Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

maľovanie -nia s. 1. (i na čo) ▶ (umelecká) činnosť vykonávaná pomocou štetca a farieb al. iných pomôcok: amatérske, profesionálne m.; predlohy, pomôcky na m.; tradičné, moderné štýly, techniky maľovania; m. na sklo, na hodváb; detská súťaž v maľovaní na chodník; objaviť v sebe talent na m.; venovať sa maľovaniu zátiší; zarábal si na živobytie maľovaním portrétov
2. ▶ (remeselnícka) činnosť zameraná na natieranie al. ozdobovanie farbami: m. bytu, domu; strojové m. fasád; potreby na m.; odborník na stierkovanie a m. interiérov i exteriérov; pustili sa do maľovania veľkonočných vajec
▷ ↗ i maľovať


maľovaný -ná -né príd. ▶ zhotovený maľovaním, natretý, ozdobený farbami: m. tanier, džbán; drevený m. strop; maľovaná váza, kolíska, truhlica; obojstranne maľované tabule oltára; maľované kulisy, divadelné dekorácie; maľované veľkonočné vajíčka; Maľované fajansy patria k najobdivovanejším dielam habánov. [Vč 1981]fraz. zaobchádzať s niekým, s niečím ako s maľovaným vajcom/vajíčkom veľmi opatrne, šetrne si počínať vo vzťahu k niekomu, k niečomu, dávať na niekoho, na niečo veľký pozor ▷ ↗ i maľovať


maľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. (čo, koho (na čo; čím); ø) ▶ (umelecky) zobrazovať niečo, niekoho pomocou farieb: m. obraz, ikonu; m. prírodu, deti; m. portréty, krajinky, zátišia; m. akty, žánrové obrázky, biblické výjavy; m. grafity, plagáty; m. oleje, gvaše, akvarely; m. na plátno, na sklo, na drevo; m. vodovými, temperovými, olejovými farbami; učiť sa m.; rád maľoval v ateliéri, v plenéri; amatérsky maľované reprodukcie slávnych diel; ručne maľovaná modranská keramika; ľudia sa často pýtajú, prečo dnes maliari nemaľujú ako voľakedy; najlepšie sa mi maľujú ľudia, ku ktorým mám vzťah; A veď vraj si pekne maľovala i kreslila, keď si bola malá. [A. Bednár]; pren. expr. maľuje literu za literou, písmenko za písmenkom krasopisne, úhľadne píše; pren. mráz maľuje na okne kvety; Čas - zlomyseľný maliar - maľuje na jeho tvári vrásky a tiene. [Vč 1971]
2. (čo (komu; čím)) ▶ ozdobovať farbami, nanášať farbu, líčidlá na tvár, líčiť: m. si pery a nechty rovnakým odtieňom ružovej; obočie sa maľuje jemnou ceruzkou tej istej farby ako vlasy; matka ju sama pudrovala a maľovala jej líca načerveno; Indiáni si maľovali na tvár bojové znaky
3. (čo) ▶ natierať, ozdobovať farbami, nanášať farbu na niečo, farbiť niečo: m. vajíčka; kraslice sa maľujú rozličnými technikami; m. byt; m. plot, zábradlie; neos. v dome sa nemaľovalo už desať rokov
4. kniž. (čo) ▶ živo slovami opisovať, podávať, zobrazovať al. v mysli si predstavovať, líčiť: nemaľoval si žiadne predstavy o dovolenke; začali si m., ako by asi vyzeral taký svet; Podrobne si mapujem jej tvár a z nej si maľujem jej dušu. [L. Ťažký]
fraz. maľovať čerta na stenu vopred bezdôvodne rátať s nepríjemnosťami, so zlým koncom, s neúspechom; maľovať niečo čiernymi farbami/v čiernych farbách opisovať niečo priveľmi nepriaznivo, pesimisticky; maľovať niečo/veci naružovo/ružovými farbami veľmi priaznivo si niečo predstavovať, o niečom hovoriť, prikrášľovať niečo; nemaľuj čerta na stenu! nepripomínaj zlé, nepríjemné
opak. maľovávať, maľúvať -va -vajú -val: Maľovával u mňa aj Rudo Sloboda - zachoval sa mi od neho jeden olej. [Pc 1999]; dok. k 1 – 3namaľovať


maľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. ⟨nem.⟩ (ø; ako) ▶ skrášľovať si tvár, nanášať si na oči, obočie, ústa a pokožku tváre dekoratívne kozmetické prípravky, líčiť sa: jemne, nápadne, vyzývavo sa m.; m. sa pred zrkadlom; nemusíš sa toľko m.!; nezvykla sa m.; Nikdy sa nemaľovala, i keď na druhých sa jej to páčilo. [NP 1994]dok.namaľovať sa


namaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľovaný -ľovanie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ (umelecky) zobraziť pomocou štetca, farieb al. iných pomôcok, vytvoriť maľbu, obraz: n. portrét; n. abstraktný obraz; Môžeš skúsiť aj mňa namaľovať. [V. Šikula]; Neumelou rukou namaľovaný usmievavý príslušník v sivej poštárskej čiapke. [P. Vilikovský]
2. (čo) ▶ natrieť farbiacou látkou, farbou; syn. vymaľovať: n. každú stenu inou farbou; deti pestro namaľovali vtáčie búdky; Začala s loggiou v byte, namaľovala ju nažlto, vydrhla, dala do nej kvety. [M. Bátorová]
3. (čo) ▶ farbou niečo ozdobiť, znázorniť, vyznačiť al. napísať: n. veľkonočné vajíčka; n. na plot svoje iniciálky; vodorovné dopravné značky sú čerstvo namaľované; Toto komické meno, namaľované veľkými švabachovými literami nad úbohým predmestským krámikom, nutkalo Dušana vždy do smiechu. [J. Lenčo]; Na jednu polovicu tváre by som si namaľoval farby našej vlajky. [Šp 2009]
4. (komu čo (čím); koho) ▶ naniesť líčidlá na tvár, urobiť mejkap; syn. nalíčiť: n. si oči, líca; pery má vždy namaľované červeným rúžom; namaľovala mi viečka modrým tieňom; vyzeráš, akoby ťa namaľovala vizážistka; Mnohí tanečníci si tváre namaľovali namodro či oranžovo. [M. Hvorecký]
nedok.maľovať


namaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľovaný -ľovanie sa dok. (ako; ø) ▶ naniesť si na tvár dekoratívne kozmetické prípravky, skrášliť si tvár líčidlami; urobiť si mejkap; syn. nalíčiť sa: decentne, priveľmi sa n.; Vymydlená a navoňaná sa namaľuje, slávnostná akadémia v divadle znesie viac farbičiek. [V. Švenková]; Namaľovala sa, aby skryla stopy plaču na svojej peknej tvári. [LT 2001]nedok.maľovať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu