Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mať¹, mater, hovor. mati -tere D a L -teri mn. -tere -í -iam -iach -ami ž.

1. matka, rodička: láskavá, starostlivá m.; stará m. vo vzťahu k vnúčaťu; krstná m. zástupkyňa dieťaťa pri krste; byť na m., po m-eri podobať sa matke;

pren. kniž. rodná m. vlasť

2. zvieracia matka: vtačia m.

● expr. otcu-materi naozaj; → nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie; expr. zbiť niekoho, že ho ani vlastná m. nespozná veľmi; hrub. v zahrešeniach: strela, hrom mu do m-e! čertovu m.! do psej m-e so všetkým

mať² má majú nedok. používa sa

I. v plnom lexikálnom význ.

1. byť vlastníkom, vlastniť: m. dom; kto má, dá

2. vlastniť s istým cieľom (na istý čas): m. v zásobe, m. na predaj; m. zbierku na potešenie, m. cukrík pre dieťa

3. držať, prechovávať; nosiť: m. knihu v ruke, m. dieťa na kolenách, m. retiazku na krku

4. vlastniť (po úsilí získať niečo, zmocniť sa niekoho), dosiahnuť: už má dva tituly; po týždni ho majú chytia ho

5. byť v príbuzenskom pomere: m. sestru, rodičov; m. dve deti splodiť, porodiť

6. byť v spoloč., priateľskom, úr. ap. styku s niekým: m. známych, m. pytača, m. upratovačku; hovor. čo spolu majú? nechcem s ním nič m.

7. pravidelne dostávať, prijímať: m. dôchodok, prémie; m. obedy v internáte

8. obsahovať (ako príslušenstvo, súčasť ap.) byt má tri izby, šaty majú vrecká

9. pokladať, považovať: m. pracovníka za schopného; má to za vybavené

10. nabádať, viesť: mali nás k tomu, aby sme boli slušní

11. v spoj. so vzťaž. výrazom a inf. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: (ne)má koho poslať, nemá kde ísť, m. čo jesť

● m. niečo proti niekomu namietať; m. niečo s niekým stýkať sa (intímne); m. s niekým, s niečím do činenia, do roboty prichádzať do styku; m. niečo z niekoho ťažiť, získavať; expr. ani ma nemá odmietnutie; má, čo chcel čo si zaslúži

II. vo funkcii modálneho slovesa

1. (s inf.) vyj. a) nevyhnutnosť, potrebnosť, povinnosť: m. sa veľa učiť, zajtra sa má ísť domov b) možnosť konať dej: čo má robiť? ako to mám vedieť? c) blízkosť, pravdepodobnosť uskutočnenia: má prísť o chvíľu, má to byť hotové d) podmienenosť: máš prísť neskoro, radšej nechoď e) cudziu mienku: to má byť nový vedúci vraj je

2. v spoj. s opyt. zám. a inf. má intenzitný význam nevyhnutnosti: má čo robiť, aby to stihol; má sa čo oháňať

III. hovor. vo funkcii limitného slovesa (s inf.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja (kt. sa nerealizuje): malo ho roztrhnúť, zadusiť; narieka, ako keby mal umrieť

IV. vo funkcii existenciálneho slovesa a) (s príslov. určením al. predmetovým doplnkom) vyj. výskyt niekoho, niečoho na nejakom mieste al. jestvovanie istého postavenia, stavu, vlastnosti osoby al. veci vo vzťahu k podmetu: obed máš v kuchyni; kde máš pero? m. úsmev na tvári; m. (zo) syna športovca; majetok má po otcovi, talent má po matke; líca má biele b) (v spoj. s vetnými prísl., s podst. m. v A a s čísl.) vyj. rozlič. stavy, časové, číselné ap. údaje z hľadiska zainteresovanej osoby: dnes máme teplo; teraz máme jún; máme presne osem hodín; mlieko, maslo, chlieb – to máme päťdesiat korún

● čo zasa má? čo chce? máš ešte niečo? chceš ešte niečo? to máš jedno na tom nezáleží; máš to u mňa a) som ti dlžníkom b) pomstím sa ti

V. ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom; takto vyj. a) vlastnosť osoby al. veci: m. odvahu byť odvážny, m. pružnosť byť pružný b) postavenie, funkciu (v zamestnaní ap.): m. funkciu (poslanca), m. výhodu, m. právo c) vymedzenie obsahu (jednotiek miery): minúta má 60 sekúnd d) rozlič. stavy, teles. al. duš. pocity: m. horúčku, m. (vyše) tridsať (rokov); m. radosť tešiť sa, m. strach báť sa; (ne)m. rád niekoho, m. chuť do niečoho; m. plán, v pláne niečo plánovať e) rozlič. stavy osôb vo vzťahu k iným osobám: m. lásku, úctu k niekomu, m. autoritu u žiakov, m. pomoc niekoho f) účasť na nejakej činnosti, akcii, v spoloč. živote ap.: m. prednášku prednášať al. počúvať prednášku; m. dozor, m. podiel, účasť na niečom; m. svadbu, promóciu, pohreb; (ne)m. čas, m. po sezóne; m. naponáhlo ponáhľať sa

VI. ako spona v spoj. s trpným príčastím, vyj. stav ako výsledok skončeného deja: m. upratané, m. sľúbenú odmenu, m. vypité;

opak. mávať¹ -a

// mať sa

1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle; napíš, ako sa máš; ako sa máš, máte? zdvorilostná formula; dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode

2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod; hneď sa mali do roboty

3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho

● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý; m. sa na pozore byť opatrný; ty sa máš žije sa ti dobre;

opak. mávať sa

mať matere D a L materi pl. N matere G materí D materiam L materiach I materami ž.

mať má majú maj! mal majúc majúci nedok.

mať sa má sa majú sa maj sa! mal sa nedok.

mať sa má sa majú sa maj sa! mal sa majúc sa majúci sa nedok. 1. (ako) ▶ žiť istým spôsobom vzhľadom na zdravotnú situáciu, hmotné pomery, priaznivé al. nepriaznivé podmienky a pod., vodiť sa: m. sa dobre, zle, obstojne; po chorobe sa nemá najlepšie; v novom zamestnaní sa nemá najhoršie; máme sa tu fajn, skvele, výborne; na dovolenke sa mali fantasticky; napíšte, ako ste sa mali; Nenadávajte. Máte sa tu ako boh. [J. Pohronský] □ ako sa máš/máte? zdvorilostná formula vyjadrujúca záujem o niekoho; maj/majte sa dobre! želanie pri lúčení; hovor. maj/majte sa! pozdrav pri odchode
2. (do čoho; k čomu) ▶ dávať sa, púšťať sa do nejakej činnosti, chystať sa niečo urobiť: nikto sa nemá k činu?; hneď sa mali do práce; nemali sa k odchodu; Hovorili o tom, o inom, ale do izby sa akosi nemali. [J. Jonáš]; Keď sa Clayton k ničomu nemal, s predstieranou hravosťou ho plesol po žalúdku. [P. Vilikovský]
3. (ku komu; okolo koho) ▶ prejavovať niekomu náklonnosť, lásku, získavať priazeň niekoho: mal sa k rodičom veľmi pekne; nikto sa k nej vážne nemal; Aj so mnou tak bolo. Najprv mi bolo veselo, každý sa okolo mňa mal, a dnes čo? [L. Ondriš]; Ani jeden pár sa nemal tak pekne k sebe ako za mojich čias. Tak líčko na líčko. [D. Kraus]; Vždy sa mali k ľuďom a ľudia sa im teraz v dobrom odplácajú. [J. Podhradský]
◘ fraz. expr. mať sa ako červík v syre žiť v hojnosti; expr. mať sa ako holý/nahý v tŕní ocitnúť sa v zlej, nepríjemnej situácii; expr. mať sa ako prasa v žite žiť v blahobyte; expr. mať sa ako ryba na suchu mať sa zle, mať ťažkosti; mať sa ako v raji žiť šťastne, blahobytne; mať sa k svetu/k životu prejavovať chuť do života, byť čulý, životaschopný; mať sa kráľovsky žiť v materiálnom dostatku; maj sa na pozore! vyhrážka niekomu, varovanie niekoho; mať sa na pozore byť opatrný; expr. ty sa máš! žije sa ti dobre; vec sa má takto/ináč al. veci sa majú takto/ináč pravda, skutočnosť je iná
▷ opak. mávať sa -va sa -vajú sa -val sa: dobre sa tu mávajte

mať¹ G matere D a L materi A mať, mater pl. N matere G materí D materiam L materiach I materami obyč. iba sg. N a A mať ž. kniž. 1. často ako súčasť ustálených a typických spojení ▶ láskavé pomenovanie al. oslovenie ženy, rodičky vo vzťahu k deťom, matka: spomenúť si na nebohú m.; m. prežehnala chlieb a každému kúsok odkrojila; starala sa oňho ako vlastná m.; Počuješ, Matúš, moja dobrá mať umreli. Som sirota! [L. Ťažký]; Či je to len vaše trápenie? Veď som vaša mať. [V. Šikula] □ birmovná mať (v rímskokatolíckej cirkvi) žena sprevádzajúca birmovanca pri birmovaní, birmovná matka; krstná mať žena, ktorá pri krste dieťaťa preberá povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa, krstná mama; stará mať matka otca al. matky dieťaťa vo vzťahu k vnúčaťu, stará mama; prastará mať matka starého otca al. starej mamy dieťaťa vo vzťahu k pravnúčaťu; svadobná mať matka ženícha al. nevesty vo svadobný deň, svadobná matka
2. ▶ zvieracia samica majúca mladé: jastrabia m.; cudzia m. vtáča nenakŕmi; starostlivá sýkorčia m. priletela s potravou; Mať srna, stojaca v malinčí, sa bojí ľudí tak, ako sa bála dravca. [L. Ťažký]
3. i Mať náb. ▶ matka Ježiša Krista, Panna Mária: ty si m. dobrotivá; Ó, Mária, Mať bolestná! [T. Klas]; Zatiaľ čo na freske skrúšená Božia mať a vonku živé ľudské matere snímali z krížov syna. [Š. Žáry]
◘ fraz. krkavčia mať zlá matka, ktorá sa nestará o svoje deti, príp. im aj ubližuje; expr. zbiť niekoho tak, že ho [ani] vlastná mať nespozná spôsobiť niekomu veľkú fyzickú bolesť, veľmi zbiť ◘ parem. nemému [dieťaťu] ani vlastná mať nerozumie pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť svoj problém

mať² má majú maj! mal majúc majúci nedok.
I. v plnom význame 1. (čo/v zápore i čoho, zried. koho) ▶ byť majiteľom, vlastníkom niečoho, vlastniť niečo: m. byt, dom, auto, záhradu, pozemok; m. peniaze, zlato, šperky; nemať peniaze, peňazí nazvyš; v meste mali firmu, obchod, reštauráciu; doma majú veľa kníh; zberateľ má vzácnu zbierku známok, obrazov; sultán mal veľa otrokov; nikdy nemal psa; rodičia nemali nijaký majetok; kto mal, (ten) dal
2. (čo) ▶ vlastniť s istým cieľom, na určitý čas, držať, prechovávať niečo, disponovať niečím: m. byt v prenájme; m. na predaj ovocie, akcie; m. tovar na sklade; nemali v zásobe dostatok potravín; mali trochu peňazí na knižke (v banke); víno, zeleninu majú v pivnici; starká má vždy sladkosti pre deti; čo máš vo vrecku?; máte všetko, čo potrebujete?; nemal pri sebe ani korunu; zima nám neprekáža, v chate máme piecku; susedovci na dedine majú zajace a sliepky chovajú; v záhrade má prevažne kvety pestuje; - Na vás [volám]. Nemáte cigaretu? [L. Ťažký]
3. (čo, koho) ▶ držať v ruke al. v rukách, niesť na sebe: žena mala v náručí dieťa; sedí v kresle a na kolenách má otvorenú knihu; na chrbte mal batoh; poľovník mal na pleci pušku; Vajda zoskočil z baku, v ruke mal bič. [J. Balco]
4. (čo (kde)) ▶ byť v niečom oblečený, obutý, nosiť na sebe; byť vybavený nejakým praktickým al. skrášľujúcim doplnkom: m. na hlave klobúk, na nohách sandále; m. na sebe oblek, uniformu, tričko; m. na krku retiazku, náhrdelník; starý otec má strojček pre nepočujúcich; Na očiach mala okuliare s hrubým kruhovým rámom. [M. Hvorecký]
5. (čo/zried. čoho, koho) ▶ v dôsledku vykonania určitej činnosti získať, dosiahnuť, začať vlastniť; zmocniť sa, chytiť niekoho (obyč. po hľadaní, naháňaní): už máš tie kľúče? našiel si kľúče?; jednu olympijskú medailu už máte; po niekoľkých týždňoch zlodeja stále nemali; O chvíľu mali rýb a rýb, nevedeli, čo s nimi. [V. Šikula]; pren. Keď ich pochopíš, musíš s nimi súcitiť, a keď súcitíš, už ťa majú, už si, vtáčik, lapený. [V. Mikula]
6. (čo na čo) ▶ (opakovane) potrebovať na istý cieľ, s istým zámerom, používať: otec má na holenie žiletky; kameninový hrniec s vekom majú na nakladanie kapusty alebo uhoriek; úvodzovky máme na označenie priamej reči
7. (koho; koho za koho) ▶ byť s niekým v príbuzenskom, priateľskom, spoločenskom vzťahu: má ženu a dve dcéry; rodičov už nemajú; nemala nikoho okrem brata; koho má za muža?; bola šťastná, že má takú dobrú nevestu; majú veľkú rodinu po celom Slovensku veľa príbuzných; má veľa známych; nemá ani (jednu, jedinú) kamarátku, nemá ani jedinej kamarátky; máme teraz dobrú lekárku; manžel má skvelého šéfa; tešilo ma m. ich za spoločníkov pri večeri; nevie o tom, že by mal nepriateľov; - Chcel si vedieť, či mám dievča? Nuž mám. [L. Ťažký]; Šťastný ten, kto má priateľa, ktorý vie počúvať, pochopiť... [Anton Hlinka]; Hovorme radšej o niečom inom... trebárs o tom, koľko si mal lások. [K. Lászlová] □ s kým mám tú česť? zdvorilostná formula pri zoznamovaní al. zdvorilá výzva na predstavenie sa; kto ste?
8. (koho, čo) ▶ byť rodičom niekoho; splodiť, porodiť niekoho, niečo: majú (spolu) dieťa, deti; dcéru mala za slobodna; manželia nemohli m. deti; chceli by sme m. s mužom veľkú rodinu veľa detí; -Servus! - rozkričal sa na mňa [doktor], skôr ako som sa mal kedy zľaknúť, - máš syna, počuješ? [P. Karvaš] práve sa ti narodil syn; V týchto [jarných] dňoch kamzíky majú mláďatá. [Pt 2000] samice ich vrhajú
9. (čo) ▶ byť pôvodcom, tvorcom niečoho: má viacero publikácií, prác, projektov; Sám Peteraj má básnické zbierky, ktorých verše by sa dali ťažko odspievať. [Sme 2004]
10. (čo) ▶ opakovane a obyč. pravidelne dostávať, prijímať: m. dôchodok; m. príjem z reklamy, z prenájmu; m. obedy v škole; niekedy mali mäso len raz do týždňa; každý by chcel m. dobrý plat; Aj za ligové zápasy mali chlapci slušné prémie. [Sme 1997]
11. (čo) ▶ obsahovať niečo ako svoju súčasť, ako príslušenstvo: dom má osem poschodí; byt mal tri izby, chodbu, kúpeľňu a kuchyňu; chladnička má aj mraziaci box; nohavice majú veľké vrecká; naše auto má spoľahlivý navigačný systém
12. (koho, čo za koho, za čo; koho, čo za akého, za aké; koho, čo v kom) ▶ určitým spôsobom hodnotiť, oceňovať, posudzovať ako niekoho, ako niečo, ako nejakého, ako nejaké; vnímať, vidieť ako niekoho; syn. pokladať, považovať, rátať: m. niekoho za hlupáka, za génia; mali ho za svojho syna; matka mala brata za nevinného; nového kolegu majú za celkom schopného; má to za vybavené, za nemožné; mali si za povinnosť oznámiť rodine smutnú správu; za koho, za čo ma máš?; tréner má v ňom spoľahlivého brankára; žiaci majú v učiteľovi vzor
13. zastar. (koho k čomu) ▶ nabádať, viesť niekoho (slovami) k nejakej činnosti, k nejakému prejavu, postoju al. správaniu: m. žiakov k usilovnosti; doma nás mali k tomu, aby sme pomáhali starším
14. v spojení so vzťažným výrazom a neurčitkom ▶ vyjadruje existenciu subjektu, objektu al. iných okolností deja a s tým súvisiacu možnosť realizovať dej;
vo funkcii výčitky vyjadruje nepravú doplňujúcu otázku: m. čo jesť, kde spať; má sa na brata prečo hnevať; veď mladí majú z čoho žiť; čo mal čo v noci vyspevovať?; o poriadok sa nemal kto starať; nemala koho poslať po lieky; máme sa aspoň na čo tešiť; Rozvod kvôli dieťaťu neprichádza zatiaľ do úvahy, a ani nemám kam ísť. [Pd 1994]
15. v spojení so vzťažným výrazom a neurčitkom ▶ vyjadruje existenciu cieľového objektu a s tým súvisiacu povinnosť realizovať dej: v škole má čo doháňať; všetci máme čo naprávať; mali čo robiť, aby do večera všetko pripravili; rodičia sa majú čo oháňať, aby uživili päť detí; vidno, že sa ešte stále máte čo učiť; Traktoristi sa mali čo obracať, aby stíhali odvážať vymlátené obilie do skladu. [VNK 2002]
II. vo funkcii modálneho slovesa (s neurčitkom) 1. ▶ vyjadruje potrebu, nevyhnutnosť nejakého deja, je potrebné, je nevyhnutné; vyjadruje povinnosť konať, vykonať dej, musieť: máš usilovne študovať; máte ihneď prísť k riaditeľovi; mám ti povedať, že...; mal by si jesť viac ovocia; no a potom nemá byť človek opatrný!; čo sa mám z toho zblázniť?; to tu máme celý deň sedieť a čakať?; - Neskoro a zle si to povedal, Jozef Gomboj, nemal si radšej hovoriť nič. [S. Rakús]; Dobrý poľovník má mať dobré nože - aspoň tri. [D. Dušek]; Od prekvapenia som sa skoro rozkuckal, lebo cigaretový dym mi vliezol tam, kde nemal. [P. Jaroš]; neos. a kade sa má ísť? kade treba ísť?
2. obyč. v otázke ▶ vyjadruje možnosť niečo konať, môcť: čo vám mám na to povedať?; ako to máme vedieť?; ako to mala ovplyvniť?!; Tak nám povedz, čo máme robiť. Veď aj tak sme vlastne už mŕtvi... [Slo 2002]
3. ▶ vyjadruje blízkosť al. pravdepodobnosť uskutočnenia sa deja; vyjadruje zamýšľaný al. chcený dej, chystať sa, chcieť: otec má prísť čoskoro; zajtra majú byť topánky opravené; opatrenia by mali pomôcť zlepšiť bytovú situáciu; máš k tomu čo dodať?; lietadlo, ktorým mali odletieť, meškalo už dve hodiny; Teraz, keď som sa pokúšal o čosi viac, malo ma stihnúť pohŕdanie a výsmech? [Rb 1976]
4. ▶ vyjadruje podmienenosť pri pravdepodobnom al. možnom deji: máš sa tam nudiť, ostaň doma; máš prísť neskoro, radšej nechoď
5. ▶ vyjadruje cudziu, často neoverenú mienku, pravdepodobnú správu, dohad: to má byť ten hrdina to vraj je ten hrdina; do mesta má prísť cirkus; na vkladných knižkách mal mať tisíce!; neos. v nedeľu má pršať
III. hovor. (koho s neurčitkom; komu s neurčitkom) vo funkcii limitného slovesa vyjadruje dej, ktorý sa takmer uskutočnil (len-len že sa niečo, obyč. zlé, nestalo): mal ma šľak trafiť; malo mi srdce puknúť od žiaľu, od dojatia; zmija ju už-už mala uhryznúť; neos. malo ho od zlosti poraziť
IV. (kde) vo funkcii statického slovesa vyjadruje existenciu, výskyt niekoho, niečoho na nejakom mieste: mám známeho na obecnom úrade; moju dcéru má v pestúnskej starostlivosti sestra; večeru máš na stole; Otec: A kde máš auto? - Jožko: V šrote. Rozmlátil som ho... [D. Dušek]; Africké pobrežie sme mali po ľavej ruke, iba v šesťdesiatmíľovej vzdialenosti. [V. Krupa] □ tu máš!, tu máte! neformálny (spoločensky až nezdvorilý) sprievodný výraz pri podávaní al. pri ponúkaní niečoho, na, nate, ↗ i fraz.; tu to máš!, tu ho máš! výraz pri podávaní al. ukazovaní niečoho, tu to je, ↗ i fraz.
V. ako formálne sloveso tvorí významový celok s pripojeným podstatným menom v A al. s iným slovným druhom a takto 1. ▶ vyjadruje vlastnosti osôb, zvierat a vecí: m. vynikajúcu pamäť, peknú postavu, hnedé vlasy; m. (dobrý) hlas a) rozprávať príjemným al. silným, výrazným hlasom b) vedieť dobre spievať; m. (dobrý) sluch a) dobre počuť b) byť muzikálny; m. (dobrý) vkus a) vedieť zladiť farby, látky a pod. b) pekne sa obliekať; m. vysoké, nízke IQ byť veľmi, málo inteligentný; perzská mačka má dlhú srsť; niektoré drevo má výraznú farbu a vzor; nábytok má pekný dizajn; jeho vyvolená nemá (ani jednu, jedinú) chybu, nemá (jedinej) chyby je dokonalá, bezchybná
2. ▶ vyjadruje fyzické stavy, najmä (zhoršený) zdravotný stav organizmu, rozličné psychické pocity a stavy (najmä rozumové, vôľové a pod.): m. nádchu, chrípku; m. horúčku, triašku, zimnicu; m. veľké bolesti (hlavy, zubov); m. kŕče, halucinácie; m. suchý, dráždivý kašeľ; m., nemať cit v prstoch; m. tvrdý spánok; m. depresiu; m. smutnú, veselú náladu; nemať náladu na niečo; m. (veľký) žiaľ; nemať hanbu, hanby; každý má svoje vrtochy; máš poňatie, predstavu, koľko je hodín?; nemal o tom ani poňatia, ani potuchy
3. ▶ vyjadruje okolnosť veku: syn bude m. desať; otec už má päťdesiat preč; koľko máš rôčkov?; Keď som ja mala dvadsať rokov, väčšina mojich rovesníčok už bola vydatá. [Slo 2002]
4. ▶ vyjadruje právne a iné postavenie: m. funkciu byť funkcionárom; m. hodnosť (kapitána); m. vysoké postavenie, dobrú pozíciu; m. zaujímavé povolanie; m. maturitu; má titul inžiniera; m. prácu byť zamestnaný al. inak zarábať na živobytie; m. remeslo a) byť remeselníkom b) byť vyučený, vyškolený na nejakú profesiu; m. úlohu, poslanie; m. slovenské štátne občianstvo byť občanom Slovenskej republiky; hovor. m. dve atestácie kvalifikačné skúšky (lekára) v určitom medicínskom odbore; Za socializmu mal robotu každý. [VNK 2002]
5. ▶ vyjadruje účasť na nejakej akcii, činnosti al. vykonávanie činnosti: m. prednášku a) prednášať b) počúvať prednášku; m. vyučovanie a) vyučovať b) byť na vyučovaní; m. prejav rečniť; dnes máme stretnutie, schôdzu, poradu; Nemal práve nič mimoriadne na práci, a tak jej prišiel pomôcť s varením. [J. Juráňová]
6. ▶ vyjadruje rozličné stavy zažívané v (spoločenskom) živote al. okolnosti, v ktorých sa niekto ocitá: m. svadbu, promóciu; má pohreb a) (o mŕtvom) budú ho pochovávať b) zabezpečuje pohreb al. ide na pohreb niekoho; m. pred skúškou, po skúške; m. čas, voľno; nemať čas byť zaneprázdnený; m. naponáhlo ponáhľať sa; m. pomoc detí, rodičov; m. dlh, dlhy; m. záväzky; m. aféru, škandál, opletačky; m. protekciu; m. (veľké) šťastie; majú pred sebou veľké úlohy; Bratislava by mohla mať dôstojnú budúcnosť; mať po sezóne (obyč. o športovcoch) skončilo sa obdobie aktívnych zápasov, ↗ i fraz.
7. iba v 3. os. prítomného času ▶ používa sa pri opisnom vymedzení obsahu pojmu, najmä jednotiek miery: meter má sto centimetrov; tona má tisíc kilogramov; liter má desať decilitrov; rok má 365 dní, ale priestupný rok má 366 dní; minúta má šesťdesiat sekúnd; štadión má kapacitu päťtisíc miest; ruky človeka majú desať prstov; koľko obyvateľov má vaša obec?
8. ▶ ako kategoriálne sloveso tvorí lexikalizované spojenie: m. autoritu byť vážený, uznávaný; m. dojem domnievať sa; m. dozor, dohľad dozerať, dohliadať al. byť pod dozorom, pod dohľadom; m. dôveru k niekomu, k niečomu, v niekoho, v niečo dôverovať niekomu; m. dôveru (u) niekoho byť dôveryhodný; m. charakter byť charakterný; m. chuť, vôľu chcieť; m. kontrolu nad niečím kontrolovať niečo; m. (dobré, zlé) meno, (dobrú, zlú) povesť byť nejako (dobre, zle) hodnotený, posudzovaný; m. možnosť môcť; m. na mysli niekoho, niečo myslieť na niekoho, na niečo; m. (niečo) na pamäti a) pamätať si niečo b) mať na mysli, že...; m. niečo na starosti starať sa o niečo; m. na výber môcť si vybrať; m. niekoho, niečo na zreteli prizerať na niekoho, na niečo; m. nádej dúfať; m. námietky namietať; m. nárok nárokovať si; m. (vysoké) nároky byť náročný; m. náskok byť v predstihu; m. (svoj) názor, (svoju) mienku nazdávať sa, byť presvedčený; m. obavy z niečoho obávať sa niečoho; m. odbyt dobre sa predávať; m. odvahu byť odvážny; m. ohľad na niekoho, na niečo prizerať na niekoho, na niečo, brať do úvahy niekoho, niečo; m. osoh, úžitok, prospech, zisk z niečoho ťažiť z niečoho, získavať niečo; m. platnosť byť záväzný, platiť; m. pocit cítiť, tušiť; m. podiel na niečom podieľať sa na niečom; m. pochopenie, porozumenie, uznanie pre niekoho, pre niečo chápať niekoho, rozumieť niekomu, niečomu; m. poverenie byť poverený; m. právo byť oprávnený; m. pripomienky k niečomu pripomienkovať niečo, predkladať pripomienky; m. rád niekoho, niečo nachádzať potešenie v niekom, v niečom, obľubovať niekoho, niečo, milovať, ľúbiť niekoho, niečo; m. radosť radovať sa, tešiť sa; m. rešpekt pred niekým rešpektovať niekoho; m. rozvahu byť rozvážny; m. silu byť silný; m. skúsenosti byť skúsený; m. službu slúžiť; m. smútok za niekým smútiť za niekým; m. starosť, starosti o niekoho, o niečo starostiť sa, obávať sa, byť ustarostený; m. strach strachovať sa, báť sa; m. súcit (s niekým) súcitiť; m. súdnosť byť súdny; m. škodu, ujmu škodovať; m. tušenie tušiť: nemá (ani) tušenia (o niečom) nič netuší; m. úctu k niekomu, k niečomu, m. v úcte niekoho, niečo ctiť si niekoho, niečo; m. účasť na niečom zúčastňovať sa, zúčastniť sa na niečom; m. účinok účinkovať; m. úspech byť úspešný; m. v pláne niečo plánovať niečo; m. v úmysle niečo (urobiť) zamýšľať niečo; m. vo zvyku (niečo robiť) pravidelne robievať niečo; m. vplyv na niečo vplývať na niečo; m. význam, zmysel, opodstatnenie byť opodstatnený, odôvodnený; m. vzťah k niečomu zaujímať sa o niečo; m. zásluhu na niečom, m. zásluhy o niečo zaslúžiť sa o niečo; m. záujem o niekoho, o niečo zaujímať sa o niekoho, o niečo; m. zlosť na niekoho, na niečo zlostiť sa na niekoho, na niečo; m. zľutovanie s niekým zľutovať sa nad niekým
VI. ako spona 1. v spojení s trpným príčastím stredného rodu dokonavých slovies ▶ vyjadruje stav, ktorý je výsledkom skončeného deja a trvá v prítomnosti: m. upratané, povysávané, vypraté, vyžehlené; má dosť ušetrené, zarobené; má vypité; má už nakúpené ↗ i fraz.; vo februári budú mať zasiate; keď sme prišli, už mali zavreté; Počas celej sezóny ste mali vypredané, takže o hokej bol veľký záujem. [VNK 2001]
2. v spojení s predmetovým doplnkom al. príslovkovým určením ▶ vyjadruje existenciu určitej vlastnosti osoby al. veci al. existenciu istého postavenia osoby, stavu veci vo vzťahu k podmetu: majú (zo) syna vysokoškoláka; nevestu má šikovnú; byt majú po rodičoch; nadanie na spev má po matke; starký má zrak ešte v poriadku; ústne to už máme dohodnuté; zdravotné sestry na našom oddelení majú ukončené pomaturitné štúdium
3. obyč. v 1. os. pl. v spojení s príslovkou, s podstatným menom v A al. s číslovkou ▶ vyjadruje rozličné stavy, časové, číselné a pod. údaje z hľadiska zainteresovanej osoby: dnes máme chladno; máme krásny deň; a opäť máme Vianoce; od zajtra máme prázdniny; dve pivá, to máme tri eurá; viete, to máte tak... konštatovanie istého stavu; hovor. koľko máš hodín? vhodnejšie koľko je hodín
◘ fraz. mať brucho ako [pivný] sud/súdok byť tučný, s vypučeným bruchom; mať jazyk [ostrý] ako britva/osa/žihadlo príkro sa vyjadrovať, byť v reči pichľavý, uštipačný, bezohľadný; mať niečo/všetko [ako] na dlani jasne niečo, všetko vidieť; mať peňazí/groší ako pliev byť bohatý; expr. mať rád niekoho ako koza nôž al. mať rád niekoho ako soľ v očiach neznášať, nenávidieť niekoho; mať rečí ako koza bobkov veľa, zbytočne rozprávať; mať telo [ako] v ohni byť celý rozpálený (obyč. horúčkou); mať z/od niečoho hlavu ako merica cítiť sa ohúrený (od starostí, kriku a pod.); ak mám pravdu povedať, ... al. ak mám byť úprimný, ... uvádzacia fráza ako prejav otvorenosti, priamosti hovoriaceho; expr. ani ma nemá výraz odmietania niečo urobiť, nie; hovor. ani v päte to nemá ani nepomyslí na také niečo; [a] tu ho máš! al. tu to máš! výraz prekvapenia, začudovania, radosti, sklamania, rozhorčenia a pod., hľa, ľaľa ho, aha ho; hovor. čo spolu majú? aký je medzi nimi vzťah?; čo [zasa] má? čo chce, o čo mu ide, s čím ma, nás tentoraz otravuje?; má, čo chcel nezaslúžil si nič iné, nič lepšie; má/nemá dobrý deň darí sa mu, nedarí sa mu; má [to už] vyhraté a) určite vyhrá b) má zaručený úspech v niečom, jeho činnosť bude úspešne zavŕšená; má to zrátané/spočítané a) nasleduje trest b) blíži sa jeho koniec (obyč. koniec života al. pôsobenia vo vysokej funkcii); maj boha/Boha pri sebe! zľutuj sa!; expr. maj ma rád/majte ma radi al. môžeš ma mať rád/môžete ma mať radi nezáleží mi na tebe, na vás, na tvojej, na vašej mienke; hovor. mám to pod kontrolou kontrolujem sa, ovládam svoje správanie; máš [ešte] niečo? chceš ešte niečo (povedať, riešiť)?; máš to u mňa! a) výraz vďaky, som tvojím dlžníkom b) vyjadrenie hrozby, pomstím sa ti; mať beľmo/klapky na očiach nevidieť al. nechcieť vidieť skutočnosť, aká je, nepoznať pravdu, byť zaslepený; mať blchu v kožuchu a) byť nespokojný b) byť neposedný, vrtieť sa; mať bystré oči/bystrý zrak a) dobre vidieť b) byť všímavý, vnímavý; mať cmar v žilách al. mať namiesto krvi cmar byť ťažkopádny, mľandravý, bez temperamentu; mať čisté konto a) nevykonať nič nesprávne b) nemať dlhy c) (v športe) byť bez prehry al. nedostať ani gól; mať čisté ruky byť čestný, bezúhonný; mať srdce byť nezištný, úprimný; mať čisté svedomie a) byť nevinný b) necítiť vinu; mať čistý/jasný rozum al. mať čistú/jasnú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať čistý stôl dokončiť prácu, splniť úlohy; mať čistý štít a) byť čestný, statočný b) (v športe) zostať neporazeným; mať dar jazyka pôsobivo, ľahko sa vyjadrovať; mať dar od boha/Boha na niečo byť mimoriadne nadaný v niečom, byť obdarený výnimočnou schopnosťou; mať deravé ruky byť nešikovný, neudržať v rukách predmety; mať deravú hlavu zabúdať; mať dlhé/lepkavé prsty byť zlodejom, kradnúť; mať dlhé vedenie byť málo chápavý; mať dlhú chvíľu/dlhý čas nudiť sa; mať dobré oko a) byť presný, napr. pri streľbe b) vedieť niečo, niekoho dobre odhadnúť, posúdiť; mať dobré/zlaté srdce byť láskavý, dobrosrdečný; mať dobrú hlavu byť učenlivý, inteligentný; mať dobrú mušku vedieť presne strieľať; hovor. mať [dobrý] nos na niečo byť predvídavý, vycítiť, čo sa stane; hovor. expr. mať drobné jašenie vystrájať hlúposti, pochabosti, jašiť sa; mať dušu/smrť na jazyku a) byť smrteľne chorý, umierať b) byť slabý, vychudnutý, úplne vyčerpaný; mať dve tváre al. mať dvojakú tvár al. kniž. mať jánusovskú tvár byť vypočítavý, podľa potreby prejavovať dvojaké, celkom rozdielne správanie; mať dve želiezka/viac želiezok v ohni sledovať súčasne dva rozličné ciele, pripravovať sa na dve al. viaceré možnosti; mať/nemať fifika/filipa byť, nebyť bystrý, dôvtipný; mať hlavné slovo rozhodovať, byť rozhodujúci; mať hlavu a/aj/i pätu (obyč. o jazykovom prejave) byť ucelený, zmysluplný, tvoriť logický celok: nemá to hlavu ani pätu/hlavy ani päty al. nemá to ani hlavu, ani pätu/ani hlavy, ani päty nedáva to zmysel, je to zmätené, neusporiadané; mať hlavu na [svojom/správnom] mieste byť múdry, rozvážny; mať hlavu v oblakoch nereálne zmýšľať, rojčiť, snívať; mať hlavu v smútku trápiť sa pre niečo; mať hlúpe šťastie nezaslúžene dobre obísť; mať horúcu hlavu byť prchký, nerozvážny; mať hlboko do vrecka mať málo peňazí mať horúcu krv byť temperamentný, vznetlivý, vášnivý; hovor. mať hrošiu/hrubú kožu a) byť necitlivý b) zniesť veľa kritiky; mať chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; mať jedovatý/ostrý/pichľavý/štipľavý jazyk príkro sa vyjadrovať, byť v reči pichľavý, uštipačný, bezohľadný; mať kurací mozog/rozum byť hlúpy; mať malú dušu/dušičku pociťovať strach, obavu, úzkosť; mať maslo na hlave byť vinný, a preto nemôcť slobodne konať; mať maškrtný jazýček mať rád dobré jedlo; mať mäkké srdce byť prístupný citom, byť dobrý, súcitný, vedieť sa zľutovať; mať mladé/dobré nohy a) vedieť rýchlo chodiť, behať b) byť schopný niečo pešo rýchlo vybaviť, kúpiť a pod.; mať na niekoho ťažké srdce hnevať sa na niekoho, zazlievať niekomu niečo; mať napísané niečo na čele prezrádzať, prezradiť niečo výrazom tváre; mať niečo čierne na bielom disponovať jasne, zreteľne napísaným textom (často úradne potvrdeným pečiatkou); mať niečo k dobru mať ako výhodu; mať niečo na duši/na srdci a) trápiť sa pre niečo b) chcieť sa s niečím zdôveriť; mať niečo na jazyku a) chystať sa povedať niečo b) nemôcť si spomenúť na výraz; mať niečo na krku a) musieť sa starať o niekoho, o niečo b) musieť si plniť, splniť nejakú povinnosť c) musieť čeliť niečomu, napr. obvineniam; mať niečo v hrsti mať niečo isté; mať [všetko] v hlave presne, detailne si zapamätať, obyč. údaje, text, zobrazenie; slang. mať niekoho, niečo na háku cítiť al. prejavovať nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; mať niekoho na krku a) musieť sa starať o niekoho b) byť obťažovaný, prenasledovaný niekým; mať niekoho, niečo na očiach a) stále sa na niekoho, na niečo dívať, dozerať, niekoho, niečo pozorovať, sledovať b) predstavovať si, pamätať si niekoho, niečo; hovor. mať niečo na rováši [u niekoho] a) byť zaťažený nejakým dlhom b) previniť sa niečím voči niekomu, vykonať niečo, za čím by mal nasledovať trest; mať niečo na svedomí a) zaviniť niečo zlé b) niečo trápi, ťaží niekoho; mať niekoho na svedomí zaviniť niečie nešťastie al. niečiu smrť; mať niekoho, niečoho [až] po krk/vyše hlavy a) byť omrzený, zunovaný z niekoho, z niečoho, presýtený niečím b) nechcieť sa už s niekým stýkať, odmietať, odmietnuť ďalej niečo robiť; mať niečo proti niekomu namietať niečo proti niekomu; mať niečo s niekým stýkať sa (intímne) s niekým; mať niečo v krvi a) mať niečo ako trvalú, vrodenú vlastnosť b) niečo dobre ovládať; mať niečo v rukách a) (napr. argumenty, dôkazy) disponovať niečím, môcť niečo použiť, využiť b) (napr. diplom, doklad) získať, vlastniť niečo c) (napr. moc, financie) ovládať, riadiť niečo; mať niečo/všetko v malíčku dokonale ovládať, vedieť niečo; mať niečo z prvej ruky a) byť informovaný o niečom priamo od pôvodcu, z pôvodného zdroja b) kúpiť niečo od výrobcu al. prvého predajcu; mať niečo za lubom mať tajný, často zlý úmysel, pomýšľať na niečo; hovor. mať niekoho v hrsti/v rukách ovládať niekoho (kontrolou dôležitých materiálnych zdrojov al. informácií osobného charakteru); mať niekoho v srdci ľúbiť, milovať niekoho; mať niekoho v žalúdku hnevať sa na niekoho, neznášať niekoho (a dávať mu to najavo); mať niekoho, niečo z krku byť oslobodený od niekoho, od niečoho; hovor. mať niekoho za blázna a) uťahovať si z niekoho b) znevažovať, nectiť si niekoho; mať niekoho za pätami a) byť niekým sledovaný v tesnej blízkosti b) byť prenasledovaný niekým; mať niekomu niečo za zlé vyčítať niekomu niečo; mať oči na stopkách sústredene niekoho, niečo pozorovať, sledovať; mať o koliesko viac/menej správať sa nepredvídateľne a čudne, byť nenormálny; mať o sebe vysokú mienku veľa si o sebe myslieť, namýšľať si, vyvyšovať sa (obyč. bez dôvodu); mať obe/obidve ruky ľavé byť veľmi nešikovný; mať oči všade al. mať všetko pod kontrolou a) byť ostražitý, všetko si všímať, vidieť, kontrolovať, registrovať b) byť o všetkom informovaný (prostredníctvom poverených ľudí); mať opicu byť opitý; mať ostré/široké/tvrdé lakte byť veľmi priebojný až bezohľadný; mať otvorené dvere niekam môcť sa niekam bez ťažkostí dostať, mať niekam voľný prístup; mať päť/šesť/sedem/osem krížikov na chrbte mať päťdesiat/šesťdesiat/sedemdesiat/osemdesiat rokov; expr. mať plné nohavice/gate mať strach, báť sa; mať plné ruky práce/roboty byť veľmi zaneprázdnený; mať plné ústa niečoho, niekoho ustavične o niečom, o niekom hovoriť; mať plnú hlavu niekoho, niečoho (obyč. o zamilovanom človeku) ustavične na niekoho, na niečo myslieť; mať pod čapicou al. mať v hlave al. mať [už] nakúpené byť opitý, opiť sa; mať podrezaný jazyk a) vedieť sa dobre a pohotovo vyjadrovať b) veľa rozprávať; trochu iron. mať po sezóne a) uplynul (vhodný) čas na vykonanie niečoho životne dôležitého, obyč. na založenie rodiny al. na profesijnú kariéru b) (obyč. o žene) byť už stará, neatraktívna; mať posledné slovo rozhodnúť o niečom; mať pravdu [v niečom] a) hovoriť to, čo zodpovedá skutočnosti, neklamať, nemýliť sa b) správne si počínať; mať prázdne vrecko/prázdne vrecká byť bez peňazí; hovor. mať prsty v niečom zúčastniť sa na niečom, obyč. nesprávnom al. nenáležitom, byť zapletený do niečoho; hovor. mať rapeľ bláznivo vyvádzať, robiť pochabosti; mať/nemať rozum byť, nebyť rozumný, správať sa, nesprávať sa rozvážne; mať rozumu za groš al. nemať [ani] za groš rozumu byť nerozumný, hlúpy; mať s niekým, s niečím do činenia prichádzať s niekým, s niečím do styku, do kontaktu (v práci, v súkromí); mať slovo hovoriť, rečniť; mať smolu zažívať, zažiť nešťastie, neúspech; mať srdce na pravom mieste byť šľachetný, ľudský; mať srdce z kameňa byť bezcitný, tvrdý, krutý; expr. mať [svoje] muchy byť vrtošivý, náladový; mať šťastie v nešťastí dobre obísť, obstáť v zlej, nepríjemnej, nebezpečnej situácii, zachrániť sa, vyviaznuť z niečoho; mať šťastnú ruku dobre (si) vybrať, vhodne zasiahnuť, rozhodnúť; mať ťažký jazyk nezrozumiteľne hovoriť, bľabotať, obyč. v opitosti; mať tmu pred očami nevidieť (obyč. v dôsledku náhleho telesného zranenia al. duševného otrasu); mať to dobre zrátané premyslieť si to do dôsledkov a so zreteľom na svoj prospech; mať [to] svedomie al. nemať [toho] svedomia môcť, nemôcť niečo vykonať; mať tuhý korienok mať pevné zdravie; mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý, neústupčivý b) ťažko sa učiť, ťažko niečo chápať; mať u niekoho [dobré] očko/oko byť u niekoho obľúbený, získať si niečiu priazeň, dôveru a pod.; mať [už] dušu/srdce na mieste/na pokoji byť (už) spokojný, uspokojiť sa; mať [už] svoj vek/svoje roky nebyť už mladý, byť dosť starý; hovor. mať veľa/všetko na hlave musieť sa starať o veľa vecí, o všetky veci súčasne; hovor. mať veľké oči a) chcieť zvládnuť viac, ako sa dá b) chcieť veľmi veľa vlastniť, byť chamtivý, nenásytný; mať veľa/mnoho rečí veľa, zbytočne hovoriť; mať viac šťastia ako rozumu dobre pochodiť nie vďaka svojej múdrosti, ale náhode; mať v hlave otruby/piliny/plevy/sečku/slamu byť hlúpy; expr. mať vlčiu tmu byť neschopný jasne vidieť (obyč. niečo zlé); mať vo veci/veciach jasno vedieť, pochopiť, o čo ide, netápať v neistote; mať [všetko], čo si len srdce/duša zažiada al. čo srdce/duša zažiada al. po čom/za čím srdce/duša piští nič nechýba, všetko si možno dovoliť, dopriať, každé želanie sa splní; mať z niečoho vrásky na čele robiť si starosti, trápiť sa; mať z pekla šťastie veľmi dobre pochodiť, obísť napriek (hroziacemu) nebezpečenstvu, problémom, prekážkam, nástrahám; mať zlé svedomie cítiť vinu; nemá páru [na svete] nikto, nič s ním nemôže súťažiť, nikto, nič (na svete) sa mu nevyrovná; nemať ani groša/fuka al. nemať ani deravý groš byť bez peňazí; nemať cit/[kúska] citu byť bezcitný, nemilosrdný, krutý; nemať čo do úst položiť/vložiť a) byť bez jedla b) žiť v úplnej biede; nemať dna byť nenásytný, nestriedmy; nemať dňa ani noci al. nemať ani dňa, ani noci al. hovor. nemať piatku ani sviatku al. nemať ani piatku, ani sviatku byť stále zaneprázdnený, nemôcť si oddýchnuť pre robotu, povinnosti a pod.; nemať dobré slovo pre niekoho a) vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne b) nechváliť, nepochváliť niekoho, neprihovoriť sa niekomu, neprejaviť záujem o niekoho; nemať kde hlavu skloniť/zložiť al. nemať strechu nad hlavou byť bez bydliska, bez domova, bez prístrešia; nemať konca/konca-kraja/hraníc byť nekonečne dlhý, zdĺhavý, bez miery; nemať miesta ani pokoja a) nikde neobstáť, byť nepokojný b) cítiť sa zle, zúfať si; nemať na ružiach ustlaté/ustlané ťažko žiť, často čeliť problémom; nemať niekoho za nič neceniť si, nevážiť si, podceňovať niekoho; nemať nikde miesta byť nepokojný, znepokojovať sa; nemať nikoho [na svete] al. nemať psa ani mačku a) žiť sám b) cítiť sa osamelý; nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, nebyť nikomu za nič zaviazaný; expr. nemať srdce/srdca al. nemať svedomie/svedomia byť necitlivý, bezcitný, bezohľadný; nemať v láske niekoho neobľubovať, neznášať, nemať rád niekoho; nemať všetkých doma a) byť nerozumný, hlúpy b) nebyť celkom normálny; expr. radšej si mal jazyk odhryznúť! lepšie by (bol) urobil, keby mlčal; to máš jedno al. hovor. expr. to máš fuk na tom nezáleží; to nemá cenu/význam a) to nie je dôležité b) to je zbytočné; to nemá chybu! to je vynikajúce, výborné; tu máš!/máte! sprievodný výkrik pri bitke; tu nemáš viac miesta! nepatríš sem, nemáš sem chodiť; už to mám! prišiel som na to; [veď] maj/majte rozum! výzva na rozumné, rozvážne správanie al. konanie; expr. [všetko‚] čo má ruky a nohy al. [všetko‚] čo len nohy má všetci ľudia; [všetko] mať v hlave presne, do detailov si zapamätať niečo, mať niečo dôkladne uložené v pamäti ◘ parem. hlúpy/sprostý má šťastie šťastie býva náhodné, nezaslúžené; každá pesnička má svoj koniec al. niet takej pesničky, čo by konca nemala všetko sa raz pominie, aj príjemné veci, okolnosti sa skončia, zmenia; keď kocúr nie je doma, myši majú hody/bál bez dozoru sa uvoľňuje disciplína; kto nemá v hlave, má v pätách/nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; kto sa hanbí, má prázdne gamby nesmelý, nepriebojný človek je v nevýhode, menej sa mu ujde; kto šetrí, [ten] má; lož má krátke nohy pravda sa rýchlo ukáže; strach má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; všetko má svoj čas konať treba vo vhodnej, primeranej chvíli; všetko má svoje výhody i nevýhody al. všetko má svoje plusy i mínusy
▷ opak. mávať¹ -va -vajú -val: mávam občas silné bolesti; Iný lekvár ako slivkový sme v mojom detstve nemávali. [M. Miadoková]; Mával kedysi náladu rozoberať veci ako hračky, len tak z dlhého času. [L. Ballek]; Zastúpenie v ňom [vo výbore] zvyknú mávať najväčší veritelia. [HN 2009]

mať¹, mater, hovor. i mati, -tere (nár. i -tera), 3., 6. P. -teri, 4. p. mať i mater, 5. p. mať i mater i mati, 7. p. -terou, mn. č. -tere, -í, -iam, -iach, -ami ž. trochu expr. matka, rodička: dobrá, starostlivá m.; V otroctve zrodila ma mať. (Sládk.) Sokolovia bieli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto); nemať otca ani matere byť sirota; stará m. stará matka; krstná m. krstná matka; chodiť k niekomu ako k materi ako domov, s dôverou;

pren. o osobe, inštitúcii al. veci, ktorá ma k niekomu al. niečomu materinský, srdečný vzťah: Zem slovenská je tvoja mať. (Sládk.)

● veď mlynom ešte mater neumrela (Jégé) je dosť mlynov; s múdrou m-ou sa poradil (prísl.) o prefíkanom človekovi; expr. otcu-materi hoden toľko a toľko pre kohokoľvek, skutočne, naozaj; v zahrešeniach: Hrom mu do matera! (Ráz.-Mart.) Ba čertovu mater! (Taj.)

mať², má, majú nedok.

I. používa sa v plnom význame

1. (čo i bezpredm.) byť vlastníkom, majiteľom niečoho, vlastniť, právne ovládať: mať majetok, dom, pole, peniaze, mať veľa kníh; nemá (ani) groša je bez peňazí; Človek dá, dokiaľ má. (Al.) Kujon, kto dá viac, ako má. (prísl.) Kto má sadlo, tomu snadno (prísl.) bohatý si všade ľahko poradí.

2. (čo) držať v osobnom vlastníctve, v držbe, vlastniť na určitý čas, prechovávať, disponovať niečím: mať byt, mať niečo v zásobe, mať niečo v árende, v prenájme; mať ryby na predaj; obch. mať niečo (tovar) na sklade; práv. mať v majetku niečo; Nemáte niečo zajesť? (Švant.)

3. zried. (čo na čo, čo za čo) používať: Vytiahne z obloka zrkadielko, ktoré má otec na holenie. (Ráz.) Teraz Beckov vrany majú za sídlo. (Ráz.-Mart.)

4. (čo, koho) držať, nosiť, prechovávať niekde: mať niečo, niekoho v ruke, na chrbte, v náručí; mať šaty v skrini, mať víno vo fľaši; mať ruky vo vrecku; Má kartu od muža v hrsti. (Tim.) Jeden z nich má meč pri boku. (Jégé) Hrušky, čo mal za košieľkou, sa mu rozmliaždili. (Min.)

● hovor. mať niekoho v hrsti, v rukách ovládať niekoho, držať v šachu; hovor. mať niekoho v žalúdku hnevať sa na niekoho, neznášať niekoho; Kto nemá v hlave, má v nohách (prísl.) po zabudnutú vec sa treba vrátiť; hovor. pejor. mať v hlave otruby o hlúpom, málo chápavom človekovi; hovor.: mať dačo pod klobúkom byť múdry; už má pod čapicou je podnapitý; má pod čepcom je podnapitý; mať v hlave byť opitý; mať veľa na hlave musieť sa starať o veľa vecí; mať niečo na jazyku chystať sa povedať niečo; mať dušu na jazyku umierať; mať dušu na mieste uspokojiť sa, byť spokojný; mať niečo za lubom zamýšľať niečo; mať niečo v krvi o silnom návyku; mať vodu, cmar v žilách nevedieť sa rozohniť; mať za ušami byť prefíkaný; mať všetko v malíčku dokonale ovládať; mať niečo na srdci trápiť sa pre niečo; mať niekoho v srdci milovať; maj boha pri sebe! buď ľudský!; maj rozum! buď rozumný, rozvážny; má šesť krížikov na chrbte je šesťdesiatročný; má hada v rukáve žije s falošným, nepriateľským človekom; mať blchu v kožuchu byť nespokojný; mať niekoho a očiach dozerať na niekoho, dávať na niekoho pozor; mať maslo na hlave nebyť bez viny, nemať čisté svedomie; mať dve želiezka v ohni dvojakú politiku; čo má niekto do niečoho, do niekoho? prečo sa stará, mieša; čo je niekoho do niečoho, do niekoho?: Čo má otec do toho, ako ona privyká? (Kuk.) Čože vy máte do môjho chlapca? (Taj.) Povedzte, čo máte do Júlie Socovskej? (Ráz.); mať niečo proti niekomu, proti niečomu namietať: Povedz mi, čo máš oproti mne? (Jégé) Veď nie že by proti Marke Zúbkovie mal niečo. (Tim.) Ani najmenšie nič nemáme proti tomu, že spolukrajania naši Maďari reč svoju do vyšších škôl zaviedli. (Štúr); mať niečo s niekým stýkať sa s niekým, prísť do styku s niekým: Kde som ju videl, čo som mal s ňou? (Kuk.) Elena, čo ty máš s dr. Hroncom? (Stod.) Povedz tvojmu vicišpánovi, že keď čo chce so mnou mať, aby sám sem prišiel. (Kal.) mať niečo (nemať nič) spoločného (spoločné) s niekým, s niečím súvisieť (nesúvisieť) s niekým, s niečím; mať s niekým do činenia, mať do roboty s niekým, s niečím stýkať sa, prichádzať, prísť do styku; mať niečo z niekoho, z niečoho ťažiť, získavať, čerpať úžitok: A čo máte z toho, keď pošlete pre toho, ktorý vám nepožičia? (Jégé) A čože z tej lúčky budeš mať? (Taj.)

5. (koho, čo) vlastniť, prechovávať v držbe po určitej činnosti k tomu smerujúcej (po chytaní, naháňaní, získavaní, zmocňovaní sa niekoho, po hľadaní niekoho al. niečoho), dosiahnuť niečo: Dekanstvo už má, chce byť vari kanonikom. (Taj.) Pri humnách už by ho mali, ale on sa šikovne prilepí Hacuľovie ujcovi (Ráz.) už ho skoro chytili.

● už to mám prišiel som na to;

6. (koho, čo) splodiť al. porodiť niekoho; byť pôvodcom, tvorcom niečoho: Bola mala už jedno dieťa s jedným mládencom. (Taj.) Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto) Krasko má iba dve básnické zbierky. — Náš dedinský ľud má veľa piesní.

7. (čo) dostávať, prijímať, poberať niečo (obyč. v pravidelných intervaloch): mať plat, starobné, úroky, rentu, podporu; mať obedy, večere; mať niečo na raňajky, na obed, na večeru raňajkovať, obedovať, večerať; Jej muž nemá takého dôchodku, z ktorého by mohli využiť. (Jégé) Ja mám dobrú gážu, keď i viac miniem. (Ráz.) Teraz má mesačne šesťsto korún. (Jes.) Od každého decka mal peceň chleba týždenne, od každej hlavy šesták. (Zgur.)

8. (koho) byť s niekým v nejakom vzťahu, a to a) príbuzenskom: mať starostlivých rodičov, mať súrodencov, mať prísneho otca, mať rozmaznané deti, mať jediného syna, dve dcéry, mať tri sestry; b) spoločenskom a inom: mať priateľa, známeho, mať nepriateľa, soka; mať pytačov; mať šoféra, pomocnicu, mať zamestnancov;

9. (čo) obsahovať niečo ako súčiastku, príslušenstvo, náležitosť a pod.: byt má ústredné kúrenie, dom má záhradu; Ulíc má Hruštín dokopy šesť. (Heč.) Železné dvere v hornej polovici mali tabličky z hrubého, nepriezračného skla. (Letz)

10. (koho za koho, za čo) pokladať niekoho za niekoho al. niečo: Našiel troch druhov a dve družky, ktoré ho mali za proroka. (Jégé) Či ty otca len za toľko máš ako soľ? (Dobš.) Teraz videl, za čo ich majster má. (Tomašč.) Majú za isté, že tá tabla role bola obsiata im kvôli. (Kuk.)

● mať niekoho za blázna uťahovať si z niekoho; nemať niekoho za nič neceniť si, nevážiť si, podceňovať niekoho; mať niečo niekomu za zlé vyčítať niekomu niečo;

11. kniž. (koho k čomu, na čo i s neurč.) pobádať, nabádať, navádzať, nútiť: A keď som ho k tomu mal, aby sa všetkého odriekol, nuž sa oboril na mňa. (Kal.) Veď som ťa nikdy, ani jedným slovom nemala na to. (Šolt.) Čo ho má vziať do ruky zrkadlo, nevie Maroš sám. (Ráz.)

II. (s neurč.) používa sa vo funkcii modálneho slovesa a vyjadruje:

1. nevyhnutnosť, naliehavosť, potrebnosť nejakého deja; musieť;

neos. treba: Najmä učiť sa máš, aby ti bolo dobre v živote. (Al.) Nemal si nič hovoriť a nebolo by hriechu. (Gráf) Chlapci, máte mať rozhodcu. (Gab.) Vše mu oči padli, kde nemali. (Tat.)

2. možnosť niečo konať; môcť: A čo mám ja povedať? (Tat.) Dobrák, a čo aj mal robiť? (Tat.) A čože mám robiť s tým Karikášom? (Min.)

3. dej, ktorý sa uskutočnil v blízkej budúcnosti, dej zamýšľaný al. chcený; chystať sa, chcieť: Ďuro, ak máš odísť, poď. (Tat.) Má odísť do sveta, či ostať tu a vstúpiť do družstva? (Min.) Obžalovaný, máte k tomu niečo povedať? (Min.) Jeho rýchlik, ktorým sa mal dostať domov, bol v ďahu. (Tat.)

4. dej. ktorý sa temer, skoro uskutočnil: Malo mu prsia roztisnúť, tak to v ňom všetko kypelo. (Taj.) Malo mi srdce puknúť od žiaľu. — Vlak mal ho zahlušiť. (Tat.)

5. pravdepodobný al. možný dej: Dal Maca gazda do špitála, lebo škoda bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma zle malo vyhojiť. (Taj.) Kde máš hlavu zlomiť, ta ťa nohy donesú. (prísl.)

● hovor. máš ho vidieť zvolanie pri neuskutočnení niečoho predpokladaného, očakávaného (op. i vidieť);

6. cudziu, neoverenú mienku, pravdepodobnú zprávu, dohad: Obedňajším vlakom má prísť do Viesky červený komisár. (Tat.) Nerátali, že by bača mal mať do pätnásť zlatých, ba vyše. (Taj.) Od kohosi som počul, že si vraj rada vypila a že tak mala robiť aj na krštení svojho Pastierčaťa (Taj.), správnejšie vraj tak robila.

III. používa sa ako existenciálne sloveso, a to v spojení s príslovkovým určením (obyč. miesta) al. s doplnkom k predmetu; vyjadruje existenciu javov istým spôsobom prislúchajúcich osobe al. veci vyjadrenej v podmete;

A. s príslovkovým určením miesta k predmetu vyjadruje existenciu niekoho al. niečoho na určitom mieste: mať peniaze na stole, mať švagra v Tatrách, mať niekoho na byte, mať niekoho v susedstve; Mám ja dobrého zpravodajcu v samom dome Podhradského. (Vans.) Potom si spomenuli, že majú medzi sebou pašienkového gazdu. (Chrob.) Krista, majúc Vranov za chrbtom, videla len sivú cestu a Sedmíka. (Urb.) Kávu máš na stole! (Heč.) Tu máte reštaurant... ukázal nám na dom naproti. (Kuk.) Kde máš svetlo? (Min.) Držte sa pravej strany, tam máte ploty. (Bod.); pren. mať telo v ohni byť celý rozpálený horúčkou; mať ľak na tvári byť vydesený; mať úsmev na tvári usmievať sa, byť usmiaty

● mať niekoho za pätami byť niekým sledovaný v tesnej blízkosti; mať niekoho na krku a) byť obťažovaným niekým; b) mať povinnosť voči niekomu (obyč. nepríjemnú); mať niečo na krku mať nejakú povinnosť; mať niečo, niekoho na starosti byť povinný starať sa o niečo, o niekoho; mať niekoho, niečo z krku byť oslobodený od niekoho, od niečoho; mať niečo ako na dlani jasne vidieť, poznať; mať niečo, niekoho poruke, pri ruke, naporúdzi môcť disponovať niečím, niekým; hovor. mať niečo na rováši byť zaťažený nejakým dlhom, nevyrovnaným účtom; mať rozum pohromade byť rozumný, rozumne si počínať; nemať všetkých doma, pohromade byť pomätený; byť pochabý, bláznivý; tu máš, tu máte sprievodné slovo pri podávaní niečoho; sprievodný výkrik pri bitke; tu ho máš! výraz vyjadrujúci radosť, sklamanie;

B. s doplnkom k predmetu vyjadruje existenciu

a. istého postavenia u osoby, ktorá je vo vzťahu spoločenskej spolupatričnosti k tomu, čo vyjadruje podmet: mať syna vojaka, študenta; mať za syna inžiniera, lekára, profesora; A čo chceš mať zo syna? (Kuk.) Tú za nevestu by ste chceli mať. (Hviezd.);

b. určitej vlastnosti na veci (al. u osoby) al. stavu veci prislúchajúcej tomu, čo vyjadruje podmet: byt mám po rodičoch, šaty mám po bratovi, sveter mám z ovčej vlny; Tvár mal čiernu, akoby ju uhľom zamaľoval. (Kal.) Oči majú po materi — veľké, čierne. (Kuk.) mať v niekom silnú oporu, mať v niekom dobrého ochrancu; dcéra má v matke najlepšiu priateľku; mať zdravie v poriadku; My máme kravu na otelení. (Urb.) Ja mám voz rozobratý. (Plán.) Už si mal deväť radkov vyťatých (Taj.) pokosených. Hlavu má ako tekvica — ťažkú. (Heč.) Dieťa má priviazané v plachtičke na chrbte. (Mih.) Učňa mám zdarma. (Fr. Kráľ) Ani jednu nevestu nebude mať po vôli. (Tim.)

● mať niečo z niečích úst počuť niečo od niekoho; nemá to zo svojej hlavy nevyhútal to, neprišiel na to sám; mať niečo na písme, čierne na bielom, na papieri o nezvratnom dôkaze, o písomnom doklade o niečom; mať niekam dvere zatvorené byť bez prístupu niekam;

IV. používa sa ako formálne sloveso, t. j. ako gramatický prostriedok na vyjadrenie dejovej stránky neslovesného prísudku;

A. v spojení so 4. p. podst. mena, s ktorým tvorí jednu lexikálnu jednotku,

a. vyjadruje existenciu vlastnosti osoby al. veci vyjadrenej v podmete: mať silu byť silný; mať charakter byť charakterný; mať rozvahu byť rozvážny; mať odvahu byť odvážny; mať nároky byť náročný; mať skúsenosti byť skúsený; mať vrtochy byť vrtošivý; mať súmernosť byť súmerný; mať modré oči, mať červené líca, mať vysokú postavu, mať krivé nohy; mať formu, podobu, výzor niečoho byť podobný niečomu; fyz. mať maximálnu hustotu, mať váhu niečoho; mať frekvenciu (o elektrickom prúde); mať pružnosť

● mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý, neústupčivý; b) byť ťažkopádny, tupý, nechápavý; mať svoju hlavu byť hlavatý, neústupný; hovor. mať nos, mať dobrý nos byť predvídavý; mať jasnú hlavu a) byť triezvy; b) byť rozumný; mať čisté ruky bez viny; hovor. mať veľký jazyk, mať jazyk na ríf byť klebetný; mať hrošiu kožu byť necitný, necitlivý; mať srdce z kameňa byť bezcitný; nemať srdce byť nemilosrdný; mať (zlaté) srdce byť (veľmi) dobrosrdečný; expr. mať dlhé prsty byť náchylný kradnúť; mať mladé (dobré) nohy vydržať dlho al. veľa chodiť; mať dve tváre byť neúprimný; mať hlavu a pätu, nemať hlavy ani päty (obyč. o jazykovom prejave) byť, nebyť ucelený; mať dve, tri brady byť tlstý v tvári; mať iba dve ruky nemôže, nevládze viac pracovať; mať otvorené oči byť pozorný, vnímavý, dobre si všímať niečo; nemať dna byť nenásytný; nemať krvi byť bez života; nemať konca, konca-kraja, hraníc byť nekonečne dlhý, zdĺhavý, bez miery; žart. mať dlhé vedenie byť pomalý v chápaní niečoho;

b. používa sa pri opisnom vymedzovaní obsahu pojmu, najmä jednotiek miery: meter má desať decimetrov, kilogram má tisíc gramov; hodina má šesťdesiat minút; tucet má dvanásť kusov; telo ľudské má hlavu, driek, údy;

c. používa sa v spojení s výrazmi vyjadrujúcimi zamestnanie, právne a iné postavenie: mať úrad byť úradníkom; mať kabinet byť ministrom; mať katedru byť univerzitným profesorom; mať obchod byť obchodníkom; mať remeslo byť remeselníkom; mať službu prácu, zamestnanie; mať funkciu byť funkcionárom; mať miesto byť zamestnaný; mať úlohu, poslanie; mať sovietske štátne občianstvo byť sovietskym štátnym občanom; mať právo byť oprávnený; mať prvenstvo byť prvý, vynikať v niečom; mať náskok byť pred niekým; mať výhodu byť vo výhode; hovor. mať kurz ísť na odbyt, míňať sa;

B. v spojení so 4. p. podst. mena al. s menným prísudkom vyjadruje rozličné stavy;

a. fyzický stav a pocity organizmu, jeho vek: má kašeľ, mať nádchu, mať šarlach, týfus, mať horúčku, mať lámku; mať odreté koleno, mať zapálené oko; Gazda má už vyše štyridsať rokov. (Tim.) Už má štrnásť preč. (Tomašč.)

● mať opicu byť opitý; mať svoje roky byť pomerne dosť starý;

b. psychické stavy (citové, stavy vnímania, poznania, myslenia, vôle, potreby ap.): mať radosť z niekoho, z niečoho tešiť sa; mať žiaľ (z niekoho, z niečoho); mať kríž, trápenie, starosti (s niekým, s niečím) trápiť sa, prežívať starosti pre niekoho, pre niečo; mať strach z niekoho, z niečoho báť sa; mať obavy o niekoho, o niečo obávať sa; mať úctu k niekomu, k niečomu vážiť si niekoho, niečo; mať zmilovanie nad niekým; mať (nemať) zľutovanie s niekým; mať uznanie byť uznanlivý; mať na niekoho, na niečo veľkú zlosť hnevať sa, zlostiť sa; mať rešpekt pred niekým, pred niečím; mať (nemať) rád niekoho, niečo; mať (nemať) v láske niekoho, niečo milovať (nemilovať); mať nenávisť k niekomu, k niečomu nenávidieť niekoho, niečo; mať v nenávisti niekoho, niečo; mať vo vážnosti niekoho vážiť si; mať (nemať) pravdu a) pravdivo, správne (nepravdivo) hovoriť; b) správne (nesprávne) si počínať; mať dojem nazdávať sa; mať pocit pociťovať; mať tušenie tušiť; mať poňatie o niečom vedieť o niečom; mať zreteľ na niečo prihliadať na niečo; mať na mysli niekoho, niečo myslieť na niekoho, na niečo; mať na zreteli niekoho, niečo všímať si niekoho, niečo; mať dobrú, zlú, priaznivú, nepriaznivú, svoju mienku o niekom, o niečom zmýšľať o niekom, o niečom dobre, zle, priaznivo, nepriaznivo, myslieť si svoje o niekom, o niečom; mať svoj postoj, svoje stanovisko k niekomu, k niečomu zaujímať stanovisko; mať nejaký úmysel s niekým, s niečím zamýšľať niečo s niekým, s niečím; mať chuť do niečoho, na niečo, mať vôľu na niečo (niečo urobiť) chcieť niečo urobiť; mať zámer, mať plán, mať v pláne niečo chcieť niečo vykonať

● hovor. expr. maj ma rád, majte ma radi daj (dajte) mi pokoj;

c. účasť na nejakej činnosti, vykonávanie nejakej činnosti (vyjadrenej podst. menom): mať vyučovanie a) vyučovať; b) byť na vyučovaní; mať prednášku a) prednášať; b) počúvať prednášku; mať dozor nad niekým, nad niečím dozerať na niekoho, na niečo; mať reč, prejav, preslov rečniť; mať zasadanie, schôdzku, rokovanie zúčastniť sa na zasadaní, schôdzke, rokovaní; mať debatu, rozhovor s niekým debatovať zhovárať sa, rozprávať sa s niekým; mať s niekým poradu o niekom, o niečom radiť sa; mať styk s niekým stýkať sa; mať účasť na niečom, mať podiel na niečom zúčastňovať sa; mať zásluhu na niečom zaslúžiť sa o niečo; mať spolky s niekým spolčovať sa, stýkať sa; hovor. mať v reči niekoho, niečo hovoriť o niekom, o niečom; mať v robote niečo pracovať na niečom, zaoberať sa niečím; pren. mať v robote niekoho ohovárať; mať v noci niekoho, niečo ovládať, držať; mať ťažký, ľahký, príjemný, veselý život žiť ťažko, ľahko, príjemne, veselo; expr. ten má život ľahko, príjemne žije; mať tvrdý, ťažký, ľahký spánok spať tuho, zle; mať ťažkú, ľahkú smrť ťažko, ľahko zomierať; mať čistú robotu a) pracovať v čistom prostredí; b) hovor. robiť dokonalú prácu; mať ťažkú, krušnú mladosť žiť ťažko v mladosti; hovor. mať mizernú noc zle spať; mať ťažkú, ľahkú situáciu byť v ťažkom, dobrom položení;

d. stav osoby (osôb) vyplývajúci zo vzťahu inej osoby (iných osôb) k tejto osobe (k týmto osobám): mať obľubu u niekoho byť obľúbený; mať úctu u niekoho byť uctievaný; mať lásku niekoho byť milovaný; mať vážnosť niekoho byť vážený; mať cenu u niekoho byť oceňovaný; mať dôveru u niekoho požívať dôveru; mať sympatie niekoho byť obľúbený u niekoho; mať uznanie niekoho byť uznávaný; mať podporu niekoho byť podporovaný niekým; mať pomoc niekoho prijímať, dostávať pomoc; mať porozumenie, pochopenie niekoho byť chápaný;

e. rozličné stavy, v ktorých sa nejaká osoba ocitá (nejakej osoby ocitajú) v spoločenskom živote: mať promóciu byť promovaný; mať svadbu ženiť sa, vydávať sa; mať pohreb byť pochovávaný; mať (nemať) úspech byť (nebyť) úspešný; mať pokoj, mať slávu požívať; mať zisk, osoh; mať škodu, krivdu, ujmu, hanbu znášať; hovor. má smolu, pech, nešťastie nedarí sa mu; hovor. expr. máš (má) šťastie a) dobre sa ti (mu) darí; b) výraz, zvolanie adresované tomu, kto šťastne vyviazol z nepríjemnej situácie al. nebezpečenstva; mať opletačky, aféru, škandál byť v nepríjemnej, zlej situácii; mať (nemať) prístup k niekomu, niekam; mať (nemať) výhľad na niečo; mať voľnú cestu k niekomu, niekam môcť voľne prejsť; mať (na) výber, mať na vôľu môcť si vybrať; mať na voľbu môcť si voliť; mať (nemať) voľno; mať (nemať) čas, mať (nemať) kedy nebyť (byť) zaujatý prácou; mať čas s niečím môcť niečo odložiť na neskorší čas; mať pred sebou život, mať pred sebou veľké úlohy; mať pred skúškou, po skúške; mať po sezóne; mať za sebou slávnu minulosť (Tim.)

● mať po niečom prísť o niečo, stratiť niečo: mať po radosti, po nálade, po dobrom mene, po slobode, po starosti; hovor. mať po chlebe zle pochodiť, obstáť;

f. hovor. (často v 1. os. mn. č.) stavy týkajúce sa prírodných a iných javov; stavy prostredia, časové určenia ap.: dnes máme dusno, jasno, hmlisto, mokro; dnes máme krásny deň; blata máme po členky; mať (v izbe) čisto, útulno, vlhko, mokro; na ulici máme rušno; susedia mali cez svadbu veselo; máme tu živo, smutno; dnes máme začiatok týždňa, začiatok mesiaca; teraz máme február; máme presne osem hodín; do stredy máš dva dni; dnes máš pondelok

● hovor.: dobre má dobre si počína, dobre robí; má to dobre, dobré (s niečím) okolnosti sú preňho priaznivé; to má čas nesúri;

g. hovor. používa sa pri spočítavaní al. vypočítavaní: Polievka, rezeň, pivo, to máme jedenásť korún. — Rodičia, dve sestry a brat, to máš celú rodinu.

C. v spojení s tvarmi zám. kto, čo al. so zámennými príslovkami a s neurč. slovesa vyjadruje

a. existenciu osoby al. veci, ktoré vykonávajú dej vyslovený neurčitkom, al. existenciu okolnosti, ktoré bližšie určujú dej vyslovený v neurčitku: mať čo robiť, nemať čo dať; O poriadok sa nemá kto starať. (Švant.) Čo ťa má čo trápiť? (Zgur.) Deti už má na koho zveriť. (Ráz.) Každý chlap mal z čoho strieľať. (Jil.) Len aby jar skorej prišla, budeme mať kam vyjsť. (Taj.) Nebudete mať kde sadnúť. (Urb.) Ba či si mal odkiaľ zaplatiť, ty žobrák? (Dobš.) Na rozliate mlieko sa nemala kedy hnevať. (Janč.) Chudobní ľudia, čo nemajú ako žiť. (Ráz.) Na mňa sa nemáš čo hnevať. (Tim.) Má ona prečo si naňho ťažkať? (Kuk.);

b. v spojení so zám. čo a s neurč. slovesa vyjadruje znásobenosť, veľkú intenzitu deja vysloveného neurčitkom slovesa: Jurko má čo robiť, aby mu z očí nevystriekli slzy. (Heč.) Každý má sa dosť čo oháňať, aby svoje ratoval. (Taj.) Sám bude mať čo niesť na svojich pleciach. (Vaj.)

V. v spojení s trpným príčastím stredného rodu (v tzv. stavovom perfekte) používa sa ako pomocné sloveso a vyjadruje stav, ktorý vyplynul z ukončeného deja a trvá v prítomnosti: mám navarené, mať sľúbené; Gazdovia mali už zasiate. (Zgur.) Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť mesačne. (Hor.) Tam už mali vypité. (Tomašč.)

● expr. mať (nemať) ustlané na ružiach žiť príjemným (ťažkým) životom;

nedok. opak. mávať², -a, -ajú

|| mať sa

1. (okolo koho, ku komu) získavať priazeň niekoho, zaliečať sa niekomu, obskakovať okolo niekoho, krútiť sa okolo niekoho; dvoriť niekomu: Lemjak mal sa najviac okolo novej rodiny, okolo pani Mikušovej. (Šolt.) Richtár mal sa kedysi okolo Žofie. (Kuk.) Mali liek i pre dievky, ku ktorým sa nemali žiaden vohľadník. (Záb.)

2. (okolo čoho, ku komu) správať sa k niekomu istým spôsobom; Oni sa vždy pekne majú okolo nás. (Šolt.) Mrzelo ma, že sa tak mala okolo nej. (Jégé) Krčmár Andrija mal sa okolo nás veľmi úslužne a zdvorile. (Kuk.) Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú. (prísl.)

3. (k čomu, do čoho) dávať sa, púšťať sa do niečoho, odhodlávať sa k niečomu, na niečo: Stretli sa im oči, ale k slovu ani jeden sa nemal. (Taj.) A z učeníkov nikto k obrane sa nemal. (Jes.) Majme sa preto k práci a rozvime sily naše. (Štúr) Vzal ceruzku a prelomený zápisník, ale do písania sa akosi stále nemal. (Tat.) Treba ísť k nemu, potriasť ním a prebudiť ho, aby sa tiež mal do roboty. (Jes.) Tešilo ich, že sa už má do niečoho. (Kuk.)

● mať sa k životu, mať sa k svetu prejavovať chuť do života, byť čulý, živý, životaschopný;

4. žiť istým spôsobom, na istej úrovni;

neos. vodiť sa, byť niekomu (dobre, zle): mať sa dobre, zle, lepšie, horšie, výborne; A píš nám, Maťko, akonáhle ta prídeš, čo a ako sa máš. (Kuk.); expr. Nik nesníme z teba potupu, ešte i detné deti sa budú mať. (Kuk.) budú trpieť, hanbu znášať; ako sa máš? ako sa máte? zdvorilostné slová pri stretnutí, pri písaní listu ap.

● maj sa dobre, majte sa dobre pozdrav pri lúčení, odchode; hovor. mať sa kráľovsky, mať sa hej (Tat.) žiť skvele, výborne; expr. mať sa ako prasa v žite v blahobyte; expr. mať sa ako holý v tŕní biedne, zle; mať sa na pozore dávať si pozor, byť opatrný, byť v strehu; maj sa na pozore! varovanie al. vyhrážka niekomu; vec sa má takto, veci sa majú takto (ináč) takto je to, taká je pravda (iná je pravda); maj sa svete! výraz pri zľahčovaní niečoho, je tam toho, nevídali; dajsamibože, dajsamisvete;

opak. mávať sa

vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)

mať nedok. (miet)
I. csl používa sa v plnom lexikálnom význame
1. byť vlastníkom, majiteľom niečoho; vlastniť: Mau̯ som hektár štiticaťpeď árou̯ (Parížovce LM); Mi zme boľi chudobňí, veľa poľa zme ňímaľi (V. Lom MK); Van bul pán a mal lesi (Mikolčany REV); Mali tí komiédanci takú bútku, kone mali (Kostolné MYJ); Kto mal hodzľen falatočok poľa, bul ščešľivi (Brezina TRB)
F. ma_dačoho habaďej (Rim. Píla RS) - veľmi veľa; mať panbohviečo (Košťany n. Tur. MAR) - veľa všeličoho; nemám ani fuka (Lukáčovce HLO) - nemám nič, nijaké peniaze; miet peňez jak plef (Kuchyňa MAL) - veľmi veľa; jag robiš, tag maš (Markušovce SNV); do si neprepije, ten má (Pata ŠAĽ); chto robí, tod aj má (Rozložná ROŽ); nemá iba tú dušu (Rim. Píla RS) - nič nemá; maď o jedno koliesko viac (Rim. Píla RS) - byť pomätený; dobre tomu, chto ňišt ňemá, ňetrápí sa, dze čo sková (Bošáca TRČ)
2. vlastniť s istým cieľom, na určitý čas: Mali zme tam piecku klampiarsku, teda do tej piecki to pokrájali (Žarnovica NB); A ket poton som mal nemoce, mal son tú árendu (Ružindol TRN); Že fčil máme robotu len štiri dňi do tídňa (Borinka BRA); Ja mala Slovakou dvoh na bice (Sobrance)
L. mať poľovačku (Dlhá n. Or. DK) - získať potvrdenie na poľovanie; mať revír (Trakovice HLO) - mať právo poľovať v určitej oblasti
F. na druhi tídeň náz už máťe (Svätoplukovo NIT) - už tu budeme
3. používať na niečo: Zme si ftedi ľen jednu košeľu obľiekaľi a maľi ľen na to (Žaškov DK); No a kej zme napriadľi, zase maľi zme na to také motáki (Podmanín PB); Tepšu pomascime, na to mame pirka (Brezina TRB)
4. držať, prechovávať niečo (aj nehmotné; nosiť v sebe): Tan mau̯ takuo veľikuo zrkalo na sťeňe (M. Lehota NB); Mali zme f kúce za stolom takí hrnec postavení (Kostolné MYJ); A toten lancuch, co bul priviazani ku diśľu, to f kočoh maľi (Nemešany LVO)
F. miet na očech bielmo (Kuchyňa MAL) - nevidieť pravdu; ma_dušu na mísce (Vištuk MOD) - byť spokojný; miet dušu na jaziku (Kuchyňa MAL) - byť blízko smrti; ňemaľi aňi na sebe aňi do sebe (Markušovce SNV) - nič nemali; mať fundus na seba (Trenč. Závada TRČ) - vlastniť pozemok; už maju chľip v harsci (Záhradné PRE) - sú vyučení; madz na rozume (Sobrance) - myslieť na niečo; mac v hlave (Fintice PRE) - byť podnapitý; ňemaď aňi f päte (Bodorová MAR) - ani nepomyslieť na niečo; nemať šetkíh doma (Košťany n. Tur. MAR) - nemať dobrý rozum; mať pot šťicou (Kraľovany DK) - byť podnapitý; mať f sebe (Zázrivá DK) - byť nadaný; madz na očoch (Kluknava GEL) - dohliadať, dozerať; mať mrle v zatku (Zázrivá DK) - byť neposedný; maď za ušima (Mošovce MAR) - stvárať fígle; má ho v želútku (Mošovce MAR) - nenávidí ho; má ho v bruchu (Mošovce MAR) - hnevá sa naňho; má sldzi na špagáťiku (Košťany n. Tur. MAR) - pre nič za nič plače; mac v rukoch (Michalovce) - viesť podnik; voľakoho maď vo vrecku (Mošovce MAR) - zaviazaného vďakou za službu; mať pod rukou (Košťany n. Tur. MAR) - pod dozorom; má f tom prsti (Košťany n. Tur. MAR) - je na tom zainteresovaný; šitko maď na hlave (Závadka n. Hron. BRE) - o všetko sa starať; miet šidlo v riťi (Skalica) - neustále byť v pohybe; maď Boha pri sebe (Rim. Píla RS) - mať svedomie; mať pot šepcom (Rim. Píla RS) - byť opitý; maď v hrsťi dakoho (Rim. Píla RS), ma_dakoho f kapse (Rim. Píla RS) - mať ho v moci; maď v hlave sešku (Rim. Píla RS), miet ve hu̯avie otrubi (Kuchyňa MAL) - byť hlúpy; mad na krku (Bernolákovo BRA) - na starosti; mať kosťi v bruchu (Rim. Píla RS) - nemôcť sa zohnúť; miet ňeco f krvi (Kuchyňa MAL) - mať vrodenú nejakú vlastnosť; miet ňeco na konci jazika (Kuchyňa MAL) - chcieť niečo povedať; ňemá ho za ňišt (Mokrá Lúka REV) - neváži si ho
5. vlastniť, prechovávať niečo v držbe po určitej činnosti k tomu smerujúcej, po istom úsilí (po chytaní, čakaní, hľadaní a pod.): Tag už ho (vlak) máme tu! (Stožok ZVO); Už mán tú lopatu, čo son sa jéj nahledala! (Vištuk MOD); A už ích mieli žandári (Jablonové MAL)
6. splodiť, porodiť, byť pôvodcom niečoho: Nu a uš ke_cä ďieuka vidala, nu mala ďeťi (Žaškov DK); Ona s ním mala dve dzeci (Vištuk MOD); A jag už mala kurčeta, ta ňikeho gu sebe ňedopuščela (Kokšov-Bakša KOŠ)
7. dostávať, prijímať, poberať niečo (obyč. v pravidelných intervaloch): Aľe s toho mau̯ žňedz dve čiastke a žňica ľen jednu čiastku (Lišov KRU); Tag mau̯ som vraj na ňích jednu ďesiatku (Stožok ZVO); A mali dva groše na večer (Ružindol TRN); A zme tam mali len pólvidanú, zme tam hladuvali (Mor. Lieskové NMV); Kave ňigda zme ňemaľi, ľem v ňedzeľu dakedi (Buglovce LVO)
8. byť s niekým v nejakom príbuzenskom al. spoločenskom vzťahu: Aľe ke_con ja ňemala aňi apu, aňi mamu, zomreľi mi mladí (Lišov KRU); Tam bolo, dze som sa vichovala, dze som toho tatka mala (Podmanín PB); Aľe aj ženu mau̯ takú ľem ako vom (Lešť MK); Mau̯ priatela jedního Ostrihome (Žarnovica NB); Tu oni majú šeckú rodzinu (Ružindol TRN)
F. mat chlapca (Báhoň MOD); mať milého (Jasenová DK); mad nápadnika (Vištuk MOD) - byť predmetom záujmu (o dievčati)
9. obsahovať niečo ako súčiastku, príslušenstvo, náležitosť: Hapštok je sťiahnutí k sňiciam šťirmi cukspantami a každí má po dve šraubi (Detva ZVO); Potom tam nasaďili lipi, majú kvet, také strapi (V. Maňa VRB); Domi krov ňemajú žánni (Jásová HUR)
10. pokladať niekoho (al. niečo) za niečo: Tech časiech ňímau̯ prázne makovice ňichto za ňiš (Čelovce MK); Mali ju za takú lenivú, naniždhodnú (Vištuk MOD); Ja ňemam ho za planeho človeka (Fintice PRE)
F. mali za bánuo (Polichno LUČ) - zazlievali; ňemaj za zlé (Brvnište PB) - prepáč
11. istý čas vlastniť, chovať (domáce zvieratá, hydinu), pestovať (rastliny): Aj to je kurva ču̯ovek, čuo má husi, pora̋dni gazda hích ňebude mať! (Zázrivá DK); Máťe brava? (V. Maňa VRB); Mali obecného kanca, chováli (Ružindol TRN); Bo to zme prez ľeto ih maľi, (kury) do jari nam vihinuľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Na tém kúsku role zme mali krumple aj bumburu (Vištuk MOD)
II. vo funkcii modálneho slovesa sa používa s neurčitkom a vyjadruje
1. nevyhnutnosť, (ne)potrebnosť nejakého deja: No a mi povedal, že som to ňemala zošívať (Kráľ. Lehota LM); Mal si tam ícit, čekali na teba (Vištuk MOD); Huž ma štiri tižňe šedźic (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. možnosť niečo konať; môcť: Nemáš požišit deset korún? (Rochovce ROŽ); Koňa zedrau̯ a nemieu̯ si zač kúpit druhého (Jablonové MAL); Hutorel, že kadzi mame isc (Brezina TRB)
3. pravdepodobný dej, ktorý sa uskutoční v blízkej budúcnosti: Bou̯ som takí fajin, uš som mau̯ rukovaťi (V. Lom MK); A to sä ešťe ňemalo narodiť (Žaškov DK); Mal som sa u_ženit, ale manka nesceli (Vištuk MOD); A tak poobedze sme maľi nastupovadz na šifu (Brezina TRB); Mala uš svadzba, veśeľe bic (Rozhanovce KOŠ);
4. dej, ktorý sa mohol uskutočniť: Príďeme gu košiaru, tag nám víchor zau̯ koľipku proti nám, mau̯ ná_zabiť (Detva ZVO); Maľi zme sa zmárňiť (Zubrohlava NÁM); Mal som spadnúd hore znački (Blatné MOD)
5. vyhnutie sa možnému deju: Máž ma hnevať, choť f peklo! (Mošovce MAR); Ke_com ho mal stretnút, vihól son sa mu (Vištuk MOD); Ked mi še mal z učiteľom zejsc, ta už mi neznal aňi jag mu pozdravkac (Brezina TRB)
6. cudziu neoverenú mienku, dohad: A to som mau̯ za tri roke ja spraviťi (V. Lom MK); Tatko hovorili, že tan sa to malo stat, f tém vímole (Vištuk MOD); Hutoreľi, že ňemal pez vijezdz na drahu (Brezina TRB)
III. používa sa ako existenciálne sloveso, a to v spojení s príslovkovým určením (obyč. miesta) al. s doplnkom k predmetu
1. s prísl. určením miesta k predmetu vyjadruje existenciu niekoho al. niečoho na určitom mieste: No a veru ňemali pomoci ňigďe, zo žiadnej strani (Bzenica NB); Keď nemá hrozno vo vinohráďe, má v zahratke, ale má (V. Maňa VRB); Tí dvá učni sa višli dzívat ven, mali ale železo v ohni (Bernolákovo BRA); Grati zme maľi na rame (Baldovce LVO)
F. miet ňeco na rováši (Kuchyňa MAL) - previniť sa niečím; mat po chlebe (Jablonové MAL) - po všetkom; mať čierne na bielom (Rim. Píla RS) - potvrdené, zaistené; mať pod rukou (Košťany n. Tur. MAR) - pod dozorom; mať po ruke (Vištuk MOD) - blízko seba; aľe tam ho ma! (Dl. Lúka BAR) - je s ním zle; ňemať šitkih doma (Rim. Píla RS) - byť pomätený; maď naporúdzi (Bodorová MAR) - po ruke; mať dobruo v očoch (Bziny DK) - vyžarovať dobrom
2. s doplnkom k predmetu vyjadruje existenciu určitej vlastnosti na veci (al. u osoby) al. stavu veci prislúchajúcej tomu, čo vyjadruje podmet: Mala topárku s ďierkáma (V. Maňa VRB); A postavne nohavice mal šumne tu šnurkovane ťiež (Buglovce LVO); Pluhi u naz maľi dobri žeľezni (Brezina TRB); Vóz mala vipoščaní (Ružindol TRN); Ona z bunkera ma hlavu vistavenu (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. mať jalovičku na predaj (Kňažia DK) - mať v dome dievku na vydaj
IV. používa sa ako formálne sloveso a tvorí významový celok s pripojeným podst. menom (v akuz.) al. s iným slovným druhom; takto vyjadruje
1. vlastnosť osoby al. veci: Z novembra má drevo najväčú trvácosť (Zázrivá DK); Tá mala ždi zakritú tvár (Jásová HUR); Žemlovú farbu mala krava (Ružindol TRN); Maľi krog veľki (Fintice PRE)
F. madz barvu (Sobrance) - byť opitý;
2. vymedzovanie jednotiek miery: To mal (kameň) aj više tri metre (Ružindol TRN); Koredz bol dreveni a mal štiri štverki (Rozhanovce KOŠ)
3. zamestnanie, právne a i. postavenie: To som veľmo dobrú robotu mau̯ (V. Lom MK); Pital še mňe, jaku mam hodnosc (Brezina TRB); Voňi maľi teďi skľep (Sokoľ KOŠ)
F. mau̯ svoje miesto (Lišov KRU) - mal svoju prácu; maď roboti nad hlavu (Párnica DK) - veľmi veľa práce; mac školu (M. Zalužice MCH) - mať vyučovanie
4. fyzický stav organizmu: No a tie ďeťi maľi fše mums ľebo sipaňice (Žaškov DK); Apa mu mau̯ zlámanú ruku (V. Lom MK); Tá lichva má čemer (Ružindol TRN)
F. mať svrbľaví jazik (Pečenice LVI) - všetko vytárať; miet podrezaní jazik (Kuchyňa MAL) - veľa rozprávať; mať hlavu ako baran (Vyš. Kubín DK) - byť tvrdohlavý; maď nohi ako cveľeňbáň (Párnica DK) - veľmi dlhé; mať kľavie ruki (Kňažia DK) - byť nešikovný v práci; maď dobrú hlavu (Báhoň MOD) - byť múdry; mať vlka (Štefanov SEN) - vyparené miesta medzi nohami; mať svoje roki (Bodorová MAR) - byť už dosť starý; má hubu jak na plňe miesíc (Stráže n. Myj. SEN) - okrúhlu, tučnú tvár; má hubu napopríč jak žaba (Stráže n. Myj. SEN) - má veľké ústa; ma dva bradi (Smižany SNV) - má tučnú tvár; maď glhí jazik (Bodorová MAR)
5. psychické stavy, pocity: Ja so_mau̯ len strach (Tek. Breznica NB); Dzeci maľi radosc (Brezina TRB); Naz ňebarz v laske maľi (Sobrance)
F. maď veľké ústa (Košťany n. Tur. MAR) - byť papuľnatý; mať ťenkí nos (Mošovce MAR) - byť chytráckym; madz hlavu (Záhradné PRE) - byť rozumným, múdrym; maď velkie lakťe (Pukanec LVI) - domáhať sa svojho postavenia; mať ťaškuo srce (Mošovce MAR) - nezabudnúť krivdu; maď glhé prsti (Košťany n. Tur. MAR) - kradnúť; mať filipa (Košťany n. Tur. MAR) - mať rozum; mať fanti (Mošovce MAR) - vrtochy; nemať pokoja (Košťany n. Tur. MAR) - byť nepokojný; maď rád (V. Maňa VRB) - obľubovať niečo; mac mark (Studenec LVO) - mať hnev; mať ďaku (Klenovec RS) - vôľu niečo chcieť; ňemá odľiku (Dol. Lehota DK) - je nepokojný; mad humor (Viničné MOD) - byť veselý; mac zvahu (Krivany SAB) - konať uvážlivo
6. účasť na nejakej činnosti, akcii (vyjadrenej podst. menom): Ňebudú mať strigi k ňemu prímeria (Blatnica MAR); Začaľi zme miat vitriasaťi, žebe zme ňimali veľa otvičkuvaňia (Čelovce MK); Mu mala tedi basňičku (Brezina TRB); vinž mau̯ (V. Maňa VRB)
L. maď do čineňia (Prochot NB) - mať niečo spoločné s niečím al. niekým; ňema_ctaňia (Rim. Píla RS) - byť nepokojný; maď lächkuo zľa̋hnuťa̋ (Kňažia DK) - ľahký pôrod; ňemať prímeria (Mošovce MAR) - neodvážiť sa niečo vykonať
7. stav osoby vyplývajúci zo vzťahu inej osoby k tejto osobe: Ako si hu vichovaľi, tak hu majú (Žaškov DK)
8. rozličné stavy, v ktorých sa nejaká osoba ocitá v spoločenskom živote: Ujčiná Tereza má jakési mitúški s krankasú (Brvnište PB); mac službu (Sobrance); mať protekciju (Ružindol TRN); miet chosen (Štefanov SEN)
F. madz život (Sobrance) - dobre sa mať; ňemať čäsu aňi zomrieť (Jasenová DK) - byť veľmi zaneprázdnený; ňemá aňi noci aňi dňa (Žaškov DK) - stále má nejaké povinnosti
9. často v 1. os. mn. č. stavy týkajúce sa prírodných a iných javov, časové určenia ap.: Sčúl máme snahu za celú zimu (Vištuk MOD); Dňeśka mame stredu (Sobrance)
10. v spojení s tvarmi zámena kto, čo al. so zámennými príslovkami a s neurčitkom slovesa vyjadruje
a. existenciu osoby al. veci, ktoré vykonávajú dej vyslovený neurčitkom: Mau̯ u nás chto chlebíka poedaťi! (Čelovce MK); No a chtora mala co tkac, ta tkala (Sokoľ KOŠ); Ňema chto pomusc (Buglovce LVO)
b. v spojení so zámenom čo a s neurčitkom slovesa vyjadruje znásobenosť, veľkú intenzitu deja vysloveného neurčitkom slovesa: Mali tí, čo boli na paláši, čo robiťi, abi mu stačiľi (V. Lom MK); (Deti) bili hu̯adné, nemieli co jest (Jablonové MAL); Zme ňemohľi šicko nasadzic, bo zme ňemaľi co dac kurom žrec (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. ňemaľi si čuo počáť (Žaškov DK) - nevedeli čo robiť; ňemať čo do úst položiť (Rim. Píla RS) - nemať čo jesť
V. v spojení s trpným príčastím stredného rodu sa používa ako pomocné sloveso a vyjadruje stav, ktorý vyplynul z ukončeného deja a trvá v prítomnosti: Mau̯ to zožraté (Kľak NB); Ke_dzme prišli tam, už mali zavreté (Vištuk MOD)
F. mať porobenu̯o (Košťany n. Tur. MAR) - počarované; mať zjednanuo (Trnie ZVO) - dohodnuté niečo; mať vipituo (Sebechleby KRU) - byť podnapitý; maď na ružiah ustlané (Košťany n. Tur. MAR) - mať príjemný život; mávať opak.: Já sem bívál kedisi velikí milovník králikú, aj sem míval šelijakích (Skalica); Dva groše ke_dzme boli dzeci, mávali zme na večer (Ružindol TRN); I fräjerou som mávala, uš takíh rúčejších (Žaškov DK); Tuná i pra̋tki mávali odomáše (Pokryváč DK); Aj bujakó zmo mávali v dzedžine (Ratková REV)

mať sa nedok.
1. csl žiť istým spôsobom, vodiť sa, dariť sa; cítiť sa: Ako sa máte? (Hor. Lehota DK); No a ti sa ako máš, Mara? (Stožok ZVO); Drhla ako kuoň, ešťe ten sä mau̯ ľepšie (Žaškov DK); Ah, mám sa ja s ťebou, s takím ožranom! (Košťany n. Tur. MAR); Ot tej dobi sa mieu̯ rechtor lepší (Záh. Bystrica BRA); Mala ja śe doj_z ňima (Vranov)
F. mac śe kepsko (Krivany SAB) - chudobne, skromne; ma_ca po pánski (Bernolákovo BRA) - veľmi dobre; mať sa ako hrach pri ceste (Bodorová MAR), mať sa ako holí f tŕňi (Košťany n. Tur. MAR) - mať sa zle; mať sa parádňe (Košťany n. Tur. MAR) - mať sa veľmi dobre; to ja śe ňeśka mala! (Torysa SAB) - dobre (zle) sa mi vodilo; majte sa dobre! (V. Bielice TOP); zbohom sa majťe! (Bobrovec LM) - pozdrav pri odchode, lúčení
2. dávať sa, púšťať sa do nejakej činnosti, odhodlávať sa na niečo: Kebi sa aspon do roboti mala! (V. Bielice TOP); Roskázala jéj zamísit, ale jakosik sa nemala k temu (Vištuk MOD)
F. mať sa k svetu (Košťany n. Tur. MAR) - byť činným, životaschopným
3. získavať priazeň niekoho: Jedon počerňí s ňích sa velmi mau̯ okou̯o ťej ďieuki (Podkonice BB); Ke_com už mau̯ dvacať, začau̯ som sa mať kolo ďiefčat (Zuberec TRS)
F. mac śe ku Bohu (Krivany SAB) - uctievať Boha

mať ž.
1. strsl, vsl, čiast. zsl matka, rodička: To i ná_ždi tag maď opatrila, ke_dzme kašlaľi (Žaškov DK); Naša maď bi šecko ľen ďioukan dožičela a nán ňišt (Pukanec LVI); Naša̋ mač majú lámaninu (Nandraž REV); Ňebohá mac ráno kec staľi, prvé čo naškrobaľi zemákvo (Brvnište PB); Ocedz nam pošol, do Kanadi, ostala ľem madz i stari dzedo (Brezina TRB); Vźaľi mac cepleho šmaľcu, rostopiľi a do uhla naľaľi (Nemešany LVO)
L. stara mať (Riečnica KNM), mac stará (Rybník REV) - otcova al. matkina matka
F. jaka mac, taka dziefka (Markušovce SNV) - sú rovnaké; ocou jäg víropcou, aľe maď iba jedna (Krivá DK) - matka je nespochybniteľná; choď do maťere! (Bobrovec LM) - choď preč
2. včel. dokonale vyvinutá včelia matka, včelia kráľovná: Madz jim piska, budu śe rojic (Vran. Dlhé VRN)

mávať p. mať

mieť p. mať

imať p. mať

imeť p. mať

mater p. mať

mati p. mať

mať [mať, (j)imať, m(i)et, (j)mít] ndk používa sa
I. v plnom lexikálnom význame
1. čo byť vlastníkom, majiteľom niečoho, vlastniť, držať v osobnom užívaní; disponovať niečím: ó, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz (PV 1457); mam gednu truhliczku, ktera se zamyka we dwoge (ŽILINA 1561); czo se dotycze statku pohnuteho, nayprwe tu gimam hotowych penyz 50 fl (s. l. 1564 E); hled takoweto knyhy mity, kde se wsseczko zapysuge (P. ĽUPČA 1579); pan Ferensz jmal jednu zahradu na prodany (BÁTOVCE 1579); modranskeho (vína) ok 10 1/4 racžte opatrit, abychme wyn y na krčmy mohly mytj (BYTČA 1605); lakomczowi tak se toho nedostawa, czo ma, yako toho, czo nema (TC 1631); (väzeň) nemel any na zagdlyk wyna (BRATISLAVA 1681); my neboraci nemame pasienku ani kuska (L. ROVNE 1752 LP); ti, kteri lichvičku deržia, chceju mat pro okureni drevo (PEKELNÍK 1775 LP)
F. nema za muchu (SiN 1678) nič; nemať ani haliera, ani jedného peniaza byť bez peňazí: stalo se, že ze wssech nas, kterj gsme spolu sedely, žaden nemel ani halera aneb gednoho penjza u sebe (ŽA 1732); sonam perdidit: any gedného penjza nemá (KS 1763); nemať (ani) kus(a) chleba hladovať: asnad bi sme do dnesku ani kusa chleba nemaly (ŽA 1732); včil časy tvrde, chudoba kus chleba nema (VÝCHODNÁ 1773 LP); kto chce mnoho penez mitj, musi prezočiwj bitj (KC 1791)
2. čo, koho držať, nosiť niečo; prechovávať niekoho: toliko to nam zustalo, czo na sebe sme meli, ssati (M. JÁN 1611); okolo gedenacteg hodini w noci sem widela Zachariassa swiečzku w ruke magiciho (KRUPINA 1643); gravidas manus habere: z darami plne ruki meti (KS 1763);
x. náb nebuďeš míťi bohuw giních prede mnú (BN 1790); (čert) gmeno mel Tartareus (KRUPINA 18. st)
F. nech pamatá W. M., že som ga ežťe dňes ňič ňemal w hube (DS 1795) nejedol som; ďeťi doma nemajú čo na zubi položiťi, nahe sú, psota w každém kúťe pišťí (BU 1795) sú hladné; a ňemelgs guž gednég prinagméň nohi za prahem? (BR 1785) nechcel si utiecť; m. pri rukách, pod svojou rukou čo vlastniť niečo: pakli ten vmrze, na koho zaloba gde, geho erbownik za to netrpi, ani plati, lecz by to zbozi miel pod swu ruku (ŽK 1473); wssak mate pri rukach ctiri kuski zemich (LUDROVÁ 1767); instanska sa wihowarala, že nikdy pera w rucze nemela (s. l. 1775) nevedela písať; m. pred očami čo uvedomovať si niečo; dbať na niečo: abychom wždicky slowa božj pred očima mely (WO 1670); ga Joannes Tomka, každodenne pred očima magice bidny los čloweka hrišneho (ZVOLEN 1740); powinnosti reholnjka: mjsta swaté často nawssťewowati, w refektári mrtwenj ťela pred očima mjti, pilně mlčenj zachowáwati (MPS 1777); in oculis est: mám ňekoho na oku, bljsko (KS 1763) som na blízku, v prítomnosti niekoho; m. na srdci, pod srdcom čo trápiť sa pre niečo, znepokojovať sa kvôli niečomu: čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724-44); kdo tuto lytost na srdci ma, bi bil spaseny (MS 1758), m. pri srdci koho, m. očko na koho milovať niekoho: já te nenechám, pri srdci te mám; čože sem zavinil tobe, že už nemaš očko na mne (AD 18. st); m. beľmo na očiach, vlčiu tmu v očiach nevidieť skutočnosť, pravdu: (predikant) snad wlčy tmu w očach mage (DuH 1726); tehdy páni lutheráni y tu belmo na očech magu, kriwo do Pjsma hleďá (PE 1764); m. v hrsti, v rukách koho, čo ovládať niekoho, niečo: o, Bože, w ruku twogych swatych mass wsseczky cžasy (BAg 1585); (Filip, kráľ macedónsky) nepriteluw swogich welmy ostre tlačil a guz-guss gich gakosto w hrsti swogeg zawretych mel (MS 1749) obkľúčených; obrat čas twug ku dobremu, dokud ho w hrsti mass (GŠ 1758); m. jednu (al. druhú) nohu / polovicu nôh v hrobe byť tesne pred smrťou, umierať: decrepitus: starec, který nad hrobem chodi, stogi, dláždenj počitá, gednú nohu w hrobě má; senesco: wěkem scházým, léty obrostlým býti, gednu nohu neb druhu nohu w hrobě mjti (WU 1750); capularis senex: starec, ktery má polowic noh w hrobe (KS 1763); m. oko na koho, m. naproti komu čo namietať niečo, prejavovať výhrady voči niekomu: plac, čuo si dlužen, mam ga oko na tebe, ze si mi nechtel pred mogim domom zmetaty fur drewa, pokud sem ty nezaplatil (KRUPINA 1731); tisjcz striel w twogeg materi, dawno ty maš na mna oko, esstye ako som woli pasol (D. JASENO 1732); bratr twúg má wolačo naproty tebe (KB 1756); potomkowie tych synow do toho wystawku nemagi nicz (P. ĽUPČA 1536); nepatrí im v ňom nič; kdybych pod srdcem mel, dal bych tobě (SiN 1678) aj od úst by som si odtrhol; nosiť, mať v ústach med, (ale) na/v srdci jed byť falošný: mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed (PV 1641-50); když by se tobe prihodilo s takowymi lidmj obecenstwj miti, ktery w ustech med, w srdcy ged magi, abys tomu prilissne se nediwil (SP 1696)
3. koho držať v moci niekoho: jak my pyssete, ze ste mely neyakowu lotrkynu we wezeny wassem (VIESKA 1563)
4. koho (s kým, od koho) byť v príbuzenskom pomere s niekým; splodiť al. porodiť niekoho (syna ap.): Dorota (so) synem Martinem, kterehoz gmela z prwnym muzem (ŽK 1453); Bartho mel dwu synow (P. ĽUPČA 1558); Judita Topos zadnich swich potomkuw nema (KLOBUŠICE 1675); (Katrena Kočanka) pred gedno dwanastimy roky sa bila prespala z Wogtkem Ondrussakom, od ktereho diewča mala (ORAVA 1740); ga miela sem manžela, s ktereho splodila gsem dwoch synúw (PeP 1770)
5. koho (za koho, k čomu) byť v istom styku s niekým: pakli gemv (pastierovi) czo wlk wezme a on nezgewuge, ze by na to swiedomi miel, tedy musy wsseczko platiti (ŽK 1473); k varovani ryb v tem potoku maji vždycky miti varovčika (LIKAVA 1625 U2); mna mogi pani ani za krczmara nechtegu mati (ŠTIAVNIČKA 1640-43); straka rapoce, budeme hostj mjti (SiN 1678); pratela blysseho nemam od vas (JASENICA 1710)
F. m. vďačne koho s radosťou prijímať, vítať, vidieť niekoho: pokud sem tam chodil, vdečne ste mne meli (ASL 1781); twogu cedulku sem prigala, ass prindies i s pany niewestu na obed, wdiaczne was mam (s. l. 18. st); nemať nič spolu s kým neprichádzať do styku, nestýkať sa s niekým: djetky me nycz nechczegy myti spolu s poddanymy (LIPTOV 1646); odéndi, nesslechetnj, ja teba nepočuwam, nic s tebú nemám (BlR 18. st) nestojím o teba; nemať nič do koho byť bez záväzkov voči niekomu: Wassa Welkomožnost, mne zaplaczte anebo kona meho naspatek dagte, s podekowanim kona naspatek wezmem, ya do Szabo Girika nemam nicz, ya od neho nicz nemuožem pitati, ness od Wasseg Welkomožnosti (RAKOVO 1643)
6. čo pravidelne dostávať, prijímať niečo: dedina ročnu pomoc mala (TROČANY 1784 LP)
7. čo obsahovať niečo (ako príslušenstvo, súčasť ap.): oleg wlož do alembiku skleneho, ktery ma swug klobuček (RT 17. st); trichilla: trogtrúbkowá nádoba, která má try wylegné mjsta (KS 1763); ocet take swe droždge ma (PR 18. st)
F. kůn ma štiry nohy, a predce se potkne (SiN 1678) každý sa môže pomýliť
8. koho, čo za koho, čo pokladať, považovať niekoho, niečo za niekoho, za niečo: czert ho bude maty za zemena (TURIEC 1577); kdo z oblygatorem z nekterym gsausedem statek swug podpisuge, ruku za swedka ma (BV 1652); odkud bj rodem bil towariss, za hanbu sobe nemeg, kdi gest gen užitečnj (KoB 1666); wssecko to, čo lazi po zemi, za osskliwé met budete (KB 1757); to za štastlivy rok mame, když žita jednu mieru zasejeme a z takoveho dve miery mame (LIESEK 1776 LP)
F. declarowal sa fatens, že ho pany len za blazna maly (KRUPINA 1745) uťahovali si z neho, nebrali ho vážne; (ne)mať za nič koho, čo neceniť si, nevážiť si, podceňovať niekoho, niečo: lotr za nicz nema, dokud swobodu ma, gestlj mu prawem hrozy (BV 1652); lide sa nad ginych winassagu a za nic (ich) magu (MS 1758); m. komu za zlé čo, mať za bánosť čo vyčítať, zazlievať niekomu niečo: ponyžene prosym, aby mne za zle myty neračyly, že ga chudobny arestant gsem smel Wassy Mylost tymto mym psanym obtežowaty; prosim was yako poctiwu wrchnost, zebi ste nemaly za banost groz (!) toho zločinca, ponewacz us sedel (B. ŠTIAVNICA 1600); ratihabeo: za dobre mám (KS 1763) schvaľujem, súhlasím
9. koho k čomu nabádať, navádzať, viesť niekoho k niečomu: Geho Milost pan Peter mne k tomu mell, aby se ten mur dall oprawowaty (HOLÍČ 1611); ditky twoge k poctiwosty meg (AgS 1708); sedum let mne podwadel, nikda se nechtel ženit, cžasto gsem ho k tomu mela, on to nechtel ucžinit (SNS 1786)
10. v spoj. so vzťaž. výrazom a inf. vyj. existenciu predmetu, na ktorom by sa mohol dej realizovať: mass-li ty czo protyw tomv mlúwity? (ŽK 1454); verime, že nas chudych lidi neračite optežuvati, neb nemame kde vziti (BOJNÁ 1564 LP); ty susedy na mne zalobu wiedly a nemely pretzo (s. l. 1573); deficiunt mihi tela: nemám, čjm bych strjlal (KS 1763); když čas pride, ani nemame čo kosit (L. PORÚBKA 1771-72 LP)
F. gestli na prutiku bi sj pomerkowal negaku černost, nemas s neho nisst, zanehag ho (PR 18. st) nie je z neho osoh, úžitok, je nanič; mám, čo sem chtela miti (PV 17. st) čo som si zaslúžila
II. vo funkcii modálneho slovesa (s inf.) vyj.
a. nevyhnutnosť, potrebnosť, povinnosť: zadamie od Wassieg Milosti odpowiedi, abichom wiedeli, czeho gsie mame drzeti (s. l. 1468-72 SČL); ten czlowiek, czoz miel desatek dati, to necha na poli stati (ŽK 1473); litowati ymame nad hrychy nassimi (BAg 1585); Grigerowie dietky magu Sskwarkowy nawratit fl 12 (JELŠAVA 1602); pokrmy magi byti welmy lahodne, a nie z masa (RT 17. st); nowicyus, nehodný k professy wynaleznutý, má hned býti wypusstěný z reholy (PrV 1767)
b. možnosť konať dej: což mám počínat sobe, nešťastná devečka (ASL 1603-04); banugem ynacž, že tak nestaslywo pochodely W. Milost, ale cžo mame robyt? (LIESKOV 1742); nomen tuum memoria mihi: poweď, komu mám werit (KS 1763); což spišej ma (chudoba) kupovat drevo-li na riad, čili chlieb? (VÝCHODNÁ 1773 LP)
c. blízkosť, pravdepodobnosť uskutočnenia deja: sestra wasse, kdyz miela vmrzyti, vczynila poruczenstwy (NITRA 1513 SČL); buď Bohu žel, múj nejmilší, že ja tobe mám zbavená býti nyní (ASL 1603-04); tebe se má dostat wssecek statek (KB 1757); toto pak, čo ňešťestí jeho (kadiho) malo biť, k užitku a k vislobozeňí sprowáďalo (BR 1785)
d. podmienenosť niečoho: kdi tak melo biti, že len tak malicko dussi lidskich ziskass, mohol to s menssu pracu wiprositi guss techdy (MS 1758); veďeť jsem mala vše tito príhodi (BR 1785)
e. cudziu mienku: a taťíka jsíce ňebilo mu ješťe odjalo nebe, móhel ho časem viďeťi, kďiž podle slów pána svého mal biť prepusťený (BR 1785)
III. vo funkcii limitného slovesa (s inf.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja (kt. sa nerealizuje): krčiazik z ruky mogeg mj wikrutil, takze my palcze a ruku mal zlomit (LIPTOV 1765); mysseg, gako bi kasse zwarowati mel (RG 18. st)
IV. vo funkcii existenciálneho slovesa (s prísl. určením al. predmetovým doplnkom) vyj. výskyt niekoho, niečoho na nej. rnieste al. jestvovanie istého postavenia, stavu, vlastnosti osoby al. veci vo vzťahu k podmetu al. z hľadiska zainteresovanej osoby: (pán fojt) zde mel obed (ŽILINA 1599) obedoval; lidské ctnosti zachováváš, v službách mne vždy volného máš (ASL 1603-04) som ti vždy k dispozícii; lid zbroyni pohotowe mam (BYTČA 1604) je pripravený; yako w zapjse mam, tam ste boly s pany (TOVARNÉ 1610); chodywal som do zahrady nebosstyka pana Syllagiho a nykdo my neprekažal, nebo sem v neho hospodu mel (TRENČÍN 1613) býval som u neho; mnohe gine prikladj mame w Pisme swatem (KT 1753); jar velmi dlhu mame (KRUŠETNICA 1776); kdyš takovehoto (obyvateľa) hejduci ženu a ten se odpiragice, že prerobeno na svym rovaši ma, pujst nechte, techda toho slavne panstvo naše do areštu duškom da vsazit (ZBOROV 1799 LP)
F. impendeo: wogna nám nastáwá, hrozegj nám z těžku wognu, wognu budeme mjti na krku (WU 1750) hrozí nám vojna; m. pri rukách čo môcť disponovať niečím: mnozi, kterych spisy pri ruku mam, to tu wigewili (DuH 1726); žadne documenta nemam pry rukach (N. MESTO n. V. 1772); (ne)mať miesta, (svoje) miesto kde (ne)byť prijatý; (ne)patriť nie kde: pakljz by ta odpowed mysta nemela, y to bych musela panu synu swemu oznamyt (KRASŇANY 1585); čož verime, že tato naša prosba sve misto bude miti u Vašich Slovutnych Opatrnostiech (HLINÍK n. H. 1628 RaT); (bezbožní) medzi pravima meszto nyemaju (DŽ 1752); reč ma mjsta nema w wás (KB 1756); nema wssseckych doma, t. g. gest blazen (SiN 1678) je pomätený, bláznivý
V. ako formálne sloveso v spojení s podst. menom vyj.
a. vlastnosť osoby al. veci: pro lepssy gistotu, abi tato wecz swu stalost mela, dal sem zapsaty (SLIAČE 1602); porraceus: cybulowy, čo zeleňawú a cybulowú bárwu má (KS 1763); inwitowali a wolaly na ten spusob do hrobuw swogich telo Kristowe, kteri we figure negake podobenstwy s nim (Kristom) malj (SPr 1783)
F. m. drevenú hlavu, nemať rozum byť hlúpy, obmedzený: kdo rozumu nema, nech w rade neseda, kde o neho nestogj (BV 1652); z tychto wecych snadno wirozumi, kdo drewenu hlawu ňema, gako a proč na tolkoto zmohla se turecká wláda nad krestanskimi kragnami (PP 1734); oratio inepta: reč netreffná, nepriležitá, která ani hlawy, ani nohy nemá (WU 1750) je nevhodná, neprimeraná; ten, chtori tsiszté sertzo má, i nyevinné ruki trimá (DŽ 1752) kto je čestný, dobrý; tsi máme szkrussene sertzo sztrani hréchóv nasich (MCa 1750) či sme pokorní, ponížení; med krupnaty chwalu má na dobrotu (HL 17. st) je vychýrený; inter conuiuas fac sis sermone modestus: kdy budess z nekym stoliti, hled malu slezinu mity (Se 18. st) buď mierny, ovládaj sa; ga na nyikoho nyemam tesskuo srdcze krome na Judu (KRUPINA 1726) neťažkám si na nikoho, neobviňujem nikoho; procz sy kord pripinass, gestlj srdce nemass (BV 1652) si bezcitný
b. zamestnanie, obživu, právne a iné postavenie: (ak by Jan Jiskra nezaplatil) tehdy wierzitel mog nadepsany (Ján Makovica) gma plnu mocz y plne prawo tiemto listem, aby my lal, hanyel (ZVOLEN 1445) je oprávnený; na ffarze pocztiwe wyžiweny mam (STRÁŽNICA 1529); W. Milostt, z uredu mate mocz i zemana, az by takoweho lotra branyl, dattj polapyttj (H. JASENO 1600) vaša funkcia vás oprávňuje; bol pánom a mal pod sebou nemalu čeladku (GV 1755) spravoval ju: dolny czechmister bude mat pod sebu fary veliczansku, kubinsku (CA 1759) bude im slúžiť svojou prácou, remeslom; fungor: úrad mám, wykonáwám; magistratum habeo: úrad mám na sebe (KS 1763)
F. kdiž obadwa (synovia) wyrostly, dostal se Karel lechko k gednemu dobremu pánowy, u ktereho swug chleb měl (ABC 1782) bol zamestnaný; žaden s nich nechtel byti poslednj, ale každy chtel predek myti (SP 1696) chcel byť prvý
c. vymedzenie obsahu (jednotiek miery): bissextilis annus: prestúpny nebo preskočný rok, ktery 365 dňuw ma; triuncis: to, čo try uncye aneb ssest lotúw má, trety částka celég weci (KS 1763)
d. rozličné fyzické al. psychické stavy a pocity: Grehorowy Sstewnyczkemv hnew, kerzy magy proty nemu pany Swetogenssczy, gemu dluzny wodpustyty (L. JÁN 1480 SČL); toho sem swiedom a to w pamiety mam, tez y to wyznawam, ze ginacz neny (B. BYSTRICA 1536) pamätám sa; skrze teg weczi Mihal w mysleny mel Schimcka o geho žywot przinisty (B. ŠTIAVNICA 1549) zamýšľal ho zabiť; nikdy žadny tiela sweho w nenawisti negmel, ale chowa geg a krmi (BAg 1585); mel veliku lásku Hector k svej Helene (ASL 1603-04); dobru znamost toho mate, že neni ten dum mug wlastni (B. BYSTRICA 1610) viete o tom; tento gysty poddany, ktery pryssyel k Wasseg Vroczenosty, powedel, že ma smolu (V. OSTRATICE 1641); wek starý meg w ucťiwosti (CC 1655) váž si ho; slichal od sweho otce, kteri ma dewadesat rokou (s. l. 1676); z jednej částky (peňazí) mám radost, z druhej zármutok (ASL 1677); Lacusko na zubi welku bolest ma (RADVAŇ 1714); mate štastj, že ste sa se mnu nezhowaralj (KRUPINA 1743); mag ty starost na twoge zdrawy (MS 1758); torpent ad praelia vires: nemám wúlu na bogowáni (KS 1763) nechce sa mi; soleo: obyčeg, zwyk mám (CL 1777); ten člowek ňemal haňbi také klamstwo pisať? (DS 1795) nehanbil sa; telo swu prirodzenu teplotu malo (ŠkD 1775); powecz, dusa moga myla, či ty ma rada mas (Pie 18. st)
F. Petr Pongracz beze wssey pryczyny porubal (Mikuláša Turčaka) tak, ize len ma na male (s. l. 1597) hrozí mu smrť; m. dosť na tom byť si istý, uspokojiť sa: dostj mam na tem, ze ste samy vodlowaly a teprw nechczetie o tem nicz wediety (B. BYSTRICA 1596); pan Plathi nemagice dost na tom, že retazy zobral, opet z latim prikročice (ZÁBORIE 1732); mame za to, ze takowich lotrow bez trapenj nenechate (BLATNICA 1581) sme presvedčení; nemam čzo gineho čzinit, krom abich sy ženu pogal, na dom sa staral a zle dny mal (ŽA 1732) nedarilo sa mi; ket som ga bola y slubom y wgerou zawazana tomu, ku ktergemu som wuolu mala (LiPTOV 1760) chcela som ho; nisst teba do toho, mag tj pokog (PODHRADIE 1783) nemiešaj sa do toho
e. rozličné stavy osôb, zvierat v súvislosti s inými jedincami: velke trapeni každy den od nich (služobníkov pána Banffyho) mame (SMOLENICE 1538 LP); aby od nich (jahniat) matky pokoj mali, oddelené býti maju (VOv 1779); m. krátosť, protivnosť (od koho) znášať, trpieť krivdu (od niekoho): gestli by Andrass Slenczensky mel protiwnost od niektereho czloweka, tehdy Ambroz slibowal gemu, ze chcze geho we wssem obhagowati (P. ĽUPČA 1560); gest tato ma posledna wule učinena s tuto wimienku, žeby y ma manzelka kratostj nemala (KRUPINA 1651)
f. účasť na nej. činnosti, akcii, podujatí, v spoločenskom i súkromnom živote ap.: ya na tento czas nemam ziadney czesty do Lewycz (ŠIMONOVANY 1556); mame okolo zamku mnoho roboty (BLATNICA 1587); s cuzimy ssom ten obchodt gmal (D. STREHOVÁ 1600);
L. ten dom meli sme konanj (B. BYSTRICA 1610); Jančo strany pywnyce nyekteru hatku z Ančow mezj sebow mely (S. ĽUPČA 1619); ditky a čzeladka čzas k tomu magi ((NITRA) 1713)
F. m. slovo s kým rozprávať sa s niekým: raz som se zarikala slovo s tebu mati, smutnoj, bidnoj serce mojo nemohlo stervati (AD 18. st); služebna djewka wolakedj towaristwo z Nemczj mela a držela (KRUPINA 1743) stýkala sa a paktovala; m. (telesné) činenie, obcovanie, (telesný) skutok, spojenie, spolky, účinok s kým pohlavne sa stýkať, súložiť s niekým: wedie-ly swedkowia, kdo by mel spolky aneb obczowany z Barboru, aneb od koho by zustala samodruha (ILAVA 1646); (Dora) z Andrassom Zuffa mala skutok telesni; z inim činenga telesngeho nemala, toliko z Ondregom (VELIČNÁ 1724); žebi sa bil chwalil Szekeress, žebi s nou učinek mau (KRUPINA 1740); nemocna žena se ma warowaty muže, aby s nym skutku nemela (KLe 1740); ktery (muž) spogenj mel z ženu (KB 1757); zeptawala sa ho maty: Mal-ly sy yakuo čynenya s nou? Dal odpowed: Čynyl som s nou w ten čas, kdy sme hnog wozyly (B. BYSTRICA 18. st)
VI. ako spona v spojení s trpným príčastím vyj. stav ako výsledok skončeného deja: meštiane maji sve domy peknie vystavene (ORAVA 1625 U2); oziminy sme juž po dva roky mali poslate (NEMŠOVÁ 1721 LP); tolikrat mali sme prislibene, že se nam k užitku navrati (L. ROVNE 1746 LP); mávať, mávavať frekv k I. 1: gestli neco mjwass, w podozrenj bywáss (BV 1652); otec p. David Petera mawal luku (ZÁTURČIE 1680); dosty passe Pribillinczy nemawagu (PRIBYLINA 1784); k I. 3:
F. ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa (Se 18. st) nie je všetko zlato, čo sa blyští; k I. 6: creditoruw sem nemalo miwal (ŽILINA 1647); (rehoľník) málo posluchačúw mywal (PeP 1770); k I. 9: náramite za gistotu mjwag, že on (Boh) gest spasená twého nagžadostliwegssy (BlR 18. st); k IV. a: lid do Slieska chodici na myte čatčanskem stacie miva (TURZOVKA 1672 LP); k V. a: ten vskutku zemanem bývá, který pěkné cnosti mívá (PCh 18. st)
F. kde wýc ubýwa než prybýwá, tam skoro messecz konecz mýwa (SiN 1678) skoro sa vyprázdni; k V. b: pani podanj lid pod swu mocj mawagi (Káz 18. st); k V. d: (pán) bez prjčinj čzelad mawa običeg bigaty (s. l. 1774); geden ze sudcuw potešeni máwal, gestli rozličním tázaňím swedectwá móhel zbúriťi (BU 1795)
F. kdo každemu wjru mjwa, ten snadničko zklaman bywa (SiN 1678); k V. f: w radnem dome radnj pany spoluposedczeny mywagu (KoB 1666)
F. m. telesné obcovanie, žarty, distrakcie, špás s kým (pohlavne) sa stýkať, paktovať s niekým: (Mária) s njm telesne obczowany mjwala (PEZINOK 1648); wždiczkj se mnu zahrawal a tak se mnu sspás miwal, až mne w zarmutku nechal (SNS 1786); to si ty snad, ku ktereg huffi milownikow se schazali, s kterima sy žarty, distractie po dnoch a nocach mawala (MiK 18. st); kdo sobe dobre počjna, polowice prace miwa (Se 18. st); mať sa
1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú a i. situáciu); neos vodiť sa: mnohe wystrahy z rozlicznych miest przissli, abychom se w nassich wieczech waznie mieli (BUDÍN 1473 SČL) aby sme si počínali rozvážne; nepotrebugu zdrawy lékara, ale ty, ktery se zle magú (KB 1756)
F. odpowedyela, že sa mala czes nocz s Ferom (KRUPINA 1740) súložila s ním; ma se gako puček w masle dobre; ma se gako hrach pri ceste zle (SiN 1678); pozdravy na rozlúčku: perlo má, mag sa dobre (SNS 1786); dobre se mejte, ručky mi dejte, pratele moji (AD 18. st); protož sa megte a nemesskegte tam iti (Pas 18. st)
2. k čomu púšťať sa do nej, činnosti, dávať sa, chystať sa, odhodlávať sa na niečo: rychtarz a konssele k tomu gse miti nechti, aby gse tiem zloczynczom konecz stal (BRATISLAVA 1526); znamo czynim o ti penize, yaksi se nicz k tomu nemagi, yaksi su wsseci proti mne (D. ŠTUBŇA 1569); už sa má k noci, podťe ke mňe (DS 1795) schyľuje sa; (koňovi) deg gečmenu gisti, tu poznass, k čemu se bude miti (RG 18. st)
F. m. sa do koho, ku komu byť agresívny voči niekomu, útočiť na niekoho, chystať sa do bitky: fatens sam slissal, že (susedia) bistatovali obeczni lud; gakožto Moravcsik Martin ženam hovorice, abi sa nebali, len abi sa do panov deputatov mali (RADOĽUBY 1724); p. Yeszensky Mihaly k p. Yeszensky Mattyassowy se mal a ces stul ho y za wlasy chitil (PRÍBOVCE 1727)
3. ku komu, k čomu, s kým správať sa k niekomu, niečomu istým spôsobom, prejavovať sa: meli se k tomu ochotne, aby nassa strana swu polowicz sprawila (BLATNICA 1622); Istocko ge welmi santowni, kade gide, skace, spewa, ma sa dost warowkina s nim, co do ruki wesme, wihodi do neg (RADVAŇ 1714) natrápi sa s ním; príliš se prísne ke mne máš (PV 18. st)

mať [-ť, -c], mater [-ter, -cer], mati ž
1. matka, rodička: mati geho zeny prwnie (ŽK 1473); dieťa pišťalo tak, že i moja mati do komory počula (S. ĽUPČA 1732 CM); gak matty, tak y dczera ruky swe na hlawe aneb wo wlasyech tohože Hužwa Gyurkowych mely (V. ČEPČÍN 1734); naras y otec y mat zemrely (BOBROVNÍK 1774); bo moja mac v chyže leži, kto zaklapka, to uslyši (PV 1798); povedzte mojej materi, nech ma nečaká k večeri (AD 18. st)
L. mug wnuk anj mne starou materou nezowie (KRUPINA 17. st) matkou jedného z rodičov; mater familias: czeledna mati (VT 1648) gazdiná; swata mati (CC 1655) náb Kristova matka
F. z takeg som matera gako ty (MARTIN 1731) som rovnakého rodu, rovnocenný s tebou; vulg v zahrešeniach a nadávkach: kurweg matere sjnowia (RUDINA 1644); sto djablow ty w macery (BARDEJOV 1669); yasna strela twogeg matery (KRUPINA 1675); Zoffia Skrinerka wiznala, besste lileczka ty mat, wed to nie wlka zabil (P. ĽUPČA 1691); sto striel do twogeg matera (VELIČNÁ 1724)
2. manželova al. manželkina matka, svokra, testiná: gey mati aneb swokra wssecko wje; slissala od Kozyarkineg newesti, že geg mati (:totiž Kozyarka:) nikdy k neg dobra nebude (KRUPINA 1710; 1716)
3. samica, kt. porodila mláďatá: okolo Turjc načjm ge (jahňatá) od maťeri odlučit (PL 1787); materin, materí príd privl k 1: bez materzyney rady (ŽK 1473); do materiney smrti (L. TRNOVEC 1573); djtký byli pri materinych prsy (RUŽOMBEROK 1599) dojčila ich; za materinu čzastku (lazu) zaplatil Jano Standor zlatich nemeczkich desat (OČOVÁ 1755)
L. materyna dusska chut ma kusawu (HL 17. st); materj dausska (HRK 1773) bot dúška materina Thymus serpyllum

mávať p. mať

mívať p. mať