-len že sa niečo, obyč. zlé, nestalo): mal ma šľak trafiť; malo mi srdce puknúť od žiaľu, od dojatia; zmija ju už-už mala uhryznúť; neos. malo ho od zlosti poraziť
IV. (kde) vo funkcii statického slovesa vyjadruje existenciu, výskyt niekoho, niečoho na nejakom mieste: mám známeho na obecnom úrade; moju dcéru má v pestúnskej starostlivosti sestra; večeru máš na stole; Otec: A kde máš auto? - Jožko: V šrote. Rozmlátil som ho... [D. Dušek]; Africké pobrežie sme mali po ľavej ruke, iba v šesťdesiatmíľovej vzdialenosti. [V. Krupa]tu máš!, tu máte! neformálny (spoločensky až nezdvorilý) sprievodný výraz pri podávaní al. pri ponúkaní niečoho, na, nate, ↗ i fraz.; tu to máš!, tu ho máš! výraz pri podávaní al. ukazovaní niečoho, tu to je, ↗ i fraz.
V. ako formálne sloveso tvorí významový celok s pripojeným podstatným menom v A al. s iným slovným druhom a takto 1. ▶ vyjadruje vlastnosti osôb, zvierat a vecí: m. vynikajúcu pamäť, peknú postavu, hnedé vlasy; m. (dobrý) hlas a) rozprávať príjemným al. silným, výrazným hlasom b) vedieť dobre spievať; m. (dobrý) sluch a) dobre počuť b) byť muzikálny; m. (dobrý) vkus a) vedieť zladiť farby, látky a pod. b) pekne sa obliekať; m. vysoké, nízke IQ byť veľmi, málo inteligentný; perzská mačka má dlhú srsť; niektoré drevo má výraznú farbu a vzor; nábytokpekný dizajn; jeho vyvolená nemá (ani jednu, jedinú) chybu, nemá (jedinej) chyby je dokonalá, bezchybná
2. ▶ vyjadruje fyzické stavy, najmä (zhoršený) zdravotný stav organizmu, rozličné psychické pocity a stavy (najmä rozumové, vôľové a pod.): m. nádchu, chrípku; m. horúčku, triašku, zimnicu; m. veľké bolesti (hlavy, zubov); m. kŕče, halucinácie; m. suchý, dráždivý kašeľ; m., nemať cit v prstoch; m. tvrdý spánok; m. depresiu; m. smutnú, veselú náladu; nemať náladu na niečo; m. (veľký) žiaľ; nemať hanbu, hanby; každý má svoje vrtochy; máš poňatie, predstavu, koľko je hodín?; nemal o tom ani poňatia, ani potuchy
3. ▶ vyjadruje okolnosť veku: syn bude m. desať; otec už má päťdesiat preč; koľko máš rôčkov?; Keď som ja mala dvadsať rokov, väčšina mojich rovesníčok už bola vydatá. [Slo 2002]
4. ▶ vyjadruje právne a iné postavenie: m. funkciu byť funkcionárom; m. hodnosť (kapitána); m. vysoké postavenie, dobrú pozíciu; m. zaujímavé povolanie; m. maturitu; má titul inžiniera; m. prácu byť zamestnaný al. inak zarábať na živobytie; m. remeslo a) byť remeselníkom b) byť vyučený, vyškolený na nejakú profesiu; m. úlohu, poslanie; m. slovenské štátne občianstvo byť občanom Slovenskej republiky; hovor. m. dve atestácie kvalifikačné skúšky (lekára) v určitom medicínskom odbore; Za socializmu mal robotu každý. [VNK 2002]
5. ▶ vyjadruje účasť na nejakej akcii, činnosti al. vykonávanie činnosti: m. prednášku a) prednášať b) počúvať prednášku; m. vyučovanie a) vyučovať b) byť na vyučovaní; m. prejav rečniť; dnes máme stretnutie, schôdzu, poradu; Nemal práve nič mimoriadne na práci, a tak jej prišiel pomôcť s varením. [J. Juráňová]
6. ▶ vyjadruje rozličné stavy zažívané v (spoločenskom) živote al. okolnosti, v ktorých sa niekto ocitá: m. svadbu, promóciu; má pohreb a) (o mŕtvom) budú ho pochovávať b) zabezpečuje pohreb al. ide na pohreb niekoho; m. pred skúškou, po skúške; m. čas, voľno; nemať čas byť zaneprázdnený; m. naponáhlo ponáhľať sa; m. pomoc detí, rodičov; m. dlh, dlhy; m. záväzky; m. aféru, škandál, opletačky; m. protekciu; m. (veľké) šťastie; majú pred sebou veľké úlohy; Bratislava by mohla mať dôstojnú budúcnosť; mať po sezóne (obyč. o športovcoch) skončilo sa obdobie aktívnych zápasov, ↗ i fraz.
7. iba v 3. os. prítomného času ▶ používa sa pri opisnom vymedzení obsahu pojmu, najmä jednotiek miery: meter má sto centimetrov; tona má tisíc kilogramov; literdesať decilitrov; rok má 365 dní, ale priestupný rok má 366 dní; minúta má šesťdesiat sekúnd; štadión má kapacitu päťtisíc miest; ruky človeka majú desať prstov; koľko obyvateľov má vaša obec?
8.ako kategoriálne sloveso tvorí lexikalizované spojenie: m. autoritu byť vážený, uznávaný; m. dojem domnievať sa; m. dozor, dohľad dozerať, dohliadať al. byť pod dozorom, pod dohľadom; m. dôveru k niekomu, k niečomu, v niekoho, v niečo dôverovať niekomu; m. dôveru (u) niekoho byť dôveryhodný; m. charakter byť charakterný; m. chuť, vôľu chcieť; m. kontrolu nad niečím kontrolovať niečo; m. (dobré, zlé) meno, (dobrú, zlú) povesť byť nejako (dobre, zle) hodnotený, posudzovaný; m. možnosť môcť; m. na mysli niekoho, niečo myslieť na niekoho, na niečo; m. (niečo) na pamäti a) pamätať si niečo b) mať na mysli, že...; m. niečo na starosti starať sa o niečo; m. na výber môcť si vybrať; m. niekoho, niečo na zreteli prizerať na niekoho, na niečo; m. nádej dúfať; m. námietky namietať; m. nárok nárokovať si; m. (vysoké) nároky byť náročný; m. náskok byť v predstihu; m. (svoj) názor, (svoju) mienku nazdávať sa, byť presvedčený; m. obavy z niečoho obávať sa niečoho; m. odbyt dobre sa predávať; m. odvahu byť odvážny; m. ohľad na niekoho, na niečo prizerať na niekoho, na niečo, brať do úvahy niekoho, niečo; m. osoh, úžitok, prospech, zisk z niečoho ťažiť z niečoho, získavať niečo; m. platnosť byť záväzný, platiť; m. pocit cítiť, tušiť; m. podiel na niečom podieľať sa na niečom; m. pochopenie, porozumenie, uznanie pre niekoho, pre niečo chápať niekoho, rozumieť niekomu, niečomu; m. poverenie byť poverený; m. právo byť oprávnený; m. pripomienky k niečomu pripomienkovať niečo, predkladať pripomienky; m. rád niekoho, niečo nachádzať potešenie v niekom, v niečom, obľubovať niekoho, niečo, milovať, ľúbiť niekoho, niečo; m. radosť radovať sa, tešiť sa; m. rešpekt pred niekým rešpektovať niekoho; m. rozvahu byť rozvážny; m. silu byť silný; m. skúsenosti byť skúsený; m. službu slúžiť; m. smútok za niekým smútiť za niekým; m. starosť, starosti o niekoho, o niečo starostiť sa, obávať sa, byť ustarostený; m. strach strachovať sa, báť sa; m. súcit (s niekým) súcitiť; m. súdnosť byť súdny; m. škodu, ujmu škodovať; m. tušenie tušiť: nemá (ani) tušenia (o niečom) nič netuší; m. úctu k niekomu, k niečomu, m. v úcte niekoho, niečo ctiť si niekoho, niečo; m. účasť na niečom zúčastňovať sa, zúčastniť sa na niečom; m. účinok účinkovať; m. úspech byť úspešný; m. v pláne niečo plánovať niečo; m. v úmysle niečo (urobiť) zamýšľať niečo; m. vo zvyku (niečo robiť) pravidelne robievať niečo; m. vplyv na niečo vplývať na niečo; m. význam, zmysel, opodstatnenie byť opodstatnený, odôvodnený; m. vzťah k niečomu zaujímať sa o niečo; m. zásluhu na niečom, m. zásluhy o niečo zaslúžiť sa o niečo; m. záujem o niekoho, o niečo zaujímať sa o niekoho, o niečo; m. zlosť na niekoho, na niečo zlostiť sa na niekoho, na niečo; m. zľutovanie s niekým zľutovať sa nad niekým
VI. ako spona 1. v spojení s trpným príčastím stredného rodu dokonavých slovies ▶ vyjadruje stav, ktorý je výsledkom skončeného deja a trvá v prítomnosti: m. upratané, povysávané, vypraté, vyžehlené; má dosť ušetrené, zarobené; má vypité; má už nakúpenéi fraz.; vo februári budú mať zasiate; keď sme prišli, už mali zavreté; Počas celej sezóny ste mali vypredané, takže o hokej bol veľký záujem. [VNK 2001]
2. v spojení s predmetovým doplnkom al. príslovkovým určením ▶ vyjadruje existenciu určitej vlastnosti osoby al. veci al. existenciu istého postavenia osoby, stavu veci vo vzťahu k podmetu: majú (zo) syna vysokoškoláka; nevestu má šikovnú; byt majú po rodičoch; nadanie na spev má po matke; starký má zrak ešte v poriadku; ústne to už máme dohodnuté; zdravotné sestry na našom oddelení majú ukončené pomaturitné štúdium
3. obyč. v 1. os. pl. v spojení s príslovkou, s podstatným menom v A al. s číslovkou ▶ vyjadruje rozličné stavy, časové, číselné a pod. údaje z hľadiska zainteresovanej osoby: dnes máme chladno; máme krásny deň; a opäť máme Vianoce; od zajtra máme prázdniny; dve pivá, to máme tri eurá; viete, to máte tak... konštatovanie istého stavu; hovor. koľko máš hodín? vhodnejšie koľko je hodín
fraz. mať brucho ako [pivný] sud/súdok byť tučný, s vypučeným bruchom; mať jazyk [ostrý] ako britva/osa/žihadlo príkro sa vyjadrovať, byť v reči pichľavý, uštipačný, bezohľadný; mať niečo/všetko [ako] na dlani jasne niečo, všetko vidieť; mať peňazí/groší ako pliev byť bohatý; expr. mať rád niekoho ako koza nôž al. mať rád niekoho ako soľ v očiach neznášať, nenávidieť niekoho; mať rečí ako koza bobkov veľa, zbytočne rozprávať; mať telo [ako] v ohni byť celý rozpálený (obyč. horúčkou); mať z/od niečoho hlavu ako merica cítiť sa ohúrený (od starostí, kriku a pod.); ak mám pravdu povedať, ... al. ak mám byť úprimný, ... uvádzacia fráza ako prejav otvorenosti, priamosti hovoriaceho; expr. ani ma nemá výraz odmietania niečo urobiť, nie; hovor. ani v päte to nemá ani nepomyslí na také niečo; [a] tu ho máš! al. tu to máš! výraz prekvapenia, začudovania, radosti, sklamania, rozhorčenia a pod., hľa, ľaľa ho, aha ho; hovor. čo spolu majú? aký je medzi nimi vzťah?; čo [zasa] má? čo chce, o čo mu ide, s čím ma, nás tentoraz otravuje?; má, čo chcel nezaslúžil si nič iné, nič lepšie; má/nemá dobrý deň darí sa mu, nedarí sa mu; [to už] vyhraté a) určite vyhrá b) má zaručený úspech v niečom, jeho činnosť bude úspešne zavŕšená; má to zrátané/spočítané a) nasleduje trest b) blíži sa jeho koniec (obyč. koniec života al. pôsobenia vo vysokej funkcii); maj boha/Boha pri sebe! zľutuj sa!; expr. maj ma rád/majte ma radi al. môžeš ma mať rád/môžete ma mať radi nezáleží mi na tebe, na vás, na tvojej, na vašej mienke; hovor. mám to pod kontrolou kontrolujem sa, ovládam svoje správanie; máš [ešte] niečo? chceš ešte niečo (povedať, riešiť)?; máš to u mňa! a) výraz vďaky, som tvojím dlžníkom b) vyjadrenie hrozby, pomstím sa ti; mať beľmo/klapky na očiach nevidieť al. nechcieť vidieť skutočnosť, aká je, nepoznať pravdu, byť zaslepený; mať blchu v kožuchu a) byť nespokojný b) byť neposedný, vrtieť sa; mať bystré oči/bystrý zrak a) dobre vidieť b) byť všímavý, vnímavý; mať cmar v žilách al. mať namiesto krvi cmar byť ťažkopádny, mľandravý, bez temperamentu; mať čisté konto a) nevykonať nič nesprávne b) nemať dlhy c) (v športe) byť bez prehry al. nedostať ani gól; mať čisté ruky byť čestný, bezúhonný; mať srdce byť nezištný, úprimný; mať čisté svedomie a) byť nevinný b) necítiť vinu; mať čistý/jasný rozum al. mať čistú/jasnú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať čistý stôl dokončiť prácu, splniť úlohy; mať čistý štít a) byť čestný, statočný b) (v športe) zostať neporazeným; mať dar jazyka pôsobivo, ľahko sa vyjadrovať; mať dar od boha/Boha na niečo byť mimoriadne nadaný v niečom, byť obdarený výnimočnou schopnosťou; mať deravé ruky byť nešikovný, neudržať v rukách predmety; mať deravú hlavu zabúdať; mať dlhé/lepkavé prsty byť zlodejom, kradnúť; mať dlhé vedenie byť málo chápavý; mať dlhú chvíľu/dlhý čas nudiť sa; mať dobré oko a) byť presný, napr. pri streľbe b) vedieť niečo, niekoho dobre odhadnúť, posúdiť; mať dobré/zlaté srdce byť láskavý, dobrosrdečný; mať dobrú hlavu byť učenlivý, inteligentný; mať dobrú mušku vedieť presne strieľať; hovor. mať [dobrý] nos na niečo byť predvídavý, vycítiť, čo sa stane; hovor. expr. mať drobné jašenie vystrájať hlúposti, pochabosti, jašiť sa; mať dušu/smrť na jazyku a) byť smrteľne chorý, umierať b) byť slabý, vychudnutý, úplne vyčerpaný; mať dve tváre al. mať dvojakú tvár al. kniž. mať jánusovskú tvár byť vypočítavý, podľa potreby prejavovať dvojaké, celkom rozdielne správanie; mať dve želiezka/viac želiezok v ohni sledovať súčasne dva rozličné ciele, pripravovať sa na dve al. viaceré možnosti; mať/nemať fifika/filipa byť, nebyť bystrý, dôvtipný; mať hlavné slovo rozhodovať, byť rozhodujúci; mať hlavu a/aj/i pätu (obyč. o jazykovom prejave) byť ucelený, zmysluplný, tvoriť logický celok: nemá to hlavu ani pätu/hlavy ani päty al. nemá to ani hlavu, ani pätu/ani hlavy, ani päty nedáva to zmysel, je to zmätené, neusporiadané; mať hlavu na [svojom/správnom] mieste byť múdry, rozvážny; mať hlavu v oblakoch nereálne zmýšľať, rojčiť, snívať; mať hlavu v smútku trápiť sa pre niečo; mať hlúpe šťastie nezaslúžene dobre obísť; mať horúcu hlavu byť prchký, nerozvážny; mať hlboko do vrecka mať málo peňazí mať horúcu krv byť temperamentný, vznetlivý, vášnivý; hovor. mať hrošiu/hrubú kožu a) byť necitlivý b) zniesť veľa kritiky; mať chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; mať jedovatý/ostrý/pichľavý/štipľavý jazyk príkro sa vyjadrovať, byť v reči pichľavý, uštipačný, bezohľadný; mať kurací mozog/rozum byť hlúpy; mať malú dušu/dušičku pociťovať strach, obavu, úzkosť; mať maslo na hlave byť vinný, a preto nemôcť slobodne konať; mať maškrtný jazýček mať rád dobré jedlo; mať mäkké srdce byť prístupný citom, byť dobrý, súcitný, vedieť sa zľutovať; mať mladé/dobré nohy a) vedieť rýchlo chodiť, behať b) byť schopný niečo pešo rýchlo vybaviť, kúpiť a pod.; mať na niekoho ťažké srdce hnevať sa na niekoho, zazlievať niekomu niečo; mať napísané niečo na čele prezrádzať, prezradiť niečo výrazom tváre; mať niečo čierne na bielom disponovať jasne, zreteľne napísaným textom (často úradne potvrdeným pečiatkou); mať niečo k dobru mať ako výhodu; mať niečo na duši/na srdci a) trápiť sa pre niečo b) chcieť sa s niečím zdôveriť; mať niečo na jazyku a) chystať sa povedať niečo b) nemôcť si spomenúť na výraz; mať niečo na krku a) musieť sa starať o niekoho, o niečo b) musieť si plniť, splniť nejakú povinnosť c) musieť čeliť niečomu, napr. obvineniam; mať niečo v hrsti mať niečo isté; mať [všetko] v hlave presne, detailne si zapamätať, obyč. údaje, text, zobrazenie; slang. mať niekoho, niečo na háku cítiť al. prejavovať nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; mať niekoho na krku a) musieť sa starať o niekoho b) byť obťažovaný, prenasledovaný niekým; mať niekoho, niečo na očiach a) stále sa na niekoho, na niečo dívať, dozerať, niekoho, niečo pozorovať, sledovať b) predstavovať si, pamätať si niekoho, niečo; hovor. mať niečo na rováši [u niekoho] a) byť zaťažený nejakým dlhom b) previniť sa niečím voči niekomu, vykonať niečo, za čím by mal nasledovať trest; mať niečo na svedomí a) zaviniť niečo zlé b) niečo trápi, ťaží niekoho; mať niekoho na svedomí zaviniť niečie nešťastie al. niečiu smrť; mať niekoho, niečoho [až] po krk/vyše hlavy a) byť omrzený, zunovaný z niekoho, z niečoho, presýtený niečím b) nechcieť sa už s niekým stýkať, odmietať, odmietnuť ďalej niečo robiť; mať niečo proti niekomu namietať niečo proti niekomu; mať niečo s niekým stýkať sa (intímne) s niekým; mať niečo v krvi a) mať niečo ako trvalú, vrodenú vlastnosť b) niečo dobre ovládať; mať niečo v rukách a) (napr. argumenty, dôkazy) disponovať niečím, môcť niečo použiť, využiť b) (napr. diplom, doklad) získať, vlastniť niečo c) (napr. moc, financie) ovládať, riadiť niečo; mať niečo/všetko v malíčku dokonale ovládať, vedieť niečo; mať niečo z prvej ruky a) byť informovaný o niečom priamo od pôvodcu, z pôvodného zdroja b) kúpiť niečo od výrobcu al. prvého predajcu; mať niečo za lubom mať tajný, často zlý úmysel, pomýšľať na niečo; hovor. mať niekoho v hrsti/v rukách ovládať niekoho (kontrolou dôležitých materiálnych zdrojov al. informácií osobného charakteru); mať niekoho v srdci ľúbiť, milovať niekoho; mať niekoho v žalúdku hnevať sa na niekoho, neznášať niekoho (a dávať mu to najavo); mať niekoho, niečo z krku byť oslobodený od niekoho, od niečoho; hovor. mať niekoho za blázna a) uťahovať si z niekoho b) znevažovať, nectiť si niekoho; mať niekoho za pätami a) byť niekým sledovaný v tesnej blízkosti b) byť prenasledovaný niekým; mať niekomu niečo za zlé vyčítať niekomu niečo; mať oči na stopkách sústredene niekoho, niečo pozorovať, sledovať; mať o koliesko viac/menej správať sa nepredvídateľne a čudne, byť nenormálny; mať o sebe vysokú mienku veľa si o sebe myslieť, namýšľať si, vyvyšovať sa (obyč. bez dôvodu); mať obe/obidve ruky ľavé byť veľmi nešikovný; mať oči všade al. mať všetko pod kontrolou a) byť ostražitý, všetko si všímať, vidieť, kontrolovať, registrovať b) byť o všetkom informovaný (prostredníctvom poverených ľudí); mať opicu byť opitý; mať ostré/široké/tvrdé lakte byť veľmi priebojný až bezohľadný; mať otvorené dvere niekam môcť sa niekam bez ťažkostí dostať, mať niekam voľný prístup; mať päť/šesť/sedem/osem krížikov na chrbte mať päťdesiat/šesťdesiat/sedemdesiat/osemdesiat rokov; expr. mať plné nohavice/gate mať strach, báť sa; mať plné ruky práce/roboty byť veľmi zaneprázdnený; mať plné ústa niečoho, niekoho ustavične o niečom, o niekom hovoriť; mať plnú hlavu niekoho, niečoho (obyč. o zamilovanom človeku) ustavične na niekoho, na niečo myslieť; mať pod čapicou al. mať v hlave al. mať [už] nakúpené byť opitý, opiť sa; mať podrezaný jazyk a) vedieť sa dobre a pohotovo vyjadrovať b) veľa rozprávať; trochu iron. mať po sezóne a) uplynul (vhodný) čas na vykonanie niečoho životne dôležitého, obyč. na založenie rodiny al. na profesijnú kariéru b) (obyč. o žene) byť už stará, neatraktívna; mať posledné slovo rozhodnúť o niečom; mať pravdu [v niečom] a) hovoriť to, čo zodpovedá skutočnosti, neklamať, nemýliť sa b) správne si počínať; mať prázdne vrecko/prázdne vrecká byť bez peňazí; hovor. mať prsty v niečom zúčastniť sa na niečom, obyč. nesprávnom al. nenáležitom, byť zapletený do niečoho; hovor. mať rapeľ bláznivo vyvádzať, robiť pochabosti; mať/nemať rozum byť, nebyť rozumný, správať sa, nesprávať sa rozvážne; mať rozumu za groš al. nemať [ani] za groš rozumu byť nerozumný, hlúpy; mať s niekým, s niečím do činenia prichádzať s niekým, s niečím do styku, do kontaktu (v práci, v súkromí); mať slovo hovoriť, rečniť; mať smolu zažívať, zažiť nešťastie, neúspech; mať srdce na pravom mieste byť šľachetný, ľudský; mať srdce z kameňa byť bezcitný, tvrdý, krutý; expr. mať [svoje] muchy byť vrtošivý, náladový; mať šťastie v nešťastí dobre obísť, obstáť v zlej, nepríjemnej, nebezpečnej situácii, zachrániť sa, vyviaznuť z niečoho; mať šťastnú ruku dobre (si) vybrať, vhodne zasiahnuť, rozhodnúť; mať ťažký jazyk nezrozumiteľne hovoriť, bľabotať, obyč. v opitosti; mať tmu pred očami nevidieť (obyč. v dôsledku náhleho telesného zranenia al. duševného otrasu); mať to dobre zrátané premyslieť si to do dôsledkov a so zreteľom na svoj prospech; mať [to] svedomie al. nemať [toho] svedomia môcť, nemôcť niečo vykonať; mať tuhý korienok mať pevné zdravie; mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý, neústupčivý b) ťažko sa učiť, ťažko niečo chápať; mať u niekoho [dobré] očko/oko byť u niekoho obľúbený, získať si niečiu priazeň, dôveru a pod.; mať [už] dušu/srdce na mieste/na pokoji byť (už) spokojný, uspokojiť sa; mať [už] svoj vek/svoje roky nebyť už mladý, byť dosť starý; hovor. mať veľa/všetko na hlave musieť sa starať o veľa vecí, o všetky veci súčasne; hovor. mať veľké oči a) chcieť zvládnuť viac, ako sa dá b) chcieť veľmi veľa vlastniť, byť chamtivý, nenásytný; mať veľa/mnoho rečí veľa, zbytočne hovoriť; mať viac šťastia ako rozumu dobre pochodiť nie vďaka svojej múdrosti, ale náhode; mať v hlave otruby/piliny/plevy/sečku/slamu byť hlúpy; expr. mať vlčiu tmu byť neschopný jasne vidieť (obyč. niečo zlé); mať vo veci/veciach jasno vedieť, pochopiť, o čo ide, netápať v neistote; mať [všetko], čo si len srdce/duša zažiada al. čo srdce/duša zažiada al. po čom/za čím srdce/duša piští nič nechýba, všetko si možno dovoliť, dopriať, každé želanie sa splní; mať z niečoho vrásky na čele robiť si starosti, trápiť sa; mať z pekla šťastie veľmi dobre pochodiť, obísť napriek (hroziacemu) nebezpečenstvu, problémom, prekážkam, nástrahám; mať zlé svedomie cítiť vinu; nemá páru [na svete] nikto, nič s ním nemôže súťažiť, nikto, nič (na svete) sa mu nevyrovná; nemať ani groša/fuka al. nemať ani deravý groš byť bez peňazí; nemať cit/[kúska] citu byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; nemať čo do úst položiť/vložiť a) byť bez jedla b) žiť v úplnej biede; nemať dna byť nenásytný, nestriedmy; nemať dňa ani noci al. nemať ani dňa, ani noci al. hovor. nemať piatku ani sviatku al. nemať ani piatku, ani sviatku byť stále zaneprázdnený, nemôcť si oddýchnuť pre robotu, povinnosti a pod.; nemať dobré slovo pre niekoho a) vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne b) nechváliť, nepochváliť niekoho, neprihovoriť sa niekomu, neprejaviť záujem o niekoho; nemať kde hlavu skloniť/zložiť al. nemať strechu nad hlavou byť bez bydliska, bez domova, bez prístrešia; nemať konca/konca-kraja/hraníc byť nekonečne dlhý, zdĺhavý, bez miery; nemať miesta ani pokoja a) nikde neobstáť, byť nepokojný b) cítiť sa zle, zúfať si; nemať na ružiach ustlaté/ustlané ťažko žiť, často čeliť problémom; nemať niekoho za nič neceniť si, nevážiť si, podceňovať niekoho; nemať nikde miesta byť nepokojný, znepokojovať sa; nemať nikoho [na svete] al. nemať psa ani mačku a) žiť sám b) cítiť sa osamelý; nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, nebyť nikomu za nič zaviazaný; expr. nemať srdce/srdca al. nemať svedomie/svedomia byť necitlivý, bezcitný, bezohľadný; nemať v láske niekoho neobľubovať, neznášať, nemať rád niekoho; nemať všetkých doma a) byť nerozumný, hlúpy b) nebyť celkom normálny; expr. radšej si mal jazyk odhryznúť! lepšie by (bol) urobil, keby mlčal; to máš jedno al. hovor. expr. to máš fuk na tom nezáleží; to nemá cenu/význam a) to nie je dôležité b) to je zbytočné; to nemá chybu! to je vynikajúce, výborné; tu máš!/máte! sprievodný výkrik pri bitke; tu nemáš viac miesta! nepatríš sem, nemáš sem chodiť; už to mám! prišiel som na to; [veď] maj/majte rozum! výzva na rozumné, rozvážne správanie al. konanie; expr. [všetko‚] čo má ruky a nohy al. [všetko‚] čo len nohy má všetci ľudia; [všetko] mať v hlave presne, do detailov si zapamätať niečo, mať niečo dôkladne uložené v pamätiparem. hlúpy/sprostý má šťastie šťastie býva náhodné, nezaslúžené; každá pesnička má svoj koniec al. niet takej pesničky, čo by konca nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti sa skončia, zmenia; keď kocúr nie je doma, myši majú hody/bál bez dozoru sa uvoľňuje disciplína; kto nemá v hlave, má v pätách/nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; kto sa hanbí, má prázdne gamby nesmelý, nepriebojný človek je v nevýhode, menej sa mu ujde; kto šetrí, [ten] má; lož má krátke nohy pravda sa rýchlo ukáže; strach má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; všetko má svoj čas konať treba vo vhodnej, primeranej chvíli; všetko má svoje výhody i nevýhody al. všetko má svoje plusy i mínusy
opak. mávať1 -va -vajú -val: mávam občas silné bolesti; Iný lekvár ako slivkový sme v mojom detstve nemávali. [M. Miadoková]; Mával kedysi náladu rozoberať veci ako hračky, len tak z dlhého času. [L. Ballek]; Zastúpenie v ňom [vo výbore] zvyknú mávať najväčší veritelia. [HN 2009]

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu