Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa; ostať na mieste m.; m-e zviera zhynuté; m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky; m-a planéta vyhasnutá;

pren. m-a ulica tichá; m. jazyk kt. sa už nevyvíja (napr. latinský), op. živý; m. inventár stroje, budovy ap.

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma; m-a pôda mŕtvina

byť pre niekoho m. byť zavrhnutý; pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo; uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať; robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť; všade bolo m.;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtva ž. nebohá

o m-ch (sa má hovoriť) len dobre; bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života; expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mŕtvy ‑eho m.; mŕtva ‑ej ž.
mŕtvy; mŕtvo prísl.; mŕtvosť ‑i ž.

mŕtvy1 -va -ve príd. 1. ▶ v ktorom sa zastavili všetky životné funkcie, ktorý nejaví známky života, ktorý (už) nežije; op. živý: m. človek zomretý; m. strom odumretý, vyschnutý; mŕtve zviera zhynuté, uhynuté; mŕtve telo; dieťa sa narodilo mŕtve; identifikácia mŕtvych vojakov; byť okamžite, na mieste m.; zisťovať totožnosť mŕtvej ženy; nacvičovať vyhľadávanie zranených a mŕtvych osôb pri závaloch alebo zemetrasení; Vo vzozrení jeho otvorených mŕtvych očí bol podľa lekárov zafixovaný des, des z čohosi, čo ho podistým zaskočilo. [J. Johanides]; Je mŕtvy, - vyriekla Anna. - Ani závet nestihol vyhotoviť, ani veci nestihol dať do poriadku. [S. Rakús]; Verili, že rieka Cirocha je živá, že dýcha, že v jej naoko mŕtvych vodách pulzuje život. [M. Zelinka]i lexikalizované spojenie; pren. Pocítil na sebe aj meravý mŕtvy pohľad Pyje. [P. Jaroš]geogr. Mŕtve more bezodtokové jazero na hraniciach Jordánska a Izraela s vysokým obsahom minerálných solí, ktoré vytvárajú drsné prostredie nevhodné pre rastliny a živočíchy; tech. mŕtvy bod prechodná nehybnosť dosiahnutá rušením síl opačného smeru; potrav., ekon. mŕtva hmotnosť a) hmotnosť zabitého zvieraťa b) celková hmotnosť nákladu v tonách, ktorý môže odviezť plavidlo naložené po maximálny ponor; pôdohosp. mŕtva pôda a) vrstva neúrodnej pôdy hlboko pod povrchom, ktorá nie je oživená biologickou činnosťou b) ktorá sa neobrába; lek. mŕtvy zub bez nervu; byť klinicky mŕtvy byť v stave, keď sa zastavila mozgová činnosť, činnosť obehovej a dýchacej sústavy, no nedošlo k trvalému poškodeniu mozgu nezlučiteľnému so životom; šport. mŕtvy ťah základný cvik v kulturistike, pri ktorom sa dvíha činka, zameraný na celkový rozvoj objemu chrbtových svalov □ mŕtva voda a) (pri fyzikálnom spôsobe spracovania) kyslá, op. živá, zásaditá voda b) (v rozprávkach) zázračná tekutina spôsobujúca chorobu al. smrť c) (v rozprávkach) zázračná tekutina, ktorá sceľuje rozsekané telo
2.ktorý sa už prestal vyvíjať al. prestal používať, ktorýnie je aktuálny: mŕtvy jazyk (napr. latinčina); mŕtve umenie (napr. gotika); oživovať mŕtve tradície staré, zabudnuté, ktoré sa už nepestujú, nedodržiavajú; Zdá sa, že opera predsa len nie je mŕtvy žáner. [Týž 2008]
3.ktorý je bez pohybu, ruchu, ktorému chýba aktivita; vyznačujúci sa nečinnosťou, nehybný, nečinný: mesto bolo v noci mŕtve; vracať sa domov mŕtvymi ulicami; Nie, nie je to ešte mŕtvy dom. Tento dom dýcha, je živý. [L. Ťažký]mŕtva sezóna obdobie, keď sa nič významné nedeje a keď je málo návštevníkov (v turistických strediskách, v kúpeľoch a pod.); mŕtva schránka a) dohovorené tajné miesto na odovzdávanie špionážnych informácií b) schránka, ktorú opustil ulitník; mŕtve rameno (rieky) časť vodného toku, obyč. rieky, ktorá sa postupne oddelila od hlavného koryta a z ktorého voda neodteká; mŕtvy inventár strojné zariadenia, budovy a pod., op. živý; mŕtvy kapitál nevyužitý, neposkytujúci žiadny prospech; mŕtvy uhol priestor po stranách vozidla (al. aj vnútri vozidla), ktorý nie je vidieť v spätných zrkadlách vozidla
4.ktorý nemá vnútornú hodnotu, obsah, zmysel, prázdny, neužitočný, neplodný: mŕtva krása; mŕtve slová; mŕtve diskusie; odmietnuť mŕtve formy, dogmy, vzory
fraz. byť mŕtvy od strachu veľmi sa báť; byť mŕtvy od únavy al. byť napoly mŕtvy byť veľmi vyčerpaný; byť/ocitnúť sa/ostať/zastať/uviaznuť na mŕtvom bode nijako nepostupovať vo vývine, vzťahoch, stagnovať; byť viac mŕtvy ako živý a) byť temer mŕtvy, nevládny, vysilený (od zranenia a pod.) b) byť neschopný pohybu, stŕpnutý (od strachu a pod.); hrať/robiť mŕtveho chrobáka al. zaujať pozíciu mŕtveho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti tým, že na niečo nereagujeme; mŕtva litera zásada, ktorá sa nerešpektuje; mŕtva duša/mŕtve duše a) neexistujúca osoba, pracovník, na ktorého si niekto vypláca mzdu b) neexistujúca (už nebohá) osoba zapísaná v zozname voličov c) člen nejakej organizácie, ktorý neprejavuje nijakú aktivitu, snaživosť; mŕtve ticho absolútne, úplné ticho; padnúť na mŕtvu pôdu nemať nijaký ohlas; pre mňa je mŕtvy (o niekom) neexistuje pre mňa; prekonať mŕtvy bod dostať sa zo stagnácie ◘ parem. mŕtveho z már nestiahneš je to nemožné uskutočniť


mŕtvy2 -veho pl. N -vi G -vych m.človek, ktorý zomrel, ktorému sa zastavili všetky životné funkcie; syn. nebohý2, zomretý: hroby mŕtvych; spomienka na mŕtvych; oplakať, pochovať mŕtveho; položiť mŕtveho do rakvy; vyhlásiť nezvestného za mŕtveho; polícia našla mŕtveho v jeho byte; nešťastie si vyžiadalo veľa mŕtvych; Zložil telo mŕtveho [zo stromu], vzal ho na ruky a kráčal s ním do tábora. [S. Rakús]fraz. ležať ako mŕtvy meravo, nehybne ležať; odobrať sa do ríše mŕtvych zomrieť; to by zobudilo/vzkriesilo aj mŕtveho o niečom veľmi hlasnom, hlučnom, silnom a pod.; bibl. vstať z mŕtvych ožiť v tele po smrti ◘ parem. o mŕtvych [sa má hovoriť] len dobre na mŕtvych sa má spomínať len po dobrom ▷ mŕtva -vej pl. N -ve G -vych ž.: šiel sa rozlúčiť s mŕtvou

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máryzomretýkniž.: zomrelýzosnulý: modlitba za zomretýchexpr. nebožkýhovor. nebožtík


nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvyzomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľazastaráv. zomrelýkniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človekaexpr. nebožký: hrob nebožkej starej mamyfraz. zjemn.: večnej pamätiblahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

p. aj mŕtvy1


necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zemjalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôdaneúrodnýplanýpren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočnýzbytočnýmárnydaromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný životnetvorivýneproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumuprázdnybezobsažnýpren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby


nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládnykniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údybezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťaslabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabýexpr.: mŕtvypolomŕtvyzamretýhovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy

p. aj vyčerpaný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mŕtvy príd.

1. nežijúci, bez života, zomrelý, obyč. o ľuďoch (op. živý): m. človek, m-e telo, m. vták; byť napolo m.; ležať, vyzerať ako m.; vyhlásiť niekoho za m-eho

byť na mieste m. okamžite zomrieť; toby aj m-eho zobudilo, vzkriesilo o niečom veľmi tuhom, hlasnom, silnom ap.; byť pre niekoho m. ako nejestvujúci; moje srdce je m-e neschopné citu, ľahostajné; lingv. m. jazyk ktorým sa už nehovorí (napr. latinčina); m-a váha čistá váha zabitého zvieraťa; lek. m. zub bez nervu; Mŕtve more jazero v Malej Ázii;

spodst. mŕtvy, -eho m. zomrelý človek, nebohý: naši slávni m-i; v boji bolo veľa m-ych

odobrať sa do ríše m-ych zomrieť; vstať z m-ych ožiť; vzkriesiť niekoho z m-ych oživiť, prebudiť opäť k životu; o m-ych len dobre (prísl.) ma mŕtvych sa má spomínať len po dobrom;

2. prázdny, neplodný, neužitočný: m-a forma, schéma; m-e slová; m-a krása; m. kapitál ktorý nie je v obehu; pren. zem leží m-a nie je obrobená

lipnúť na m-ej litere mechanicky, nepružne sa pridŕžať predpisov; zostať m-ou literou nemať vzťah ku skutočnosti, k životu (o predpisoch, zákonoch); m-a voda v rozprávkach: živá a m-a voda ktorá mala moc usmrtiť a zase oživoť; padnúť na m-u pôdu nemať nijaký ohlas; pôdohosp. m-a zem, pôda mŕtvina, celina;

3. nehybný, nečinný: m-e rameno (rieky) z ktorého neodteká voda; tech. m. bod, m-a poloha miesto, na ktorom hnacia časť nemôže prenášať pohyb na hnanú časť

zmeravieť, ustrnúť, uviaznuť na m-om bode, dostať sa na m. bod zastaviť sa, nemôcť sa dostať ďalej, byť v stagnácii (napr. o vývoji, o práci ap.); prekonať m. bod, dostať sa cez m. bod prekonať stagnáciu; hosp. m. inventár stroje, náradie, budovy; šport.: m-a lopta, m. puk ktorá(-ý) nie je v hre, nepohybuje sa; m. pretek nerozhodný;

4. pustý, tichý, bez ruchu, bezútešný: mesto bolo m-e; m-eticho; m-a sezóna obdobie malého ruchu (napr. v divadle, v obchode, v kúpeľoch ap.);

mŕtvo prísl.;

mŕtvosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

mŕtvy podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) mŕtvy; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtveho; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(dvaja) mŕtvi; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtvych; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


mŕtvy prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) mŕtvy; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtveho; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(traja) mŕtvi; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtvych; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jeden) mŕtvejší; (bez) mŕtvejšieho; (k) mŕtvejšiemu; (vidím) mŕtvejšieho; (o) mŕtvejšom; (s) mŕtvejším;

(traja) mŕtvejší; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejších; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jeden) najmŕtvejší; (bez) najmŕtvejšieho; (k) najmŕtvejšiemu; (vidím) najmŕtvejšieho; (o) najmŕtvejšom; (s) najmŕtvejším;

(traja) najmŕtvejší; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejších; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) mŕtvy; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtvy; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(štyri) mŕtve; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jeden) mŕtvejší; (bez) mŕtvejšieho; (k) mŕtvejšiemu; (vidím) mŕtvejší; (o) mŕtvejšom; (s) mŕtvejším;

(dva) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jeden) najmŕtvejší; (bez) najmŕtvejšieho; (k) najmŕtvejšiemu; (vidím) najmŕtvejší; (o) najmŕtvejšom; (s) najmŕtvejším;

(tri) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;


ženský rod

(jedna) mŕtva; (bez) mŕtvej; (k) mŕtvej; (vidím) mŕtvu; (o) mŕtvej; (s) mŕtvou;

(dve) mŕtve; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jedna) mŕtvejšia; (bez) mŕtvejšej; (k) mŕtvejšej; (vidím) mŕtvejšiu; (o) mŕtvejšej; (s) mŕtvejšou;

(dve) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jedna) najmŕtvejšia; (bez) najmŕtvejšej; (k) najmŕtvejšej; (vidím) najmŕtvejšiu; (o) najmŕtvejšej; (s) najmŕtvejšou;

(dve) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;


stredný rod

(jedno) mŕtve; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(štyri) mŕtve; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jedno) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejšieho; (k) mŕtvejšiemu; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejšom; (s) mŕtvejším;

(štyri) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jedno) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejšieho; (k) najmŕtvejšiemu; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejšom; (s) najmŕtvejším;

(dve) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;

mŕtvy
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) mŕtvy
G (bez) mŕtveho
D (k) mŕtvemu
A (vidím) mŕtveho
L (o) mŕtvom
I (s) mŕtvym
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) mŕtvi
G (bez) mŕtvych
D (k) mŕtvym
A (vidím) mŕtvych
L (o) mŕtvych
I (s) mŕtvymi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor