Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
maličký príd
1. majúci neveľké rozmery, neveľký rozsah, malý obsah: malicžke sponczisky (JELŠAVA 1567); raczte ho met pana Michala k tomu, abij mu ten maliczki dluzczek zaplatil (STREČNO 1598 E); dale Wassu Mylost prosym, ze račyte se daty nayty dnes do meho domu do Sučan na malycžky frusstik (SUČANY 1609) skromný; zemiczka len malyczka byla (H. JASENO 1672); mrawenec gest maličky, ale pracowitj; mezi nimž (prostredným prstom) a maličkim prstečkem prstenowj prst gest (KoA 17. st) malíčkom; kadidlo zeleznuo malycskuo (s. l. 1737); malička woda wpússťená do wjna guž za wjno sa ssacuge (BlR 18. st) v malom množstve
2. (o časovom intervale) krátky: Petro Grznar wssecky penize (Andreasovi Mesiarovi) do maličkeho času byl zweril (D. STRHÁRE 1615); z hnewiwym žertowat, z blázniwym tanczowat, maliczka kratochwile (BV 1652); než ozrewssy se po maličkeg chwily, widela (svedkyňa) Danjela Rakssany na zemy leziciho (HÁJ 1688); (oblok) otworycze po malyčkeg chwily (V. ČEPČÍN 1734)
3. slabý, neúčinný: maličku wjru mate (KB 1756); gak maličká gest ostrost gednég yhli (BlR 18. st)
4. kt. je v detskom veku, veľmi mladý: tak y Pan opatrowan bil, y kdiž z rodičmy swimy w sem malyčkem weku utikaly (ZA 1676); ze mlinuw maličke dite bi se newižiwilo (SELEC 1727); kdiž sem byl maličky, mlúwil sem gakó maličky (KB 1756)
F. za malička v detstve, v mladosti: za malička služil na Muolči (B. BYSTRICA 1698); subst m. m, m-é s dieťa; celkom malé dieťa, dojča: nechagtež maličžkych prychazeti ke mne (BAg 1585); malicke sa bude howat (RADVAŇ 1694); bolest zubu gest, kdiž maličkym zubi rostu (KoA 17. st); malicke pestowat na rukoch (SJ 18. st); ty sy toho maličkeho mátka (BlR 18. st); maličičký, maličičičký expr veľmi malý: maličičičký minimo minor vel maxime parvus (KrG 1704); (Attila) očy maličičke, bradu welmi rjtku, nos prehnutj mage (MVP 18. st); pridáme na dokónčenj porádného učeňá maličičke ňekteré weci (BlR 18. st); subst maličičké [-ô] s expr maličkosť: minutiae: maličičkuo (HD 1706-07)
mastný príd
1. obsahujúci masť, omastený; obsahujúci veľa masti, tuku: war wssecko spolu w nesoleneg másneg poliewce (RT 17. st); oleosum butyrum: tučné, masné másso; unciusculum pulmentum: masňégssy kassa; fervet olla, vivit amicitia: dotud trwá bratstwo, dokud gest masná kuchyna (KS 1763) bohatá, výdatná; negmasnegsse lenowe semeno gest naglepsse (WL 1789); zem zahradnj aneb brýl gest obyčegne černá a masná (BH 1798); ga, bača, pakača, kolač ze sirem tlusti a k tomu z domu hrnec masneg kapusti (Pas 18. st)
2. natretý, napustený na povrchu masťou, namastený, zamastený: diachylon: flágstr mástny (KS 1763); nykdy z celu ruku masne ňeutirag usta (GP 1782)
3. určený na úschovu masti: lecythos: masni žban (AS 1728); subst m-é s mastnota: do hrnka deg z polewky mastneho (KuK 18. st)
P. atpn od Mastneho (v Žiline 1599); -e prísl k 1: pingviter: tučňe, masňe (KS 1763); všecko toto zavírala zúkol a vúkol zeď, bi psi masňe chovaní ňeco ňezhubili, ňezkazili (BR 1785) výdatne; -osť, mastnota ž
1. vlastnosť mastných vecí: oleg tesssko se z wodu zmissa, ponewač geho masnost tuhe spogeni ňedopusti (PR 18. st)
2. masť, tuk, mastivo: oleg aneb negaka masnost (RT 17. st); husacyna tak tučná, že y brkowé od mastnosti prsseti budau (StN 1785); welmi ale chosliwo gest, když času gasenného mezy týto posadene stromky drobni owči hnog se pozasýpa, tak aby geho mastnota na gegjch korene prez zymu stupiti mohla (BiN 1799)
materinský príd
1. matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci, pre matku príznačný: ten dom pak gednal Macko od Zuzany tym spusobem, aby na to pachole z materinskeg tále prissla tal (BÁTOVCE 1608); y prawom pohlidawala (Barbora Prepelička) tjchto dwuch bratow strany spadku i materynskych zemy (P. ĽUPČA 1666) zdedených po matke; nebosstika Sjmona Klatowskeho penize za obcy zustaly na siroty Jana Samuela a nemluwnlatka gesste w žiwote materinskem f 252 (TRENČÍN 1666) v tele matky; ya z materynskey meg laskj proty memu synowy Joannesowy Kuty biwsse naklonena, napominala gsem ho a prosila, abi tuže sinowsku naklonnost ke mne proukazal (KRUPINA 1691); literné vměnj obsahuge w sobe čtenj, psanj, rátanj, reč gak materinsku, tak y latinsku (BZ 1749); barencom w zapaleni pomaha mleko materinsko z dessďowu wodu pite (PR 18. st)
L. avus: dědek po matce, materjnský děd, matky mé otec (WU 1750) matkin otec, starý otec; wezmi borowek, horneg lobodky ginače dobre misly, materinskeg dusskj každeho gednu hrst, ty zeliny we wode war a w tom se kupeg (HT 1760) bot materinej dúšky
F. sem gi (reč slovenskú) s mlékem mateřinským přigal (StN 1785) zdedil som ju od matky, naučil som sa ju už od najútlejšej mladosti
2. samičí (o rastlinách): konopi materynskych dwe kopy a deset snopow (TRENČÍN 1646)
3. základný, tvoriaci základ, pôvod niečoho: matrices urbes: materinske mesta (KS 1763); subst m-é [-é, -ô] s dedičský podiel majetku po matke: nech Orssula materinskuo užiwa (po smrti matky) (ŽIAR n. H. 1612); tak sme museli z tych trich taluv na štvrty delit, to jest na mu sestru, a čo vic prijala, to bolo jej materinske (S. HORY 1750 CM)
mé cit vyj. výsmech:
F. ani bé, ani mé (SiN 1678) (o človeku, kt. nie je schopný prehovoriť) nepovedať nič, nevyjadriť sa
mesto [me-, mia-] s
1. väčšia samosprávna sídlisková jednotka s istými privilégiami (právo opevnenia, meča, trhu ap.) od panovníka, civitas: ffogt mesta Zilinskeho (ŽK 1455); richtar y bozeniczy miasta Gelssawy (JELŠAVA 1567); w meste banskem, kralouskem a slobodnem, w Sstyawnicy (BÁTOVCE 1634); w mestech sámorských (CC 1655); w hlawnjm meste Presspurku (WO 1670); urbes incinctae moenibus: ze zďama ohrázďené mesta; hanseaticae urbes: prj mori Ňemeckég kragini priwilegialné mesta hanzové; dono civitate: prigjmám do mesta dávam privilégiá mešťana niekomu (KS 1763);
x. pren náb kdo každodenne sobě wyragsuge to město nebeské, žádnu z těch wěcy, které ťežké gsu, nebude sudjtj ťežku (MP 1718) nebo;
x. bibl wystúpil y Yózeff od Galiléi z mesta nazaretského do židowstwá do mesta Dáwidowého (KB 1756) do Betlehema; bylo wssecko mesto zhromáždené (KB 1756) obyvatelia mesta
L. čo zanechávať pri m-e, na m., k m-u; testovať zo statku na m.; dať, dávať k m-u; položiť m-u (za)platiť al. odovzdať v prospech mesta mestskej rade (napr. daň, pokutu, príp. iný peňažný al. naturálny poplatok): Duro mestu fl 2 ma položitj (S. ĽUPČA 1603); kdo pak na mesto bude pywo dawaty, aby tak od džberuw platil yako predtym (ŠŠ 1610); ostatnye (peniaze) zanechawam pri meste (KRUPINA 1685); dom zanechawam na mesto; testuyem ze statečku meho na mesto f 4 (PREŠOV 1696)
2. širšie volené predstavenstvo mesta: radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati; Dzur Ssteffko pred mestom mlowyll, zeby neyake vtraty na mesto byly napsaly (starší) (P. ĽUPČA 1536; 1584) na mestský účet; -ský príd k 1: to zustane po niem (rytierovi) erb, kdyz vmrze, bud kolesa neb geho panstwie a to giste magi w ruce dati rychtarzowi anebo sluzebniku miestkemv; Mikulass gmiel gest list pod peczeti miestsku (ŽK 1473; 1482); miery meske sprawedliwe platiace v meste; kdy on Pawel Czymerman na ty terminy panu Krysstoffowi Kubinskemu dosti ucziniti zanedbal, tehdy my geho do wezeny meskeho poslali sme (P. ĽUPČA 1535; 1564); Petr Budawedy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 1587) stal sa mešťanom, získal privilégiá mešťana; spiszane, co sem ja Stenzl Schlosiar na meskich hodinach nad wahoff sprawil (B. BYSTRICA 1622); nektere žadosty a postulata žadneho dosavad effectu nedosahly, gakožto strany slobuod meskich communicovany (B. BYSTRICA 17. st E) výsad, privilégií; civis: mestsky syn (KS 1763) mešťan, obyvateľ mesta; powolene gsau baby meske, kterym se widal rozkaz, aby žadna s krstom neodtahowala do tretiho dne (PONIKY 1793) pôsobiace v meste; sskoli messtke (WZ 1797)
L. m-é dávky, porcie daň odvádzaná v prospech mesta Jan Hniezdo wyznal gest dobrowolne wsseliyake dawky kralowske, panske a meske (P. ĽUPČA 1567); žito a seno poručam manželky meg takowim spusobem, aby s takoweho predne porczie meske zaplatili (S. ĽUPČA 1779); m-á kniha úradná kniha, do kt. sa zapisovali dôležitejšie rozhodnutia mestskej rady (najmä majetkového a súdneho charakteru): ku pewnegssymu potwrzeny teyto kupe a zmluwy lidkup pred zuplnym prawom pili a do mestkych knych zapysat a položit daly (P. ĽUPČA 1586); m-á poriadka pracovné povinnosti voči mestu: pan Matiey Zongor Bewdy slibil, ze chcze odbywati porzadky meske yako ginssy messtian (P. ĽUPČA 1553); m-é právo súbor právnych predpisov, ktorých sa pridržiavali jednotlivé mestá: Balaz Zydko, Ssteffan Ssrothy y Jan Koroda wedle prawa a obyczege meskeho pili lidkupp u rychtara pred starssymy geho (P. ĽUPČA 1554); m-é rameno mestský sluha, dráb: s pomocú mestského ramena do žalára bili whazuwaný bohorúhači (BN 1790); k 2: tento zapys vczynenny gest przed vrzadem mestskym (ŽILINA 1563); m. dôchodok príjem mestskej rady z majetku mešťanov: za richtarstwi slowutneho a opatrneho muže pana Johanessa Fogasse poznamenane exitus z duchudkuw meskich (ŠTÍTNIK 1653); usurpare nomen civitatis: za ňektery úd mestsky menowati seba (KS 1763) za člena mestskej rady; subst m-é [-é, -ô] s majetok patriaci mestu a spravovaný mestskou radou (obyč. pozemky, obrábaná pôda): gestlyze by se nemuohlo nayty z meskeho, zebi ste my raczyli swogich poziczet (H. BEŇADIK 1579); ponewadž stupi a garok na meskom se gjm (starším parobkom) prekopati dopustilo, magj od toho dwa funti wosku ku kostelu dawati (JELŠAVA 1609); (dráb) koscou zhanau na meskuo kositi (KRUPINA 1700)
mladý príd
1. nachádzajúci sa v prvom období života al. rastu, op. starý: starssy (muž) ma dieliti a mladssy woliti (ŽK 1473); Jonasowj naymladssymu swemu sjnowj poruczil fl 16 (P. ĽUPČA 1585); na obed kurčza mladuo (ILAVA 1663); aby tak mnoho od myta nebilo plateno, napsawsse Soga swu ruku na dwerciach, kde Geho Oswicenostt pan mlady messkáwa, žeby dal mýto od dwuch wozow fl 2 (BYTČA 1615) syn zemepána; nedopusti se lichwe tam pasty, ani mlade pruti wyrubowati (TRENČÍN 1675) mládniky; mlada newesta pak namesto radostnika dwa lahodne kolače hned w nedelu ma sebu wzity, ktere ma nowimu pratelstwu predložity (KLÁŠTOR p. z. 1724) mladucha
L. m. zať ženích: snamo czynim, czo se doticze o teho mladeho zete (D. ŠTUBŇA 1569); m-é maslo netopené: to spolu na panwicy wstaw a wlož malo mladeho masla (MT 17. st)
2. vzťahujúci sa na mladosť; vyznačujúci sa mladosťou: za mogich mladych časuw (ŠARIŠ 1612); sudczowe pozeragice y na mlady wek geho (Tomáša Kukučku) na tento čzas z milosrdenstwi otcowskeho zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); prima juventae face: w mladég krwi (KS 1763) sviežej, bujnej; subst m. m dieťa:
F. zhybey zawčasu mladeho, chceš-li geg mjti dobreho (Se 18. st) deti treba prísne vychovávať už od malička; m-á ž mladucha, nevesta: prijde vojak i mladenec, vezme sebe mladu v tanec (PV 1798); m-é s obyč. pl
1. zvieracie mláďa: (hady) mlade wisedga (PR 18. st); aby holuby mnoho mladych mely (HK 18. st); slepica na swe mlade ma starost (Káz 18. st)
2. celkom malé dieťa, dojča: malzenka welmi pri mladem nezdrawa zustala (ŽILINA 1608); m-í pl
1. mladí ľudia: mladj k postům cýrkewnjm zawázani negsu (PrV 1767); skrz otázki a odpoweďe i mladí i starí sa múžú náležiťe cvičiťi (BR 1785)
F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší ľudia bývajú mladým ľuďom vzorom, mladí napodobňujú starých
2. syn s nevestou al. dcéra so zaťom: žeby mlady esste dobre mezy sebou žilj, keby gich nepowzbuzowali tie stranky (rodičia ženícha) (TURIEC 1754)
P. atpn Premlad (v Turci 1263); Mladen (v Turci 1296); Jacobus Mlady (vo Vrbovom 1494)
mnohý príd
1. vyskytujúci sa vo veľkom počte, početný, hojný: jakozto gest mnohim dobrim lidem wiedomo, Jan z Wrbna sluzebnikuom nassim psal, chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 SČL); tu knihy mnohe matie (B. BYSTRICA 1596); za mnohe roki trwala swada (KS 1763);
2. nejeden, viacerý: o kterussto zemi (:bliz Vahu:) od mnoho pominutych czasw mnohe a welike hnewy a nesnaze, swady byly su mezy diedinu Chotessov z Hlinikem (BYTČA 1484 SČL); Pala mnohy znagu (D. STREHOVÁ 1600); sal polychrestum: mnohého užitku sůl (TT 1745); mnohi gazda zebral gedine slamu (L. REVÚCE 1760); mnohy raz nam dobytek pomrzne (KRUŠETNICA 1776 LP)
3. veľký, silný; výdatný: ptačkowe vtikagy do dir swich, kdiž powstawa burka mnoha (AgS 1708); žatwa syce gest mnohá, ale ďelnykúw málo (KB 1756); wodka swim mnohim ohnem krew spali; zrno owsene mnohu zimu zňese (PR 18. st); subst m-é s mnohé veci, všeličo: Semiramis mnohe we welikem nebezpečenstwy znassala (MC 18. st)
zámenie [-í] s náb zámena, premenenie tela a krvi Kristovej na chlieb a víno pri sviatosti: že kďiž Kristus P. rékel: Toto gest Telo mé, skrz zámeňj toto rozumil to, čo w rukách držal, anebožto chléb; a né gako bi zámenj to k ménu Telo patrilo (BN 1796)