ma A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: nepýtaj sa ma; bolí ma hlava; upútala ma nádherná krajina; porov. i ↗ mňa
mA zn. fyz. ▶ miliampér
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
Ma fyz. zn. pre mach
mA fyz. zn. pre miliampér
ma non tanto ‹t› hud. nie tak mnoho
ma non troppo ‹t› hud. nie príliš
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
ma 2. a 4. p. zám. ja
má p. môj
milený príd expr milý, milovaný, drahý: pro te sem živ, milen (ASL 1603-04); subst m-á ž milá: neplač, neplač, má milená, však si, však si ty má (PV 1770-90)
mladý príd 1. nachádzajúci sa v prvom období života al. rastu, op. starý: starssy (muž) ma dieliti a mladssy woliti (ŽK 1473); Jonasowj naymladssymu swemu sjnowj poruczil fl 16 (P. ĽUPČA 1585); na obed kurčza mladuo (ILAVA 1663); aby tak mnoho od myta nebilo plateno, napsawsse Soga swu ruku na dwerciach, kde Geho Oswicenostt pan mlady messkáwa, žeby dal mýto od dwuch wozow fl 2 (BYTČA 1615) syn zemepána; nedopusti se lichwe tam pasty, ani mlade pruti wyrubowati (TRENČÍN 1675) mládniky; mlada newesta pak namesto radostnika dwa lahodne kolače hned w nedelu ma sebu wzity, ktere ma nowimu pratelstwu predložity (KLÁŠTOR p. z. 1724) mladucha L. m. zať ženích: snamo czynim, czo se doticze o teho mladeho zete (D. ŠTUBŇA 1569); m-é maslo netopené: to spolu na panwicy wstaw a wlož malo mladeho masla (MT 17. st) 2. vzťahujúci sa na mladosť; vyznačujúci sa mladosťou: za mogich mladych časuw (ŠARIŠ 1612); sudczowe pozeragice y na mlady wek geho (Tomáša Kukučku) na tento čzas z milosrdenstwi otcowskeho zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); prima juventae face: w mladég krwi (KS 1763) sviežej, bujnej; subst m. m dieťa: F. zhybey zawčasu mladeho, chceš-li geg mjti dobreho (Se 18. st) deti treba prísne vychovávať už od malička; m-á ž mladucha, nevesta: prijde vojak i mladenec, vezme sebe mladu v tanec (PV 1798); m-é s obyč. pl 1. zvieracie mláďa: (hady) mlade wisedga (PR 18. st); aby holuby mnoho mladych mely (HK 18. st); slepica na swe mlade ma starost (Káz 18. st) 2. celkom malé dieťa, dojča: malzenka welmi pri mladem nezdrawa zustala (ŽILINA 1608); m-í pl 1. mladí ľudia: mladj k postům cýrkewnjm zawázani negsu (PrV 1767); skrz otázki a odpoweďe i mladí i starí sa múžú náležiťe cvičiťi (BR 1785) F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší ľudia bývajú mladým ľuďom vzorom, mladí napodobňujú starých 2. syn s nevestou al. dcéra so zaťom: žeby mlady esste dobre mezy sebou žilj, keby gich nepowzbuzowali tie stranky (rodičia ženícha) (TURIEC 1754) P. atpn Premlad (v Turci 1263); Mladen (v Turci 1296); Jacobus Mlady (vo Vrbovom 1494)
mýto s práv 1. poplatok, kt. sa vyberal za použitie ciest, mostov ap., mýtne: z bistriczkeho zbozy aby w Hriczowe a z hryczowskecho w Bistrziczy myta nedawaly; yako se za geho vradu myto sprawowalo (TRENČÍN 1483 SČL; 1592); od nassych podanyh mytta nyebraly (H. MIČINÁ 1611); pakli by který mýto smel ujíti nespravením se anebo by obešel mýto, ma býti od mýtneho aneb od jeho lidí obstavený (ORECHOVÉ 1646 E); fatens od takoweho myta slobodny bol (LIPTOV 1751-52) L. vectigal dolare: čepowé myto (KS 1763) poplatok za čapovanie piva, vína; suché m. poplatok za použitie cesty: od mita gak sucheho tak y wodneho magi platit (D. HRIČOV 1690); vodné m. poplatok za použitie prechodu cez rieku: myta wodneho ma wibrat a panu zaplatit (K. N. MESTO 1690) 2. miesto al. budova, kde sa vyberalo mýto: ya tie nepropustim, nebo vchaczass panske mitho (TRENČÍN 1592); diewcžatko chodilo na myto po sweho otcze (ZVOLEN 1637); uzrel čloweka sediciho na mite (SJ 18. st); -ny, -ový, -ovný príd k 1: zaplatil sem z mytnich penezy (MARTIN 1613); z mlynarowou mitowou cztwrtnou (ZVOLEN 1651); prigal sem kapruow mitownich (ŽILINA 1718-19) za mýto; plat mitny, mitny duchodek (TRENČÍN 1731); z mytowej kasy co sa prijalo (TISOVEC 1790 CM) L. m. dom, stôl mýtnica: my Jan Sskrobak z Zaskalyczy a gyny mnozy toho wydiekw Orawskeho sebrany a k prawa czyneny stranam saudyczym se w domu mythnym pod Orawu zamkem posadzeny (ORAVA 1574 DSJ); zessli sme se do domu mitneho (O. PODZÁMOK 1659 E); telonium: mitny stul (LD 18. st); subst m. m mýtnik: panuw tryczatnych y mytnych (KRUPINA 1552); on tenkratte mittnim bil (SKALICA 1687); mitnj dal mitnych penizi fl 29 (L. JÁN 1704); m-a ž mýtnička: zaplaczeno mitneg za piwo (ŽILINA 1706); m-e, m-ové s práv mýtny poplatok, mýto: mytoweho dawagy spoleczňe d 28 (K. N. MESTO 1690); skrze mitneho odbyrany instructia (ZVOLEN 1702); čo sme nikdy takoweho mitoweho nedawaly (SELEC 1719)